... o novodobej glasnosti

Spomínam si na rozprávku, v ktorej dievčina uteká od zlej čarodejnice. Aby ju zadržala, odhadzuje rozličné predmety. Zrkadielko sa napríklad premenilo na jazero, ktoré striga preplávala, a až hrebeň sa stal neprekonateľným pohorím... Odstupujúci členovia slovenskej vlády sa správajú tak, akoby boli obeťami podobnej hry. Sami sú v podstate nevinní, no musia byť obetovaní vo vyššom záujme.
Počet zobrazení: 1227

Spomínam si na rozprávku, v ktorej dievčina uteká od zlej čarodejnice. Aby ju zadržala, odhadzuje rozličné predmety. Zrkadielko sa napríklad premenilo na jazero, ktoré striga preplávala, a až hrebeň sa stal neprekonateľným pohorím... Odstupujúci členovia slovenskej vlády sa správajú tak, akoby boli obeťami podobnej hry. Sami sú v podstate nevinní, no musia byť obetovaní vo vyššom záujme. V tejto súvislosti a však prichádza na um netaktná otázka: Je vari naša verejná mienka zlou strigou, čo naháňa nevinnú dievčinu? Veď tu ide predsa o toľko všelijakých káuz, že o dajakej politickej nevinnosti sa nedá hovoriť. Aby som bol presný, tlak verejnej mienky nevyplýva z toho, že by sa chcela uspokojiť hlavami vysoko postavených politikov. Nie že by nakoniec vari aj ono rúbanie hláv nevyžadovala, ale až potom, čo by sa presne stanovila zodpovednosť, či už politická alebo trestnoprávna.

Nedávno došlo v Indii k mohutnej zrážke vlakov. Indický minister železníc vyhlásil, že cíti politickú zodpovednosť za túto katastrofu a podal demisiu. Už sa, myslím, vyslovili názory, že u nás by sa čosi podobné nemohlo stať. Aby som bol konkrétnejší, ak by išlo o politickú zodpovednosť za spomínané prípady, tak príslušní ministri by mali podávať demisiu asi v takých termínoch ako ich indický kolega. Minister predsa zodpovedá za poriadok vo svojom rezorte a ak došlo k jeho flagrantnému porušeniu, mal by vyvodiť politické dôsledky. Hoci nemusí za to, čo sa stalo, niesť priamu zodpovednosť. Lenže v súvislosti s istou v médiách veľmi premieľanou kauzou zodpovedný činiteľ dokonca vyslovil názor, akoby porušenie predpisov bol iba akýsi gavaliersky priestupok, ako je napr. jazda autom na červenú v noci. Vari by v noci policajt nemal dávať pokutu?

Čo je ešte strašnejšie, kauzy a kauzičky nie sú tým najhorším, čo sa stalo. Ešte horším je to, že sa včas nezačalo s riešením problémov, ktoré boli naozaj akútne. V politike predsa platí to isté, čo v medicíne: Čím neskôr sa začne liečenie, tým je choroba nebezpečnejšia. Osobne som očakával, že akcieschopnosť vlády budú oslabovať ideologické rozpory medzi pravicovou a ľavicovou časťou kabinetu. Uznávam, že sa to hádam aj deje, ale nie v rozhodujúcej miere. Tým rozhodujúcim faktorom je iný rozpor, ten medzi KDH a "kádeháckou" zložkou SDK. Tu by predsa nemali byť ideologické rozdiely a príčina sporov môže byť iba na osobnostnej úrovni. Ale práve takýto druh sporov hrozí katastrofálnymi dôsledkami.

Kde teda hľadať riešenie? Pred 15-10 rokmi sa veľmi častou používalo slovíčko "glasnosť", verejná informovanosť. Takáto "glasnosť" je neoddeliteľnou súčasťou demokracie, bez nej by nebola demokracia úplná. Občania by naozaj mali mať možnosť vedieť o všetkom podstatnom, čo ovplyvňuje ich osudy. Jedine "glasnosť" vláde umožní vysvetliť verejnosti nepopulárne opatrenia, ktoré ich ťažko postihujú. Hoci to znie triviálne, vláda musí byť akcieschopná. To znamená, že jej líder ju musí vedieť naozaj dosiahnuť, aby ako tak konala. Teoreticky je to síce jasné, len to treba vedieť uplatniť v praxi.

Keďže sa koniec sveta znova odložil na neurčito, pri akcieschopnej vláde ani jeseň nemusí byť taká horúca, ako sa teraz očakáva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984