Naša politika potrebuje generačnú výmenu
Rastislav Blaško
Narodil sa 19. 1. 1971 v Ilave. Po maturite na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK a postgraduálne štúdium na Ústave medzinárodných vzťahov a aproximácie práva PF UK v Bratislave. V období 1990-93 pôsobil ako zahraničnopolitický redaktor v Slovenskej televízii a v denníku Práca. V rokoch 1994-97 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí SR a v roku 1996 bol v Bosne a Hercegovine členom medzinárodnej misie OBSE. Následne pôsobil v Slovenskej informačnej agentúre a v súčasnosti je radcom na Úrade pre štátnu pomoc. Do Sociálnodemokratickej strany Slovenska vstúpil 1. apríla 1992. V roku 1997 ho zvolili za člena ústrednej rady a od marca 1998 je predsedom krajského výboru v Trenčíne a členom Predsedníctva SDSS. V parlamentných voľbách 1998 kandidoval za sociálnu demokraciu na kandidátke SDK. Aktívne sa venuje futbalu, basketbalu a kondičnej kulturistike. Hovorí anglicky, nemecky, rusky, srbsky, chorvátsky, taliansky, portugalsky a pasívne španielsky. Patríte ku generácii skutočne mladých politikov, keďže ste dosiaľ neprekročili tridsiatku. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do SDSS a kto z politikov tejto strany ovplyvnil vaše ďalšie smerovanie?
Pre pôsobenie v sociálnej demokracii som sa rozhodoval od roku 1990, kedy som túto stranu v prvých slobodných voľbách volil. Aktívne som začal v SDSS pracovať v posledných rokoch. Po odchode Jozefa Krumpolca zo SDSS a jeho vstupe do SDKÚ som sa rozhodol pokračovať v aktívnej politike a ukázať, že naša sociálna demokracia nie je mŕtva, ale musí sledovať cestu, po ktorej ide sociálna demokracia v krajinách Európskej únie. Občanom treba ukázať, že keď sa sociálnodemokratické myšlienky správne uplatňujú v praxi, môžu znamenať pozdvihnutie životnej úrovne obyvateľstva a ekonomickej úrovne krajiny. Moju politickú dráhu prakticky ovplyvnili štyri osoby v SDSS. Jednak je to predseda Jaroslav Volf, na ktorom si cením spôsob akým dokáže vyjednávať a manévrovať v danom priestore, aj napriek tomu, že u voličov nemá primeranú odozvu. Jozef Krumpolec zostáva pre mňa zas človekom, ktorý sa nebál nikdy povedať svoj názor i za cenu straty časti priaznivcov. František Halmeš je symbolom hľadania kompromisu medzi znesvárenými stranami a ústredný tajomník, SDSS Vít Bujna je pre mňa človekom ktorý dokáže dobre zabezpečovať organizačný chod strany. Z politikov, ktorí v minulosti pôsobili vo svete či na Slovensku, je to Alexander Dubček, ktorého korene pochádzajú z toho istého bánovského okresu ako aj moje, a môj výzor i spôsob politiky je blízky Winstonovi Churchillovi. Napriek týmto vplyvom však mám svoje vlastné predstavy, svoj smer.
Poznáte sa osobne, alebo sa kontaktujete s niektorými ďalšími mladými politikmi z iných politických strán?
Počas svojej funkcie v Sociálnodemokratickej mládeži Slovenska (SDMS), a zvlášť počas volebnej kampane som si vytvoril väzby na iných mladých politikov z radov SDĽ, KDH, SDK, ale aj HZDS a SNS. Myslím si, že nastupujúca generácia musí robiť iný typ politiky ako robí generácia súčasná, ktorá nastúpila začiatkom 90. rokov. Bol by som rád, keby sme v politike zamedzili prejavom nesvárov, ktoré škodia samotnému štátu a berú si z nich negatívny príklad aj občania. Obávam sa, že ak sa bude predlžovať agónia tohto stavu, zákonite to ovplyvní aj novú politickú generáciu, ktorá bude preberať maniere tohto štýlu politickej komunikácie. Situácia je taká, že máme dnes rozličné politické názory, no dokážeme sa o nich kultivovane rozprávať.
Vo viacerých politických stranách na Slovensku už prepukli, alebo tlejú generačné konflikty. Ako to vyzerá v sociálnej demokracii?
Súčasné vedenie je zložené prevažne zo štyridsiatnikov a päťdesiatnikov. Až na hovorcu Miroslava Špejla vlastne neexistuje v strane generácia tridsiatnikov. Vekovo stojím so svojimi 29 rokmi na čele novej generácie sociálnych demokratov, za mnou nasleduje predseda SDMS Martin Kugla, bratia Vilímovci, podpredsedovia SDMS Peter Škriečka a Marián Magdolen. To sú ľudia, ktorí momentálne vyvíjajú veľkú vnútrostranícku a mládežnícku činnosť a čiastočne sa pripravujú do budúcnosti. Ak chce nová generácia sociálnych demokratov preraziť do popredia, závisí to tiež, či jej umožnia ovplyvňovať dianie v strane a či bude politická vôľa, aby ma zvolili do funkcie podpredsedu SDSS.
Na nedávnej Ústrednej rade SDSS ste mal kandidovať za podpredsedu, no nakoniec k tomu nedošlo...
Rokovať sa malo predovšetkým o tom, či bude zjazd SDSS rozdelený na programovú časť v novembri a personálnu v marci, alebo bude programovo-personálny v novembri. Moju kandidatúru predložil Jaroslav Volf pred záverom rokovania a keďže nebola vhodná atmosféra na to, aby som mohol jasne vyjadriť, ako si predstavujem činnosť vo funkcii podpredsedu SDSS, kandidatúru som stiahol. Predložím ju po schválení krajskou konferenciou Trenčianskeho kraja na ďalšej Ústrednej rade SDSS, ktorá bude začiatkom novembra.
Ak by ste boli zvolený do pozície podpredsedu, akú politiku by ste presadzovali?
Po zvážení všetkých okolností som sa rozhodol kandidovať na post jedného z podpredsedov, ktorý by mal na starosti mediálnu komunikáciu, akčnú politiku a predvolebnú stratégiu. V súčasnom vedení strany existuje značný druh pasivity a bojazlivosti presadzovať na verejnosti názory. V prípade zvolenia za podpredsedu je mojím cieľom, aby sa sociálna demokracia viac zaoberala otázkou zamestnanosti, viac vstupovala do tohto problému novými návrhmi a námetmi. Stretol som sa viackrát aj s prípadmi, keď ľuďom nevyplatili mzdu a prepustili ich z práce. Tu by bola vhodná legislatívna úprava v prospech prepustených. Súčasná vláda a zvlášť SDK vyvíja neúčinné opatrenia v oblasti boja proti korupcii, a aj to je jedna z tém, na ktorú by sa sociálni demokrati mali zamerať. V zahraničnopolitickej oblasti je tu nevyužitý potenciál SDSS ako člena Socialistickej internacionály. Naše kontakty na ňu v prospech SR by sa mohli využívať účinnejšie, keďže EÚ a Európsky parlament sú ovplyvňované socialistickými a sociálnodemokratickými stranami. Ak by Slovensko stratilo sociálnu demokraciu, stratí tým aj partnera pre sociálnodemokratické strany v EÚ.
Mnohých, ktorí sledujú pozorne politickú scénu, iste prekvapili vaše vysoké preferencie v rebríčku Politik Práce. V čom vidíte príčinu vášho vysokého hodnotenia a aké reakcie na toto umiestnenie ste zaznamenali?
Pokladám to za dôsledok svojej intenzívnej činnosti počas posledných mesiacov. Začala koncom júla mediálnou kampaňou v denníku Práca, kde som kedysi pracoval a ktorý mi bol blízky ľavicovou orientáciou. Po tomto prvom vstupe nasledovali ďalšie a odrazilo sa to aj v tom, že moji priaznivci začali posielať svoje hlasy do Práce. Mne samému vyrazilo dych, a o to viac kolegom v SDSS, keď som sa v prvom kole rebríčka objavil na treťom mieste. Nájdu sa aj odporcovia, ktorí ma obviňujú z manipulácie a kamufláže. Ja však pripomínam, že ak by preferencie SDSS dosiahli takú výšku ako moje v rebríčku Politik Práce, určite by sme sa dostali do NR SR ako samostatný subjekt a nemuseli by sme vytvárať nový ľavicový sociálnodemokratický blok pre budúce parlamentné voľby.
Zdá sa, že pán Volf má mimoriadne silnú pozíciu vo vedení strany. Spomína sa však aj meno Františka Halmeša a ďalších. Existuje v SDSS osobnosť, ktorá by mohla u voličov uspieť lepšie ako J. Volf?
Pre SDSS je v súčasnosti personálnym problémom to, že najviditeľnejšou osobou bol a zostáva Jaroslav Volf. Popri jeho nesporných pozitívach totiž nie je väčšinou vnímaný kladne ako osobnosť, ktorá by priťahovala masy a strana s ním upadá. Čo sa týka ďalších osôb, rysovala sa alternatíva, že by kandidátom na čelnú funkciu mohol byť aj poslanec NR SR František Halmeš. Ten sa však vyjadril, že sa nebude zaoberať myšlienkou kandidovania na post predsedu, takže táto otázka je v súčasnosti nepodstatná. Ústredná rada rozhodla, že zjazd bude rozdelený na dve časti, takže zatiaľ zostane existujúce vedenie v tom zoskupení, v akom je, aj s tým pasívnym spôsobom práce, akú robí časť vedenia. Po novembrovom zjazde čakajú stranu rozhovory o vytvorení sociálnodemokratického ľavicového zoskupenia. V prípade, že by sa v marci na druhej časti zjazdu tieto snahy nedoviedli do úspešného konca, bude z toho treba vyvodiť patričné personálne dôsledky. Nielen pre predsedu, ale i podpredsedov a ďalších funkcionárov. A v takom prípade budem v marci 2001 ašpirovať na funkciu lídra sociálnej demokracie, pretože bude treba prehodnotiť situáciu v strane a začať budovať SDSS odznova. Nie pre najbližšie voľby ale pre tie nasledujúce. Až vtedy budeme mať snahu ašpirovať, aby sa sociálni demokrati dostali medzi slovenskými stranami na takú pozíciu, akú majú podobné strany v krajinách EÚ.
Momentálne má SDSS v prieskumoch verejnej mienky len minimálne preferencie a mieni sa spojiť s SOP. Ste prívržencom tohto spájania sa ľavicových a stredoľavých strán?
SDSS platí veľmi krutú daň za Mečiarov volebný zákon z roku 1998 a druhú krutú daň za to, že svoju identitu vložila do spoločnej značky s SDK, z ktorej dnes profituje len SDKÚ. Po voľbách potlačila SDSS svoje aktivity v prospech samotnej SDK. Tým sa postupne začala vytrácať, pretože vedúci predstavitelia sociálnej demokracie na čele s Jaroslavom Volfom uprednostnili štátne záujmy Slovenska pred straníckym záujmom pravicových strán z SDK. Aj to je dôsledok faktu, že sociálna demokracia sa dostala na dno rebríčka popularity a v záujme svojej budúcnosti musí hľadať nové východisko. SDSS chce naďalej pôsobiť na politickej scéne, ale pre budúce parlamentné voľby sa chce stať jadrom sociálnodemokratickej ľavice. Osobne som jednoznačne za zachovanie SDSS na politickej scéne. Ak chceme, aby sa myšlienky sociálnej demokracie zachovali a postupne rozvíjali, musíme vytvoriť silný blok, ktorý bude protiváhou pravicovým a populistickým stranám. To znamená vytvorenie tretej cesty, resp. tretieho bloku, okolo ktorého budú oscilovať ďalšie politické subjekty.
Kto by podľa vás mohol byť v tejto koalícii a akú pozíciu tam môže zohrávať SDS, SOP a SDĽ?
SDSS síce ašpiruje na to, aby sa stala jadrom širokej sociálnodemokratickej koalície, no privítame aj ďalšie subjekty. Prvým krokom je integrácia s SOP. Nebude to ľahké, pretože sa to týka aj personálnych otázok. Nie všetci budú môcť zostať vo funkciách... Ak do koalície pristúpia ďalšie politické strany alebo jednotlivci, budú tým zväčšovať priestor pre jej pôsobenie. Môžeme si predstaviť, že jednou zo strán bude aj Mjartanov Stred, môžu to byť aj politici SDĽ, ak prídu na to, že robiť samostatnú ľavicovú politiku je nevýhodné, no je to aj výzva pre Ficov Smer, ktorý ašpiruje na najvyššie ciele, aj keď dva roky pred riadnymi parlamentnými voľbami je možno všetko inak. Ak nezachytí ten správny vietor, môže sa stať, že skončí s dlhým nosom.
Prirodzený sociálnodemokratický priestor na Slovensku podľa vás okupujú neštandardné politické subjekty. Je to dlhodobejšie štádium?
Politické strany a hnutia, ktoré sú neidentifikované a samé sa usilujú neidentifikovať, majú širokospektrálne zameranie a snažia sa vytvárať neštandardnú populistickú politiku. Zbierajú tak voličov zo všetkých strán a prirodzený sociálnodemokratický priestor je nimi zaplavený. Takéto strany a hnutia zaberajú takmer polovicu priestoru na rebríčku preferencií. Ich voličská základňa nakoniec s politikou týchto subjektov nebude spokojná a naším cieľom bude ich postupné vytláčanie.
Podľa kuloárových informácií pán Pavol Rusko odkúpil dlhy SDSS a chce sa hlbšie zapojiť do integračných snáh SOP a SDSS?
Predovšetkým by som chcel povedať, že nesúhlasím s tvrdením, že pán Rusko odkúpil dlhy SDSS. Po parlamentných voľbách v roku 1992 nám po vtedajšom manažérovi volebnej kampane Borisovi Zalovi, ktorý je v súčasnosti vo vedení Smeru, zostali miliónové dlhy a tretinový úspech vo voľbách, tým že sa SDSS dostala do vtedajšej Snemovne národov. Pre SDSS to bola vtedy veľká záťaž a hľadali sa spôsoby ako dostať stranu na pozíciu bez dlhov. Ak spomínate Ruska, nie je doteraz známe, kam vlastne chce zamieriť a jeho kroky sú teda nejasné. Ak by mal záujem zakotviť v integrovanom sociálnodemokratickom zoskupení a ak by jeho myšlienky a činnosť smerovali k podpore záujmov SR a neboli by len úzkoprsými osobnými záujmami, bude mať dvere otvorené a môže byť prínosom.
Na politickej scéne sa objavujú zámery marginalizovať sociálnu demokraciu... Aké následky to môže mať?
Tým, že sociálna demokracia sa v prieskumoch verejnej mienky objavuje na nulovej pozícii, prestávajú ju viaceré agentúry nasadzovať do prieskumov a aj takto ju vytláčajú do marginálneho postavenia. Majú o to záujem viaceré pravicové subjekty, no tiež záujmové skupiny, ktoré podporujú populistické neštandardné subjekty ako napr. HZDS a Smer. Žiaľ, títo ľudia si neuvedomujú, že marginalizovaním sociálnej demokracie môžeme dospieť k tomu, že Slovensko sa pri svojich snahách o vstup do EÚ dostane do postavenia, keď medzinárodné vzťahy budú mať len pravicové a liberálnodemokratické strany. Neštandardné populistické strany tieto väzby nemajú a nikdy mať nebudú. Na to doplatíme ekonomicky i politicky. Marginalizácia sociálnej demokracie môže mať vplyv aj na marginalizáciu Slovenska vo svete.
S hosťom Slova sa rozpráva Tibor Mrocek
