Reklama
Reklama

Príklady odvahy a statočnosti

Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Karol Šmidke, Jozef Lettrich, Ján Golian či Rudolf Viest prešli do histórie, učebníc i pamäti národa, ale takmer v zabudnutí zostali iní, bez ktorých by Slovenské národné povstanie nemohlo vzniknúť a nemohla by prebehnúť ani jedna bojová akcia. Bez tých, čo zabezpečovali finančné a materiálne zdroje tejto historickej udalosti nášho národa.
Počet zobrazení: 877

Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Karol Šmidke, Jozef Lettrich, Ján Golian či Rudolf Viest prešli do histórie, učebníc i pamäti národa, ale takmer v zabudnutí zostali iní, bez ktorých by Slovenské národné povstanie nemohlo vzniknúť a nemohla by prebehnúť ani jedna bojová akcia. Bez tých, čo zabezpečovali finančné a materiálne zdroje tejto historickej udalosti nášho národa.

Mali by sme pomôcť odčiniť aspoň kúsok tejto krivdy, dosiahnuť, aby sa prinajmenšom v odborných kruhoch historikov a ekonómov pri 55. výročí SNP pripomenuli zásluhy aspoň troch najvýznamnejších z nich: univerzitného profesora JUDr. Imricha Karvaša, Dr. Ing. Petra Zaťku a Viliama Paulínyho. Aj keď osud posledného z nich bol najdramatickejší, tragika Karvaša a Zaťka spočívala v inom. V období dehonestácie a znevažovania Povstania sa aj oni dostali do rovnakého šíku s ostatnými, ktorí sa zaslúžili o SNP - boli zneuctení, súdení a trestaní. Navyše nové spoločensko-ekonomické pomery tieto kľúčové osobnosti organizovania a riadenia hospodárskeho života na Slovensku postavili na vedľajšiu koľaj. Ich profesionálnu kariéru násilne ukončili - na škodu hospodárskeho vývoja našej krajiny i rozvoja slovenského ekonomického myslenia.

Povereník financií

Zakorenený v Banskej Bystrici bol takpovediac môj predchodca, povereník povstaleckej Slovenskej národnej rady pre financie VILIAM PAULÍNY. Tento nesmierne nadšený a schopný organizátor bol pri vzniku, alebo dokonca sám inicioval mnohé projekty. Od Zväzu peňažných ústavov v Martine, cez účtovný spolok Lipa, ktorý mal zachrániť slovenský ľudový priemysel, a založenie Národnej banky ako úč. spol. až po aktívny podiel na príprave Vianočnej dohody, vzniku ilegálnej SNR a zabezpečovanie chodu najvyššieho finančného úradu počas SNP. Paulíny zabezpečoval vyplácanie služobných platov úradníkov na povstaleckom území a dôchodkov, financoval náklady pre 60-tisíc vojakov a takmer 20-tisíc partizánov. ôsmeho septembra 1944 nechal vyplatiť poškodencom vypálenej obce Telgárt stotisíc korún odškodného.

Paulíny ako národohospodár bol po vzniku ČSR propagátorom slovenského kapitálu, zdôrazňoval nevyhnutnosť konsolidácie peňažníctva zlučovaním drobných bánk a vytvorením silnejších peňažných ústavov. Podporoval rozvoj podnikania, daňovú morálku, ale i sociálnu a majetkovú spravodlivosť. V počiatkoch ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia za SNS a vždy bol človekom kultivovaným, obetavým, húževnatým a nesmierne statočným. Tým, že zostal v Banskej Bystrici po jej obsadení Nemcami, vydal sa fašistom napospas.

Guvernér banky

Na prípravách hospodárskeho zabezpečenia SNP sa podieľal ako guvernér Slovenskej národnej banky (1939-1944) a ako predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie IMRICH KARVAŠ. S občianskym odbojom najmä so Šrobárovou skupinou pracoval od roku 1943. Z rozhodnutia SNR oddisponoval z Bratislavy do Banskej Bystrice zásoby obeživa. V septembri 1944 ho zatkli a odsúdili na trest smrť. Vo väzení v koncentračnom tábore a pred vykonaním rozsudku ho zachránilo oslobodenie. Karvaš na rozdiel od Paulínyho bol teoretikom i praktikom. Ako univerzitný profesor s bohatou publikačnou činnosťou napísal viacero monografií. Napr. Hospodársku štatistika Slovenska (1928), Štátne príjmy a konjunktúra (1931), Kartely a konjunktúra (1932), Čas v hospodárskej teórii (1938) a Základy hospodárskej vedy I-II (1974). Bol zodpovedným redaktorom Hospodárskych rozhľadov (1926-38), spoluzakladateľom dvojtýždenníka Politika (1930-40). S odstupom času ho možno hodnotiť azda ako dosiaľ najvýznamnejšieho slovenského ekonomického teoretika. Škoda, preškoda, že naň nemohla nadväzovať nová ekonomická generácia po februári 1948.

Zabezpečené zásobovanie

Kým presun obeživa na povstalecké územie zabezpečoval Karvaš, zásobovanie priemyselnými tovarmi, potravinami a liekmi prostredníctvom Najvyššieho úradu pre zásobovanie a Slovenskej obilnej spoločnosti mal na starosť PETER ZAŤKO. V lete 1944 sa pričinil o to, že sa vydal prídel potravín obyvateľstvu na tri mesiace dopredu. Tým vlastne pripravil celé organizačné ekonomické zabezpečenie SNP. Koncom roku 1944 ho náhly súd slovenského štátu za účasť v Povstaní odsúdil na smrť. Tomuto trestu unikol, zato ho v roku 1958 uväznili a odsúdili na tri roky za údajné podvracanie republiky. V roku 1960 ho po amnestii prepustili a roku 1968 rehabilitovali.

Zaťko v 30. a 40. rokoch zastával významné funkcie. V roku 1936 sa stal generálnym tajomníkom Ústredného združenia slovenského priemyslu, v roku 1938 poslancom Slovenského snemu, v roku 1941 ho poverili vedením Ústredne pre hospodárstvo surovinové a priemyselné. Na tomto poste brzdil zámery bratislavskej vlády pomáhať nemeckej vojnovej mašinérii a podieľal sa na príprave ozbrojeného vystúpenia. Zaťko bol aj generálnym dozorcom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku do roku 1951.

Paulíny, Karvaš, Zaťko - traja významní národohospodári a kľúčoví organizátori hospodárskeho života, ktorí dobrovoľne riskovali svoju kariéru, uvedomujúc si aj najvyššie riziká, ktorým sa vystavili. Urobili to v odpore proti fašizmu v úsilí prinavrátiť slovenskému národu česť a dobré svedomie. Práve preto patria k významným postavám SNP. Ak sme mali takýchto vynikajúcich odborníkov, ktorí dokázali hospodársky život na vysokej úrovni organizovať pred vyše polstoročím, môžeme byť dnes sebavedomejší. Môžeme veriť, že i nám, nasledovníkom Karvaša, Paulínyho a Zaťka sa podarí dosiahnuť viac, pretože máme na koho nadväzovať v profesionálnosti, statočnosti a odvahe. To všetko dnes potrebujeme ako soľ.

Autorka je ministerka financií SR

Zatiaľ nehodnotené
     
Reklama
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama