Reklama
Reklama

Tajomná záhada MATRIX

Vyvolávanie paranoidných nálad zábavným priemyslom je nesmierne obľúbený a funkčný postup ako zaujať diváka v priehrští indiferentných klasických príbehov, ktoré okrem kinosál okupujú najmä televízne prijímače. Nepravdepodobnosť filmovej konštrukcie, práve pre jej "hlboký rozpor" so skutočnosťou, vyvoláva dojem totálnej imaginárnosti, aby sme cez túto imaginárnosť uverili, že "zbytok je skutočný".
Počet zobrazení: 1115

Vyvolávanie paranoidných nálad zábavným priemyslom je nesmierne obľúbený a funkčný postup ako zaujať diváka v priehrští indiferentných klasických príbehov, ktoré okrem kinosál okupujú najmä televízne prijímače. Nepravdepodobnosť filmovej konštrukcie, práve pre jej "hlboký rozpor" so skutočnosťou, vyvoláva dojem totálnej imaginárnosti, aby sme cez túto imaginárnosť uverili, že "zbytok je skutočný". Jean Baudrillard by dodal: "Dnes už sa nejedná o problém falošnej reprezentácie skutočnosti (ideológia), ale o zatajenie faktu, že skutočnosť už skutočnosťou nie je, a cez toto i o spasenie princípu skutočnosti."

Matrix samozrejme nie je filmom, v ktorom by sa nejakým zásadným spôsobom tvorcovia vyjadrili k aktuálnym otázkam dnešnej doby. I keď ja osobne, plne akceptujúc heslo "What you see is what you get", som toto vyjadrenie k aktuálnym otázkam súčasnosti našiel. Predovšetkým si však treba uvedomiť, celkom jasne, kontext tvorby tohto filmu, ktorý nezahŕňa "iba" otázku marketingu softvérových koncernov, či jednoducho status eklekticity žánru sci -fi, ale najmä prostý zákon trhu, o ktorý tu predovšetkým ide (a vždy aj išlo a pôjde "na večné časy a nikdy inak"). Napriek mojej deklarovanej povolanosti, ktorá nachádza svoju oporu pod týmto textom v zátvorke, vyjadrovať sa k otázkam kinematografie objektívnym spôsobom a to zaujatím stanoviska "neosobnosti", dovolím si zaoberať sa filmom - napriek zjavnej neprofesionalite v rámci žánru filmovej recenzie - zo svojej perspektívy.

V prvom rade by nám malo ísť o stanovenie rámca, v ktorom sa film pohybuje. Ten, ako tradične, je nestanoviteľný, pretože Matrix sa pohybuje vo vlastnom svete filmu, ktorý je vo svojej pluralite nepostihnuteľný (možno by aj bol, len nie na ploche recenzie). To však vôbec nie je dôležité. Pre lepšie pochopenie: Matrix je víziou budúceho sveta, ktorý ovládla umelá inteligencia. Ľudia sú využívaní ako energetický zdroj pre "mysliace stroje", ktorý sa "liahne" v továrňach. Aby však nešlo o pohoršujúcu víziu (veď ide o kapitál), vedomie týchto ľudí je totálne ponorené do virtuálneho sveta (Matrix), ktorý skonštruovala umelá inteligencia. Tento virtuálny svet je na nerozoznanie od sveta súčasnosti, vládne v ňom pragmatizmus a systém strážia agenti, ktorí na rozdiel od "našich bežných agentov" majú schopnosť prevteliť sa do ktoréhokoľvek jedinca v tejto umelej realite. Aby však nebolo všetko také jednoduché, v čase spustenia Matrix ostal v centrále človek, ktorý dokázal do systému vniknúť a oslobodiť prvých ľudí. Súčasne sa dejiskom rezistencie stalo podzemné mesto Zion, do ktorého umelá inteligencia nepoznala vstupné kódy. Vo filme sa tieto vstupné kódy stanú predmetom záujmu agentov, ktorí predstavujú ideologických hovorcov umelej inteligencie. Systém, keď stroje využívajú ľudí pre energiu, legitimizujú v mene evolúcie, teda performativity (väčšej výkonnosti).

Z hľadiska žánru sa idea filmu odvoláva na dvoch určujúcich autorov v oblasti sci-fi literatúry. Wiliam Gibson, popularizátor pojmu Matrix (Neuromancer), duša kyberpunku a Philip K. Dick, spisovateľ, pre ktorého je otázka identity ústredným problémom celého literárneho diela (milovníci sci-fi zaiste poznajú predlohu k filmu Blade Runner ). Na tomto mieste by som čitateľa rád upozornil na skutočnosť, že kyberpunk je žáner, ktorý zaberá vo všeobecnom poznaní skôr marginálne postavenie. Preto je kyberpunková idea (ťažko pochopiteľná človeku, pre ktorého sú nové technológie niečím cudzím) transponovaná do eklektického príbehu využívajúceho viaceré klišé rôznych žánrov. Až na narážku na nihilizmus, ktorý spočíva práve v odhalení "malej reálnosti" Matrix (vo filme sa objaví veľký detail falošnej knihy, v ktorej má Neo uschované relaxačné programy, v kyberpunku ekvivalent drogy totálne meniacej vedomie, vedľa tajného otvoru je strana s veľkým nadpisom Nihilizmus.), existencii agentov, ktorí sa pri charakteristikách matrix a spôsobe žitia, či skôr prežívania ľudského pokolenia rovnako nevyhýbajú citovaniu Nietzscheho a spôsobu "pohybu" týchto agentov, ktorý odkazuje na totalitárne zriadenia, kedy sa stáva každý z nás agentom (Nie je autocenzúra dôkaz prítomnosti takého agenta - strážcu systému - v nás i dnes?), sa film sústreďuje na vlastné atraktivizačné naratívne postupy, ktoré vyplývajú z celkového zamerania filmu na špeciálne efekty. Eklekticizmus vo filme - ako prirodzené zrkadlenie našej eklektickej "skutočnosti" - dáva zadosťučinenie očakávaniam miliónom, ktorí za svoje peniaze očakávajú rozptýlenie.

Napriek (alebo vďaka) tomu môžeme film čítať dvojako a okrem rozptýlenia môžeme vyabstrahovať analógiu, o ktorej sami nemáme tušenie, aká je pravdivá. Malá reálnosť (termín J. F. Lyotarda) Matrix, súzvuk s nihilizmom, je objavená spolu s odhalením perspektívy skorého zničenia Matrix (systému) a oslobodenia ľudstva (od otroctva). Kyberpunk je tým, čo filmom hýbe z obyčajných atraktivizačných pohnútok. Na skutočný kyberpunk si ešte budeme musieť počkať.

Úplne na záver: rýchlosť kyberpunkových hrdinov som si nikdy nepredstavoval ako schopnosť uhýbať sa guľkám. Ďakujem bratom Wachowskim za to, že ma naviedli na správnu cestu.

Autor študuje filmovú vedu na VŠMU

MATRIX Réžia a scenár: Larry a Andy Wachowski Kamera: Bill Pope, Hudba: Don Davis Hrajú: Keanu Reeves, Carrie - Anne Moss, Laurence Fishburne, Hugo Weaving

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama