Reštrukturalizácia
- slovo na ktorom si väčšina z nás doláme jazyk je pravdepodobne najčastejšie slovo, ktoré v práci používa Štefan Máj. Nečudo. Veď práve reštrukturalizáciu úverov i aktív nielen v Slovenskej sporiteľne, v ktorej pôsobí ako prvý viceprezident, ale vo všetkých bankách so štátnym vplyvom možno považovať za najdôležitejšiu úlohu ich manažmentov a vlády. To sa nemôže udiať bez vstupu zahraničných investorov, ale úplnú privatizáciu bánk Š. Máj nepovažuje za všeliek. Najdôležitejšia v procese odštátnenia je podľa Štefana Mája jeho transparentnosť a nespochybniteľnosť.
Už od štúdií bol Máj priekopníkom. Ako prvý sa na Vysokej škole ekonomickej zoznamoval s výpočtovou technikou a stavebné bytové družstvo, do ktorého nastúpil v roku 1976, patrilo medzi prvé dve, ktoré na počítačoch účtovali platby nájomného. Na družstevníctve, aspoň tom bytovom si vari ešte viac vážil, že už v druhej polovici sedemdesiatych rokov bolo akýmsi ostrovom demokracie v riadení podnikania. Existovalo tam valné zhromaždenie, predstavenstvo, rozhodovalo sa kolektívne, predsedovia tvrdo vznášali svoje pripomienky, nezabúda pripomenúť. A hoci sa dostal až na post podpredsedu mestského výboru zväzu stavebných družstiev, odišiel z družstevníctva do (dnes by sme povedali) verejnej správy. Vo funkcii vedúceho kancelárie primátora slovenskej metropoly zažil troch bratislavských primátorov. V tejto súvislosti považuje za mimoriadne osožné, že počas jeho pôsobenia sa primátor zúčastňoval na zasadaniach slovenskej vlády (čo je mimochodom bežné v západoeurópskych krajinách) a myslí si, že to dávalo potrebnú vážnosť prvému Bratislavčanovi. Cení si, že "privoňal" k organizovaniu návštev mnohých vysokých predstaviteľov zo zahraničia, pričom za najvýznamnejšiu považuje návštevu Svätého otca.
Štefan Máj je človek moderných názorov - z magistrátu odišiel po príchode nového primátora bez toho, aby mu niekto čokoľvek vyčítal. Nový primátor sa chcel obklopiť ľuďmi, ktorých poznal a ktorým dôveroval, čo súčasný druhý muž Slovenskej sporiteľne považuje za normálne. Vrcholný manažér by mal mať možnosť vybrať si ľudí do svojho tímu. Na Slovensku máme k takémuto mysleniu ešte stále ďaleko. Ako aj k presvedčeniu, že štát nie je dobrý majoritný vlastník, o čom sa práve bankári kruto presvedčili.
