Návrat do politického ringu

Na sobotňajšom sneme KDH v Trenčíne sa neudialo nič neočakávané. Napriek tomu sa dá označiť 12. snem za prelomový - po vyše desiatich rokoch z čela strany odstúpil jeho zakladateľ a predseda Ján Čarnogurský.
Počet zobrazení: 943

Na sobotňajšom sneme KDH v Trenčíne sa neudialo nič neočakávané. Napriek tomu sa dá označiť 12. snem za prelomový - po vyše desiatich rokoch z čela strany odstúpil jeho zakladateľ a predseda Ján Čarnogurský.

Odchod z predsedníckeho kresla avizoval J. Čarnogurský už začiatkom júna. Svojím rozhodnutím vtedy zaskočil všetkých, aj najbližších spolupracovníkov. Tento krok považovali za veľkorysé štátnické gesto a získal si zaň veľké uznanie. Faktom zostáva, že takýto čin je v našich končinách ojedinelý. Otázne ale je, či neprišiel neskoro. Z odchodu klepáčovcov sa hnutie spamätalo, oveľa väčšiu stratu, ale znamenal vznik SDKÚ. Z hnutia odišli odborníci, za ktorých nebude ľahké nájsť náhradu. Azda aj preto na sneme viackrát zaznelo volanie po jednote KDH. Tretie delenie by mohlo znamenať jeho smrť. Strach z rozkolu a možného odchodu figeľovcov viedol delegátov k značnej podpore Jána Figeľa. Toho nakoniec zvolili "len" za podpredsedu pre zahraničie. Táto voľba znamená vnútorné stmelenie hnutia. "Kombinácia zmeny a kontinuity," ako svoju víziu prezentoval J. Figeľ, by bola o to dokonalejšia, ak by sa na podpredsednícke miesta dostali i "figeľovi ľudia" Alojz Oparty a Štefan Bošnák. Takto by sa KDH mohlo pred zrakom verejnosti prezentovať ako naozaj moderné a dynamické kresťanskodemokratické hnutie s novými tvárami na čele. Nestalo sa tak.

Súčasná situácia KDH je asi najkritickejšia od jeho založenia. Kresťanskí demokrati sa potácajú na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Najlepšie to azda vyjadril J. Čarnogurský, keď o KDH povedal, že je to "utrápené ale životaschopné dieťa". Korunný princ Pavol Hrušovský, ktorého za predsedu zvolilo 249 účasníkov zo 440 prítomných, to nebude mať ľahké. Strana, ktorej jednoznačnú pečať vtlačil práve J. Čarnogurský má na verejnosti imidž Talibanu. Odstupujúci predseda vo svojom prejave ani netajil radikálnosť KDH, pre ktorú si iba ťažko bude hľadať partnerov na politickej scéne: "Nerobme si ilúzie, že niekedy budeme žiť v harmónii s inými politickými silami." Treba dodať, že nielen partnerov, ale najmä voličov si takouto politikou kádeháci sotva získajú. Doteraz sa KDH vždy mohlo oprieť o "svojich skalných", oveľa ťažie ale prenikalo z tohto geta von. Voličská báza hnutia je vekovo najstaršia, s najnižším stupňom vzdelania a tvorí ju prevažne vidiecke obyvateľstvo. P. Hrušovský viackrát zdôraznil, že sa s jeho nástupom začína "politika aktívnej otvorenosti". Ak chce KDH osloviť aj mladých voličov (čo sa napr. SDK vo voľbách v roku 1998 podarilo), nič iné im nezostáva. Jednou z tém, prostredníctvom ktorej sa im to môže podariť, je aj iniciatíva ÁNO PRE RODINU. Takto majú šancu uspieť i mimo tradičného elektorátu z prostredia katolíckeho vidieku. V prípade, že KDH bude pokračovať v doterajšej politike medializovania marginálnych tém (registrované partnerstvo homosexuálov, prostitúcia a interupcie), ktoré sa u občanov stretáva s negatívnou odozvou, väčšie sympatie si získa asi problematicky.

Čo sa stane s J. Čarnogurským, momentálne radovým členom KDH? Kto bude koaličným partnerom hnutia vo voľbách 2002? Je spolupráca Hrušovského KDH s Mečiarovým HZDS naozaj nepredstaviteľná? (Hrušovský takúto predstavu zatiaľ dôrazne odmieta. No aj pre rakúskych ľudovcov bola pred časom nepredstaviteľná koalícia s haiderovcami...) Odpoveď na všetky tieto otázky nám dajú nadchádzajúce dva roky. Aj na tú, či po budúcich parlamentných voľbách bude mať KDH "samostatný poslanecký klub v miestnosti číslo 30", ako o tom sníva Pavol Hrušovský.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984