Dokument zatiaľ iba na papieri
Od minulého týždňa má strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja konečne aj Slovenská republika. Novej vláde to teda trvalo dobrých osem mesiacov. Koncepcia si kladie za cieľ stanoviť aj spôsoby, ako zdokonaliť vhodné nástroje riadenia a prijať doplňujúce opatrenia tak, aby sa zabezpečila stabilita vývoja a následné oživenie ekonomiky, nevyhnutné pre to, aby sa Slovensko stalo moderným prosperujúcim štátom.
Koncepcia, ktorú predstavil vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, však tieto základné úlohy nespĺňa. Žiaľ, ani v náznaku nerieši najakútnejšie problémy, sužujúce našu ekonomiku. Zaraďuje sa v podstate medzi množstvo prác, ktoré zhŕňajú údaje o slovenskom hospodárstve a vypočítavajú celý rad problémov, ktoré by sa mali riešiť. Navyše identifikačný proces problémových oblastí je povrchný a nedostáva sa do takej hĺbky, ako by to bolo potrebné najmä v prípade, keď ekonomika má vážne ťažkosti.
Slovensko ako výkonnosťou hospodárstva malá krajina musí sa prispôsobovať trendom vo svete, ktoré určujú veľké štáty. Materiál sa iba okrajovo dotýka globalizačných tendencií, ktoré by mala kopírovať aj naša hospodárska politika. Malé krajiny držia krok so svetovým dianím práve tak, že nachádzajú medzery na medzinárodnom trhu, vytvárajú si komparatívne výhody oproti iným štátom (nie však cenou práce, ale kvalitou ľudského potenciálu, pružnosťou prispôsobiť sa požiadavkám zákazníkov), orientujú sa na produkciu výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a práve v týchto oblastiach sa stávajú svetovými špičkami (napr. ekonomický zázrak - Tchaj-wan). Absenciou takéhoto prístupu definovania a analýzy perspektívnych odvetví (podľa podpredsedu vlády Mikloša ide o prekonané chápanie) v strednodobej budúcnosti sa môže stať, že SR bude zaostávať napriek všetkým pripraveným koncepciám za svetovým vývojom v najdôležitejších a pre štát najvýnosnejších oblastiach.
Najväčšou slabinou slovenskej hospodárskej politiky je to, že sa pripravovala opäť zhora, namiesto toho, aby bola výsledkom sociálnej zhody medzi záujmami štátnych orgánov a ostatných organizácií (podnikateľské zväzy, zväzy zamestnávateľov, odborov, vysoké školy). Takéto rokovania neprebehli a ani spomínaný materiál neposkytli na verejnú diskusiu. Akú nádej uspieť má potom hospodárska politika, keď ju za svoju nepovažujú základné články spoločnosti, a naopak, ak tieto články nie sú ani motivované k takému konaniu, aby ciele politiky naplnili?
Autor je doktorant na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU Nitra
