Doprava - vec verejná

Z našich miest je najmä Bratislava príkladom narastajúcich problémov s dopravou. Nepochybne sa pri ich riešení prijímajú určité opatrenia a riešeniu situácie by mal predovšetkým napomôcť projekt metra. Zaujímavé by preto bolo pozrieť sa na riešenia tohto problému v západnej Európe.

Verejná doprava zohráva pri riešení dopravnej situácie v meste kľúčovú úlohu, má väčšiu kapacitu, efektívnejšie sa využíva energia a dopravný priestor, menej sa poškodzuje životné prostredie, je tu väčšia bezpečnosť. Tieto prednosti však verejná doprava môže rozvinúť iba vtedy, ak má optimálne naplánovaná dopravná stratégia potrebnú politickú podporu. Okrem toho treba vedieť presvedčiť užívateľov osobných automobilov, aby uprednostňovali verejnú dopravu. V Európe je možné nájsť viacero príkladov miest, kde sa darí využívať túto stratégiu.

Postupim

Postupim je od roku 1990 hlavným mestom novovzniknutej nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko. Podobne ako v iných východonemeckých mestách, došlo aj tu po politických zmenách k enormnému nárastu používania osobných automobilov a k poklesu počtu cestujúcich využívajúcich verejnú dopravu, t. j. autobusy a elektrickú železnicu S-Bahn. Podmienky pre konkurencieschopnú verejnú dopravu boli veľmi nepriaznivé, infraštruktúra a vozový park vo veľmi zlom stave, chýbali finančné zdroje a zodpovedajúce technológie.

V roku 1991 prijalo mestské zastupiteľstvo kľúčové rozhodnutia. Prioritou sa stal rozvoj verejnej a nemotorovej dopravy a podpora mestského dopravného podniku. Pozornosť sa sústredila najmä na tieto aktivity:

• reorganizácia poskytovaných služieb: rozšírenie siete električkovej dopravy, modernizácia vozového parku a zariadení, nákup nových nízkopodlažných autobusov
• zmena tarifného systému a reštrukturalizácia dopravného podniku
• vytvorenie nového imidžu dopravného podniku, nového informačného strediska a nadviazanie dialógu s užívateľmi mestskej dopravy
• spolupráca s ostatnými prepravcami, organizačné a prevádzkové opatrenia na zlepšenie situácie a získanie nových cestujúcich vo verejnej doprave

Od roku 1993 už počet cestujúcich vo verejnej doprave neklesal. Obyvatelia Postupimu využívali verejnú dopravu viac než obyvatelia iných východonemeckých miest. Úspech by však bol väčší, ak by politická vôľa podporovať verejnú dopravu bola systematickejšia a realizovala by sa zodpovedajúcim dopravným plánovaním (napr. zvýšenie jazdnej rýchlosti na zvláštnych telesách a na svetelne riadených križovatkách alebo reštrikcia individuálnej automobilovej dopravy).

Zürich

V Zürichu, ktorý je najväčším švajčiarskym mestom a jedným z hlavných ekonomických a kultúrnych centier krajiny, sa už dlhší čas darí podporovať verejnú dopravu. Na rozdiel od Postupimu nemohol zürišský dopravný podnik založiť svoju novú koncepciu iba na politickej vôli, ale prijal aj konkrétne plánovacie opatrenia.

Keď bol v 70. rokoch v referende odmietnutý plán podzemnej električkovej dopravy, mesto sústredilo svoju pozornosť na zlepšenie už existujúcej siete električiek, autobusov a trolejbusov. Mestský úrad v spolupráci s políciou a dopravným podnikom prijal opatrenia zaisťujúce rýchle a presné služby. Zhustila sa sieť dopravného podniku, ktorá zabezpečila dopravu aj pre obyvateľov sídlisk tzv. plošnými autobusovými linkami s čo najkratšími intervalmi. Dopravný podnik nadviazal aktívny dialóg so zamestnaneckými organizáciami, oznamovacími prostriedkami, školami, vzdelávacími inštitúciami a pod. Vlastným úsilím s podporou spolupracujúcich partnerov sa v období rokov 1984 až 1990 podarilo počet cestujúcich zvýšiť o 40%. V Zürichu sa síce zvyšuje počet užívateľov verejnej dopravy, no individuálna automobilová doprava nenarastá. Napriek zvýšeným výdavkom je dopravný podnik schopný svojimi príjmami pokryť viac ako 65% celkových nákladov.

Príklady ďalších európskych miest

V nemeckom meste Karlsruhe je jeho okolie spojené s centrom mesta prepojením železnice a mestskej električkovej siete. V britskom univerzitnom meste Oxford sa už v 70. rokoch zaviedol systém Park & Ride (zaparkuj a odvez sa), ktorým sa zvýšil počet používateľov mestskej dopravy a obmedzila sa prevádzka automobilov v centre. Motoristi musia parkovať na predmestských záchytných parkoviskách a do centra sa dostávajú mestskou dopravou. V nórskom meste Kristiansand po prvý raz v Európe zaviedli špeciálne obslužné automobily pre telesne postihnutých. V nemeckom Porúrí, kde je v tesnej blízkosti viacero veľkých miest, aj súkromné firmy prispeli na výstavbu osobitnej železničnej trate, ktorá spája tieto mestá. V belgickom meste Hasselt a v nemeckom Templine je mestská doprava bezplatná.

Niektoré z týchto opatrení sa uplatňujú aj na Slovensku. Sú to predovšetkým obslužné autobusy pre telesne postihnutých, medzi Košicami, Prešovom a Plavečom je elektrifikovaná železničná trať. Žiaľ, zhoršujúca sa hospodárska situácia sa iste prejaví aj v oblasti verejnej dopravy.

Čo robiť pre podporu verejnej dopravy?

Vo všetkých oblastiach verejnej dopravy je nevyhnuté mať integrovanú stratégiu a prijímať komplexné opatrenia. Dopravné podniky by v tomto smere mali byť aktívnejšie a nemali by sa iba spoliehať na politickú vôľu mestskej samosprávy. Dôležitá je tu tarifná politika. Mal by sa zabezpečiť jednoduchý systém predaja cestovných lístkov a najmä by mali byť zvýhodnené predplatné lístky. Imidž verejnej dopravy závisí od aktívnej komunikácie dopravných podnikov s obyvateľmi.

Pri podpore verejnej dopravy sú však nevyhnutné aj isté reštriktívne opatrenia voči individuálnej automobilovej doprave. Ide predovšetkým o obmedzovanie jej prístupu na niektoré komunikácie alebo do niektorých častí mesta. Parkovacie poplatky by sa mali zvyšovať podľa vzdialenosti od centra, čím bližšie k centru, tým by mali byť vyššie a zároveň by malo byť menej možností zaparkovať. Individuálnu dopravu by mala obmedzovať aj organizácia dopravy, napríklad svetelná signalizácia, systém odbočovania a výstavby tzv. rýchlostných prahov (napr. zvýšením úrovne vozovky).

Ak zhodnotíme tieto skúsenosti z hľadiska našej krajiny, zistíme, že mnohé z nich sa u nás už pomerne dlho uplatňujú. Žiadúca by však bola komplexnejšia dopravná politika, zlepšenie spolupráce samosprávy, štátnej správy a súkromného sektora v tomto smere. Dôležitú úlohu musia však zohrať aj občianske iniciatívy.

Autor je aktivistom občianskej iniciatívy Slobodná alternatíva