Koniec rodinnej ságy

Román Pétera Nádasa Koniec rodinnej ságy (Kalligram, Bratislava 1999 ) je náročnou voľbou, ako z hľadiska prekladateľa, tak aj z hľadiska čitateľa. Ak ide o preklady vôbec, ťažko nájdeme autora alebo dielo, v prípade ktorého by sa pri zmene jazyka nestratilo niečo dôležité z pôvodného komotatívneho významu.
Počet zobrazení: 1093

Román Pétera Nádasa Koniec rodinnej ságy (Kalligram, Bratislava 1999 ) je náročnou voľbou, ako z hľadiska prekladateľa, tak aj z hľadiska čitateľa. Ak ide o preklady vôbec, ťažko nájdeme autora alebo dielo, v prípade ktorého by sa pri zmene jazyka nestratilo niečo dôležité z pôvodného komotatívneho významu.

Tvorba Pétera Nádasa je "komédiou a tragédiou európskej osobnosti a európskeho sebapoznania" - napísal literárny kritik Péter Balassa. Literárny svet Nádasa nie je viazaný iba k jednému miestu a iba k jednej dobe, čo pravdepodobne prispelo k tomu, že jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Význam a jeho vplyv na súčasnú maďarskú prózu by sme mohli dlho rozoberať, ale pre čitateľov je oveľa dôležitejší zážitok z priameho stretnutia so samotným textom.

Pri čítaní tohto románu si predovšetkým všimneme zvláštnosť autorovho vnímania: zrak, sluch, hmat a čuch dostávajú v diele významnú funkciu, vlastne je na nich stavaný celý dej, s čím súvisí aj sieť metafor, prostredníctvom ktorých jednoduchý príbeh dostáva iné rozmery.

V knihe Koniec rodinnej ságy viacero príbehov vytvára jeden nový príbeh. Hrdinom nového príbehu je mladý chlapec Peter Šimon. Dej sa odohráva na začiatku 50-tych rokov tohto storočia a okrem priamych zážitkov detského bytia sa objavia nielen vykonštruované politické procesy, ale aj ostatné udalosti tohto obdobia bez slobody a plné strachu. Udalosti, ktoré pozná každý v strednej Európe, ak už nie priamo, z vlastných skúseností, tak nepriamo, v podobe "oral history". Udalosti, ktoré sú pre nás už históriou. Ústredná postava Peter Šimon sa pohybuje vo veľmi úzkom priestore: dejiskami jeho života sú skryté kúty domu a záhrady. Lenže do tohto uzavretého priestoru neustále vnikajú udalosti okolitého sveta: otec chodí domov v uniforme, pracuje tam, kde sa konajú výsluchy, susedov zatkne polícia, starý otec nenávidí svojho vlastného syna... Doba zanecháva svoje znaky aj na konaní dieťaťa, ktoré zabíja zvieratá, imituje prehliadky domu.

Petra Šimona obklopuje množstvo príbehov, rozpráva ich nielen on, ale aj jemu ich rozprávajú jeho priatelia, starí rodičia, otec. Z týchto príbehov je najdôležitejšie dedičstvo starého otca - príbehy židovských predkov, ktorí ešte v dobe Ježišovej začali svoju cestu, odišli z Jeruzaléma a cez rôzne "kruhy" židovského osudu sa dostali do Talianska, Hispánie, Anglicka, Nemecka a v 13. storočí do Uhorska. Poznatky a skúsenosti týchto predkov žijú ďalej v Petrovi Šimonovi. "Všeličoho sme sa dožili. Máme v krvi všetky doterajšie časy. Únik máme v inštinktoch." Miesto Petra v tomto príbehu a v histórií je neisté, ako mu to povedal jeho starý otec: "Veď kruh záhuby je môj kruh. A tvoj? Alebo ty si už prestúpil inam? O tom ešte nemáme možnosť rozhodnúť."

Autorka je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984