Slovensko a jeho regióny v 21. storočí - poznatkovo-orientovaná ekonomika

Slovensko v januári tohto roku vstúpilo na prah 21. storočia. Jeho nástup mnohí očakávali s napätím, vierou v lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny. O tom, ktoré skutočnosti majú pre prosperitu Slovenska kľúčový význam, hovorí kniha profesora Kolomana Ivaničku Slovensko Genius loci.
Počet zobrazení: 2344

Slovensko v januári tohto roku vstúpilo na prah 21. storočia. Jeho nástup mnohí očakávali s napätím, vierou v lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny. O tom, ktoré skutočnosti majú pre prosperitu Slovenska kľúčový význam, hovorí kniha profesora Kolomana Ivaničku Slovensko Genius loci.

Publikácia má dnes mimoriadny význam najmä z hľadiska pochopenia vývoja ducha nášho národa, štátu a nájdenia odpovede na otázky: Kam smerujeme? Ako sa chceme začleniť do procesu európskej integrácie? Akých potrebujeme lídrov? Či a prečo chceme ísť vlastnou, tzv. slovenskou cestou?

Dnes, keď pozorujeme našu situáciu najmä v ekonomickej oblasti, kde zaznamenávame prudký nárast nezamestnanosti pohybujúci sa na hranici 20 percent, sledujeme pokles výroby v podnikoch, zhoršovanie sociálnej situácie obyvateľstva, nárast patologických javov (násilné trestné činy, drogy) a spoliehanie sa na neoliberálne prístupy reprezentované "neviditeľnou rukou trhu", sú myšlienky a podnety prezentované v tejto práci vysoko aktuálne. Ich zohľadnenie pri tvorbe stratégie rozvoja Slovenska by mohlo pomôcť riešiť nastolené problémy a zabezpečiť prosperitu.

Od transformačnej recesie k transformačnej prosperite V súčasnosti sme vystavení tlaku megatrendu, ktorý nás začleňuje do "svetovej informačnej ekonomiky": museli sme sa otvoriť trendom poznatkovo-orientovanej ekonomiky. Po roku 1989 sa táto skutočnosť celkom nepochopila, čo trvá dodnes. Politická elita nebola na takúto transformáciu pripravená a chápala ju v súradnicovej sústave industriálnej spoločnosti a klasického štátu blahobytu, t. j. "welfare state". Namiesto transformačnej prosperity sme sa dostali do transformačnej recesie. Poklesla domáca výroba, nastúpil úpadok hrubého domáceho produktu, narastá miera inflácie, rastie deficit štátneho rozpočtu, znižujú sa úspory obyvateľstva, rapídne narastá nezamestnanosť a nastúpilo politické sklamanie. Vízia štátu blahobytu sa rozplynula a zjavila sa potreba alternatívneho sebazáchovného národného programu. Pre takýto program autor ponúka koncepciu postmodernistického modelu "štátu úspešnej práce" (workfare state), ktorý zdôrazňuje kooperáciu verejnej a trhovej ekonomiky a vzťahy medzi trhovou, sociálnou a ekologickou sférou.

Pomohla by šoková terapia? V publikácii prezentované analýzy po roku 1989 ukazujú, že sme nemali skúsenosti s tým, čo môže takýto zlom znamenať, značne sme podcenili sociálne náklady a rozhodujúcu úlohu spolupráce verejného a súkromného sektora. Je pomerne paradoxné, že sme nepostrehli a neidentifikovali procesy, ktoré sa odohrávali v Európe a zasahovali Slovensko, a ktoré boli spojené s civilizačným prechodom od modernizmu k postmodernizmu. Čo je však ešte horšie, prehliadli sme úlohu štátu v transformačnom procese. Fungovanie ekonomiky je dôležitý vlastný zásobník energie pre revitalitzáciu a čiastočne aj získanie pomoci zvonka. Šoková terapia neprinášala očakávané výsledky. Nepochopil sa vzťah verejnej a trhovej ekonomiky, ani úloha štátu pri revitalizácii ekonomiky. Štát sa tak vlastne stal nástrojom prehlbovania deštrukcie v tých štádiách, v ktorých sa už mala prejavovať revitalizácia.

Zásadným problémom šokovej terapie je pochopenie a rešpektovanie ľudskej a inštitucionálnej adaptability. Ak sa nepochopí hranica, za ktorou systém upadá do sebadeštrukcie a už nie je schopný samoregulačnej revitalizácie, môže nastúpiť nebezpečenstvo kolapsu. Nepochopenie a nerešpektovanie tejto hranice začína byť viditeľné už v súčasnosti. Ľudia a inštitúcie majú veľké problémy s adaptáciou na neustále sa meniace podmienky. Zhoršujúca sa sociálna situácia, nestabilita inštitúcií, neustále zmeny v legislatíve, organizácii verejnej správy, nejednotnosť ekonomickej politiky sú signály, ktoré ukazujú, že ak nič nepodnikneme v čo najkratšom čase, v blízkej budúcnosti môže na Slovensku dôjsť ku kolapsu.

Cieľom je zdravý a prosperujúci štát Stratégia rozvoja ekonomiky Slovenska bola a je intelektuálne vysoko náročná úloha. Bez nových investícií nie je možné zabezpečiť trvalý rozvoj. Investičná činnosť si vyžaduje úplne nový typ infraštruktúry a celkom nové realizačné nástroje, novú filozofiu a stratégiu. Hlavnou úlohou je myšlienkové a realizačné zvládnutie princípu nelinearity a princípu procesov tvoriacich odchylku (pozitívnych spätných väzieb). Akú orientáciu autor ponúka? Najvyššiu prioritu musia mať koherentné mikroekonomické programy, v ktorých štát zohráva významnú úlohu. Hlavnými prioritami sú: odvetvová stratégia, programy zlepšenia manažmentu, marketing a rozvoj exportu, úprava situácie pred bankrotom.

Adekvátna politika vlády je nevyhnutná vo vzdelávaní a tréningu, odstraňovaní byrokratizmu v podnikoch, v koordinácii vývojových a výskumných programov, v intenzifikácii dopytu, v poskytovaní databázy a informácií pre manažment v prípade podporných rozvojových podmienok, pri znižovaní nezamestnanosti.

Dosiahnuť synchronizáciu samostatných komponentov v ekonomike nie je jednoduché. Ako príklad autor uvádza stratégiu Ministerstva financií SR. Úsilie smeruje k dosiahnutiu finančnej rovnováhy a k vyrovnanosti zahraničného obchodu. Bez ekonomického rastu sa táto stratégia prejavila negatívne na daňovej záťaži obyvateľstva, raste nezamestnanosti, zhoršovaní kvality životného prostredia, poklese produktívnosti verejného sektora (úrovne školstva, výstupov z výskumu, poklese funkčnosti zdravotníctva) a dá sa očakávať aj zhoršenie situácie v etike podnikania a vo sfére sociálneho kapitálu (najmä v strate tradičných etických hodnôt). Takáto parciálna stratégia sa nemôže pokladať za postačujúcu pre riadenie ekonomiky štátu.

Informácie ako predpoklad samostatnosti Autor sa považuje za priekopníka nových prístupov poznatkovo-orientovanej ekonomiky, ktorá sa opiera o novú súčasť moci - o poznatky. Popri finančnej a vojenskej moci nastúpila rovnocenná sila v podobe informácie. Kto vlastní poznatky a disponuje nimi, ovláda ekonomiku a politiku. Stali sa predmetom strategických služieb. Kto si nebuduje, ale rozbíja inštitucionálnu organizáciu tvorby poznatkov, dostáva sa do polohy závislého subjektu.

Prezentované prístupy, ktoré ponúka predložená práca, sú v mnohom novátorské a objaviteľské. Pri analýze civilizačných trendov prebiehajúcich na Slovensku sa využívajú nástroje novej paradigmy vedy, ako je synergetika, teória chaosu, komplexné systémy. Autor veľmi jednoduchým a prístupným jazykom vysvetľuje nové pojmy a inšpiruje k hľadaniu nových postupov a riešení.

Predkladané prístupy, pretože sú nové, sa u nás ťažšie presadzujú. Nie je ochota riskovať a zbaviť sa zaužívaných postupov v myslení. Prejavuje sa to aj v tvorbe stratégie rozvoja Slovenska, v rozvoji regiónov. Potrebujeme dostatok špičkových riadiacich pracovníkov na úrovni riadenia štátu, podniku, regiónu, obce, mesta, ktorí okrem osobnostných predpokladov majú multidimenzionálne myslenie, predstavujúce vedomosti nielen z odboru, ktorý vyštudovali, ale aj z oblastí, ako sú synergetika, komplexné systémy, poznatkovo-orientovaná ekonomika. Potrebujú poznať situáciu vo vyspelých krajinách a vedieť analyzovať prebiehajúce trendy a ich dosah na Slovensko. Najdôležitejšou schopnosťou je však dôsledne obhajovať záujmy štátu, podniku, regiónu a najmä ľudí, ktorí ich zastupujú.

Autorka (1970) je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984