V Rusku je premiérov priveľa

B. Jeľcin síce zlomil moc komunistickej strany, ale rozhodne v rámci pokusu o prechod k demokracii neobmedzil vlastnú moc. V ruskej praktickej demokracii dokázal, že v mnohom, čo sa týka moci, sa prejavil ako nedostihnuteľný boľševik. Keď nenašiel dostatok opory v ústave, rozhodol sa k neústavnému riešeniu vzťahu s vtedajším parlamentom. Svet mu tlieskal a vôbec sa nepokúsil strhnúť masku tankovej demokracie.
Počet zobrazení: 1189

B. Jeľcin síce zlomil moc komunistickej strany, ale rozhodne v rámci pokusu o prechod k demokracii neobmedzil vlastnú moc. V ruskej praktickej demokracii dokázal, že v mnohom, čo sa týka moci, sa prejavil ako nedostihnuteľný boľševik. Keď nenašiel dostatok opory v ústave, rozhodol sa k neústavnému riešeniu vzťahu s vtedajším parlamentom. Svet mu tlieskal a vôbec sa nepokúsil strhnúť masku tankovej demokracie.

Za posledných 18 mesiacov B. Jeľcin, ak by sme mali byť sarkastickí, nesklamal. Nesklamal ani teraz. Na taliansky spôsob odvolal ďalšiu vládu. Všetci čakali, že v deň tretieho výročia inaugurácie prednesie politický prejav, ktorým by sa pokúsil stabilizovať spoločnosť a vymedziť cestu Ruska do 21. storočia s dvomi zastávkami: voľby do Štátnej dumy v decembri 1999 a prezidentské voľby v lete roku 2000. Jeľcin má však rád konfrontáciu a chaos.... S. Stepašin bol premiérom od 19. mája 1999 a v pondelok 9. augusta 1999 sa dozvedel, že jeho premiérovanie sa končí. Prečo?

Škatule, hýbte sa!

Zdalo sa, že po minuloročnom auguste, ktorý zlomil krk naivnému premiérovi J. Kirienkovi, sa politická situácia relatívne zostabilizuje. V knihe G. Ziuganova z roku 1997, ktorej dal príznačný názov Geografia víťazstva - základy ruskej geopolitiky môžeme čítať: "...skúsenosť ukazuje, že silné Rusko - nech už je komunistické, demokratické, alebo monarchistické - Západ nepotrebuje..." Táto charakteristika od najvyššieho predstaviteľa komunistov naznačuje, že Jeľcinom vytváraný a kontrolovaný chaos akoby vyhovoval práve Západu. Navyše S. Stepašin sa 6. augusta 1999 pre denník Izvestia vyjadril, že jeho vláda je pripravená zabrániť chaosu v Rusku.

Možno súhlasiť s nepísaným pravidlom, podľa ktorého sa dá kedykoľvek zbaviť akokoľvek dobre disponovaného jednotlivca. Túto metódu kádrovej politiky používa Jeľcin často, čím si udržuje opraty moci v rukách. V júli odvolal z funkcie zástupcu riaditeľa svojej administratívy Sergeja Zvereva, ktorý do Kremľa prišiel z Gazpromu a mal leví podiel na tom, že sa v Štátnej dume nepodarilo presadiť impeachment prezidenta. Zmena sa uskutočnila tiež v júli na poste generálneho riaditeľa zbrojárskeho gigantu Rosvooruženie. Novým generálnym sa stal Oleg Ogariov, spolužiak manžela dcéry prezidenta Tatiany. Splnil základné kritéria "rodiny": vyšší stupeň lojality a ochota sprostredkovať finančné krytie "rodiny" z objemu kontraktov firmy. Rosvooruženie má kontrahované na rok 1999 sumu 2,5 mld. USD.

Zrod Stepašina

Tranzícia KGB na Federálnu službu bezpečnosti (FSB) trvala osem rokov. Na začiatku bol prezidentský výnos o novej službe - Agentúre federálnej bezpečnosti, ktorá sa začala tvoriť na ruinách KGB RSFSR. V decembri 1991 vydal B. Jeľcin ďalší výnos o vytvorení Ministerstva bezpečnosti a vnútra RF. V marci 1994 vymenoval za riaditeľa Federálnej služby kontrarozviedky Stepašina. Preslávil sa tým, že ako prvý riaditeľ po ére KGB urobil v štruktúrach personálnu čistku. Skoro každý desiaty spolupracovník služby kontrarozviedky bol v tom čase uvoľnený a jej erózia a deprofesionalizácia dosiahla vrchol. Stepašin dosiahol premenovanie Federálnej služby kontrarozviedky RF na FSB RF. Bol spoluiniciátorom myšlienky vstupu vojsk do Čečenska a po udalostiach v Buďonovsku bol pre tlak Štátnej dumy v júli 1995 uvoľnený z funkcie.

Pri hodnotení činnosti Stepašina ako premiéra je treba pochopiť, že išlo o dočasnú vládu, ktorá mala akumulovať peniaze na predvolebnú kampaň pre kandidáta určeného B. Jeľcinom. Tu sa Stepašin ukázal ako nesamostatný, ale aj ako slabo poslušný káder. Do vlády išiel naivne bez vlastných ľudí a tímu, a tak sa stal len prevodnou pákou Jeľcinových vrtochov. Napriek upozorneniam Kremľa udržiaval veľmi dobré kontakty so svojim predchodcom J. Primakovom. Toto politické priateľstvo sa Stepašinovi zrejme stalo osudné.

Predstavte si nasledujúci možný scenár. Kremeľ nechce prísť o politické výhody a vyhovuje mu metóda kontrolovaných konfliktov na území Ruska. Je možné využiť Moskvou vyprovokované ozbrojené nepokoje a napätie na Severnom Kaukaze na to, aby prezident vyhlásil mimoriadny stav, zakázal niektoré politické strany a posunul voľby na neurčito s tým, že vlastný mandát ostáva nedotknutý až do ich konania. A zrazu sa v Dagestane objaví dajaký premiér a začne veci riešiť. Čo iné ostáva Kremľu? Premiéra pochváliť a zároveň ho odovolať. Počas víkendu bol Stepašin v Dagestane, kde došlo k nepokojom. V Moskve ho čakalo odvolanie bez tresku.

Zločinci alebo liaheň premiérov

Riaditeľ FSB pred Putinom N. Kovalev sa snažil prezidenta ničím nezaťažovať. Jeľcin ho ale v júli 1998 odvolal a na tento post vymenoval V. Putina. Na leningradskej politickej scéne sa Putin objavil v máji 1990, ihneď po tom, čo sa profesor A. Sobčak stal predsedom "perestrojkovo-demokratického" Lensovietu. Vtedy 38-ročný V. Putin bol absolventom Právnickej fakulty Leningradskej univerzity, kde Sobčak prednášal. Putin prišiel pracovať do Prvej hlavnej správy KGB, t. j. do zahraničnej rozviedky so špecializáciou na nemecky hovoriace krajiny. Zo zahraničia sa vrátil ako podplukovník KGB.

Na jar 1996 vedie volebný štáb A. Sobčaka, ktorý vo voľbách tesne podľahol súčasnému gubernátorovi Sankt-Peterburgu V. Jakovlevovi. Putin, poznajúc pravidlá hry, podáva demisiu. Prichádza hlas "zhora", z Moskvy. A. Čubajs sa stáva šéfom prezidentskej administratívy a Putin sa sťahuje do Moskvy. Postupne sa prepracováva na vplyvné posty: v Jeľcinovej administratíve bol zástupcom P. Borodina, neskôr šéfom Hlavnej kontrolnej správy. V máji 1998 sa stáva zástupcom šéfa prezidentskej administratívy so zodpovednosťou za vzťahy s regiónmi.

V júli 1998 si podplukovník Putin sadá do generálskeho kresla riaditeľa FSB RF. V auguste 1999 sa z Paríža vracia Sobčak a dochádza k zmene na poste premiéra. Je poverený prezidentom viesť ruskú vládu.

Z politického pohľadu, prvotné vymenovanie V. Putina na post riaditeľa FSB znamenalo aj, že sa po prvýkrát v období "reforiem" Ruska na čelo tejto služby dostal človek z klanu tzv. novoreformátorov.

Jeľcin udal tón

Rusi si už na časté výmeny premiérov zvykli a v čase prázdnin mnohí túto maličkosť ani neregistrujú. Senzačnosť operácie je aj v tom, že Jeľcin v televíznom prejave po prvýkrát (aj keď o potrebe personálnej kontinuity hovoril často a špekulovalo sa aj o V. Černomyrdinovi, J. Lužkovovi, J. Primakovovi, ale aj S. Kirienkovi, či regentovi A. Čubajsovi) menoval svojho možného nástupcu. Menoval V. Putina, ktorý sa v júli umiestnil na 18. mieste ruskej politickej ligy (podľa Nezavisimaja gazeta-scenarij 7/99). Možno si predstaviť lepšie ocenenie a podmienky pre prácu tajnej služby? Asi nie.

V čase uzávierky sme výsledok hlasovania Štátnej dumy o kandidatúre V. Putina ešte nepoznali. Zatiaľ neexistuje dôvod ju neschváliť. Ak by ŠD trikrát odmietla schváliť prezidentský návrh, B. Jeľcin je podľa Ústavy RF povinný ju rozpustiť a vypísať predčasné parlamentné voľby. Poslanci nemajúci Jeľcina v láske, ale ani dôvod vyostrovať situáciu, najmä ak riadne parlamentné voľby boli vypísané na 19. decembra 1999.

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984