Reklama
Reklama

Kultivovaná poézia plná chladu

Stálica na nebi slovenskej poézie - Mila Haugová (1942) sa vo svojej v poradí už deviatej básnickej zbierke opäť predstavila nielen ako vnímavá analytička ľudských citov a životných drám, ale aj ako poetka schopná hlbokej a autenticky prezentovanej sebareflexie.
Počet zobrazení: 637

Stálica na nebi slovenskej poézie - Mila Haugová (1942) sa vo svojej v poradí už deviatej básnickej zbierke opäť predstavila nielen ako vnímavá analytička ľudských citov a životných drám, ale aj ako poetka schopná hlbokej a autenticky prezentovanej sebareflexie.

Haugovej Krídlatá žena (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1999) je poéziou, v ktorej sa básnický subjekt prezentuje vo viacerých polohách. Nachádzame tu poéziu návratov, prchavých spomienok a retrospektívnych úvah, ale aj básnické texty plné intelektuálne štylizovaných reflexií nad otázkami bytia a plynutia času, ktoré poetka na viacerých miestach obohacuje silným existenciálnym rozmerom. Často si kladie otázky siahajúce za hranice ľudského poznania: "Čo sa stane s priestorom, ktorý mi patrí, keď tu raz už nebudem?", pričom odpovede sa rozplývajú iba v neurčitosti. Motívy plynutia času, zrodu a zániku, v básnických textoch veľmi exponované, Haugová obohacuje o ženský rozmer ("Dievčatko sa navždy ponorí do ženy"), zdôrazňovaný opakujúcimi sa obrazmi materstva, ktoré autorka vykresľuje na pozadí širších biologických súvislostí. Existenciálne ladené reflexie Haugová vyvážene strieda s pohľadmi do vlastnej intímnej sféry. Svoje ženské "Ja" sa snaží prezentovať vo vzťahu Ja -On, pričom On je na mnohých miestach už iba vzďaľujúcou sa fragmentárnou spomienkou alebo snom. Dotyk v Haugovej podaní je často iba zámerom strácajúcim sa v nedohľadne. Motívy dotykov vyznievajúcich naprázdno výrazne zintenzívňujú pocit samoty, ktorý ovláda lyrický subjekt. Celá šírka reflexií je ponorená do chladného jesenného hmlistého oparu. Celková "atmosféra chladu", ktorá ovláda Haugovej poéziu ( ale aj poéziu mnohých iných súčasných básnikov) je na mnohých miestach nadmerne preexponovaná a často prekrýva intímne zdroje poetkinej výpovede. Náznaky erotických vzplanutí a akýkoľvek pokus o nežnosť je prezentovaný na pozadí prírodných úkazov s negatívnym príznakom. Intelektuálnu pózu, ktorá dominuje básnickému výrazu, Haugová občas opúšťa a upadá do sentimentu (Tam, Svedomie) alebo sa snaží o prechod k nadosobným témam (Confession, Rastlinné denníky III), v ktorých upadá do patetickej tézovitosti. Táto "objektivizujúca" poloha Haugovej poézií zrejme nesedí. Napriek tomu nás Krídlatá žena osloví originálnou obraznosťou, prenikavým záznamom pominuteľných okamihov, rozkladom reality na rad detailov a ich následným básnickým uchopením. Haugovej poézia, odhliadnuc od toho, že z nej miestami sála chlad a bezfarebnosť, si vďaka vysoko kultivovanému výrazu určite nájde svojho čitateľa.

Autor je vysokoškolský pedagóg a literárny vedec

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama