Unáhlenosť zlým radcom
Energické rozhorčenie nad neprávosťou, trestuhodnou ľahostajnosťou či neschopnosťou môže vzbudzovať medzi ľuďmi iba sympatie. Väčšina nepochybovala o tom, že premiér Mikuláš Dzurinda v prvej chvíli metal hromy - blesky na najvyšších predstaviteľov FNM za spackanie návratu akcií Nafty Gbely z rúk pochybných privatizérov do fondu preto, lebo chcel brániť záujmy tejto republiky a jej občanov.
Od ministerského predsedu ktoréhokoľvek štátu sa však očakáva čosi viac ako len spravodlivý hnev. Premiér je totiž prvým mužom výkonnej moci, ktorý by sa nemal uspokojovať s populárnymi vyhláseniami typu politikov, cikajúcich z terasy reštaurácie Budúcnosť. Ukazuje sa, že Dzurinda (a samozrejme i ostatní členovia jeho kabinetu) by mal radšej trikrát merať, až potom strihať. Unáhlenosť sa v konečnom dôsledku obráti najmä proti nemu.
Vojnová sekera vykopaná
Rezolútne obvinenia, zapáchajúcich podozrením z nezákonnej činnosti na adresu Ľudovíta Kaníka a Ladislava Sklenára sa postupne na základe nových faktov ukázali ako prehnané, dnes sa hovorí už iba o politickej zodpovednosti. Napriek tomu vyvolali lavínu, ktorú síce teraz pribrzďujú parlamentné prázdniny, no sotva sa definitívne zastaví. Nik zatiaľ netuší, čo všetko a koho so sebou strhne. Tzv. dôkazový materiál sa ukázal ako nie celkom podložený a vina za to, že všetkých Mečiarov veľkoprivatizátor Vladimír Poór prekabátil, ďaleko širšia ako iba u spomínaných činiteľov FNM. Zrejme účinnejšie by bolo chúlostivé informácie najprv decentne preveriť a až potom pred televíznymi kamerami štuchnúť do osieho hniezda. Dodatočná nervozita, útoky na kritických novinárov, ktorí asi od zrodu svojej profesie za všetko zlé v spoločnosti nesú plnú zodpovednosť, sú rovnako nezmyselné ako falošný myšlienkový pochod typu: "Keď už som s tým raz začal, tak nemôžem stratiť svoju tvár..." Ten vedie iba k tomu, že sa človek - tým skôr politik - stále viac zaplieta do vlastných sietí.
Opäť sa ukázalo, že manifestačné skandovanie jednoty najvyšších predstaviteľov SDK a KDH na jarnom sneme kresťanských demokratov v Liptovskom Mikuláši bolo iba dočasným zložením zbraní a nie trvalým mierom. Obvinený je jeden z najbližších Dzurindových spolupracovníkov vo vláde minister hospodárstva Ľudovít Černák. Vzápätí šéf úradu vlády Tibor Tóth šokuje verejnosť obvinením nemenovaného člena Predsedníctva KDH z pokusu o 120-miliónový úplatok. Vzápätí sa jeden z mála kresťanskodemokratických poslancov SDK, ktorí ostali verný Dzurindovi, Július Brocka demonštratívne vracia do KDH. Jeho staronový stranícky šéf Ján Čarnogurský upustil od osobnej zdržanlivosti pri komentovaní takmer zabudnutej kauzy okolo výberového konania na GSM 1800 a terčom jeho kritiky sa stáva premiérova pravá ruka, minister dopravy Gabriel Palacka.
Staré tváre, o nič mladšie výzvy
Spor popri rôznorodých hospodárskych záujmoch oprašuje i starú averziu niekdajších vépeenkárov v DS voči bývalému lídrovi SNS Černákovi, aj tým, ktorí pred zrodom DU ťahali za jeden povraz s Vladimírom Mečiarom... Do toho skočí polarizácia názorov na návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín a medzinárodný škandál s exodom slovenských Rómov do Fínska. Akurát ľavicoví demokrati by si mohli mädliť ruky, že sa konečne tlač nesústredí na útoky voči častým rozporuplným vyhlásenia ich predstaviteľov. Lenže to by boli veľmi krátkozrakí. Pre horúcu vojnu v SDK je narušená stabilita a popularita celého vládneho zoskupenia. Nik síce nečakal počas existencie tejto koalície koalícií idylku, ale že po ôsmich mesiacoch naberú hádky takúto intenzitu...?
Ani sa netreba veľmi čudovať, že opäť počuť dunenie politických brontosaurov z HZDS, o ktorých sa prednedávnom zdalo, že sú odsúdení na vyhynutie. Trojnásobný expremiér po niekoľkotýždňovej agónii, ktorá nasledovala po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb, nabral nový dych. Čo na tom, že jeho plamenné výzvy do boja proti korupcii, klientelizmu, porušovaniu ústavnosti a arogancii moci by sa zišli predovšetkým za éry jeho vládnutia? Hoci je pravda, že na tých, čo sú pri moci sa vždy kadekto prisaje ako mihule na žiabre losov v Rieke sv. Vavrinca. Dôležité je však to, kto a kam udáva smer plavby.
Slovám o tajných rozhovoroch s predstaviteľmi SDĽ a SOP o zostavovaní novej koalície či úradníckej vláde okrem babiek demokratiek a menej skúsených rojkov z niektorých médií sotvakto uverí. Ale v každom prípade čas uteká. Dzurindov kabinet bude čochvíľa bilancovať prvú štvrtinu svojho mandátu a hádam podobne ako ich pražskí kolegovia prehodnotia i činnosť šéfov najkritizovanejších rezortov. To nie je nijaká hanba, robí sa to takmer v každom demokratickom štáte. Hanbou by bolo, keby zištné osobné či partajnícke záujmy prerástli celospoločenské, keby sa urazeneckí členovia vlády stali rukojemníkmi vlastných sebaklamov, nepriznali si chyby a nepristúpili k ich náprave. Toto vládne zoskupenie je tu prinajmenšom na štyri roky. A na to, aby už nik v budúcnosti nedostal šancu naklonovať v strede Európy Jurský park.
