Čas definovať priority

"Prestaňme pracovať na integrácii, máme dôležitejšiu robotu a Bruselčania nás aj tak chcú len zneužiť" - také posolstvo (ale s oveľa viac slovami) som si prečítal v predchádzajúcom čísle SLOVA (25/99, Čas predefinovať priority). Nič nového: "Svoje si nedáme", rezonuje z textu. Ba aj "cudzie nechceme", pretože kdesi za hranicami číhajú akísi prefíkanci, zatiaľ čo my sme naivky.
Počet zobrazení: 1123

"Prestaňme pracovať na integrácii, máme dôležitejšiu robotu a Bruselčania nás aj tak chcú len zneužiť" - také posolstvo (ale s oveľa viac slovami) som si prečítal v predchádzajúcom čísle SLOVA (25/99, Čas predefinovať priority). Nič nového: "Svoje si nedáme", rezonuje z textu. Ba aj "cudzie nechceme", pretože kdesi za hranicami číhajú akísi prefíkanci, zatiaľ čo my sme naivky. "Kam sme to až spadli", zanariekal si autor, keď si spomenul, že "sme sa ocitli na učebnicovej úrovni rozvojovej krajiny". Vari len nie vinou Európskej únie!

Celé by to nestálo za nič, keby to neuverejnil seriózny týždenník. Navyše: kritizovať z pozície tých, ktorí niečo nechcú robiť tých, čo robia, nie je príliš ťažké. Demokracia nie je bez chýb. Nerobiť nič však neznamená vyhnúť sa chybám. Znamená to vyhnúť sa napredovaniu.

Aspoň zopár príkladov: "Nevenujme sa už otázkam integrácie, pretože najbližších 10 rokov nie je aktuálna. Venujme sa už len tomu nevyhnutnému." Verejnosť je iste lepšie informovaná než autor, čo máme na mysli, keď hovoríme o integrácii. Autorovi unikli prinajmenšom dve veci. Prvou je, že dnes už všetky európske krajiny považujú zrastanie Európy, zbližovanie, za jedinú možnú alternatívu. Tou druhou je v konečnom dôsledku kedysi spomínaná neblahá "diera na mape Európy". Kto by nás do nej chcel nechať spadnúť? Už roky a stále intenzívnejšie sa o integráciu usiluje aj Švajčiarsko (nedávno podpísali sedem závažných dohôd, čo je významný krok k integrácii). Alebo si autor myslí, že Rakúšania či napríklad Fíni alebo Taliani sú hlúpejší než on, lebo naleteli? Alebo sú oni tí, ktorým máme naletieť my? Z textu toto nie je zrejmé. Únia totiž nie je akési abstraktné monštrum sediace na Grand Place v Bruseli, sú to nespočetné kvalifikované pracovné a politické skupiny pätnástich krajín. Ak sa medzi nimi hypoteticky nájdu piati darebáci, stále ich ešte prehlasujú desiati poctivci.

Druhou je, že neexistuje akýsi "bruselský záujem", ktorý by nám bol cudzí. Kroky, ktoré musí SR urobiť v záujme integrácie, potrebuje urobiť i tak - vo vlastnom záujme. Nechce azda autor viac demokracie? Nechce transparentnejšiu privatizáciu? Nechce konkurencieschopné trhové prostredie? Za predchádzajúcej vlády sme počúvali, že "ešte máme čas" robiť mnohé opatrenia, pretože ešte do únie nevstupujeme. Teraz čítam čosi podobné. Pripomína mi to študenta, ktorý má čas prečítať si učebnicu, pretože skúška zajtra ešte nebude. SR však nie je študent, ktorý formálne potrebuje dobrú známku. Je krajinou, ktorá sa zaujíma o obsah knižky, pretože je užitočný. Autor si navyše pomýlil celú historickú etapu a zaplietol sa do vlastných protirečení. Uverejnil tabuľku (je pomerne presná) dokazujúcu, ako SR zaostáva za krajinami EÚ v HDP. Obšírne píše o tom, že "akési dobiehanie Západu sú pseudociele a okrídlené reči". O akomsi dobiehaní Západu, pravda, hovorili kedysi boľševici. Okrídlenými rečami. Pretože nemali nijaké prostriedky, aby svoje heslá premenili na skutočnosť.

V EÚ sa nehovorí o "dobiehaní Západu". V EÚ sa projektujú modely, ktoré umožňujú uchádzačom o členstvo a novým členom stať sa rovnocennými partnermi. Aj v hospodárskej a sociálnej sfére. Konkrétne výsledky si možno overiť v Španielsku, Portugalsku či Írsku. Ak je SR na tom skutočne tak zle, nevidím logiku v tvrdení, že treba odmietnuť všetko, čo našu pozíciu môže zlepšiť. K číslam o pomoci možno povedať, že z fondu Phare schválili pre SR od roku 1990 (aj za federácie boli zdroje rozdelené na obe republiky) do 1998 podporu vo výške presahujúcej 334 mil. euro. Už schválený príspevok na rok 1999 presahuje 69 miliónov euro. Jeden euro sa pohybuje okolo 45 Sk. Nie sú to peniaze na "západných expertov", ale na regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo, reštrukturalizáciu, na vzdelávanie, sociálnu ochranu a zdravotníctvo, na dopravu, cezhraničnú spoluprácu susediacich okresov a veľa iných. Navyše: sú to peniaze daňových poplatníkov členských krajín únie. Mnohí, s ktorými by sa autorovi oplatilo hovoriť, získali prostriedky na pomoc telesne postihnutým, starým a opusteným ľuďom... Z čoho chce autor financovať takéto programy?

Nová štruktúra Phare má krajinám, ktoré túto pomoc dostávajú, umožniť rýchlejšie sa integrovať do európskych štruktúr. Členovia únie totiž získavajú oveľa väčšie prostriedky. Napríklad na riešenie obrovských problémov poľnohospodárstva. Pretože Európska únia nie je spolkom krajín, ktoré nemajú ťažkosti. Je úniou štátov a ich občanov, ktorá hľadá z vlastných zdrojov optimálny spôsob ich riešenia. Keďže členmi sú aj veľmi bohaté krajiny, vlastné zdroje sú stále k dispozícii. Na rozdiel od izolovaného Slovenska, ak by chcelo ísť "vlastnou lepšou cestou". Odkiaľ? Pešo? Kade? Kam?

Nie je to otázka závislosti od iných. Chceme sa pripojiť k tým, ktorí už spolupracujú.

Autor je analytik Centra pre európsku politiku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984