Reklama
Reklama

Odmietame používať údery pod pás

Ako úspešný novinár z čias pôsobenia v rozhlase ste mali skúsenosti aj z riadenia práce v tejto oblasti, no vašej strane sa oprávnene vyčíta slabá schopnosť preniknúť do médií. V čom vidíte príčinu tohto stavu a ako chcete tento handicap riešiť? Sme seriózni politici a na rozdiel od rýchlo kvasených strán sme neinvestovali energiu, peniaze a čas na zásadné mediálne výstupy bez uzavretého uceleného ekonomicko-sociálneho programu.
Počet zobrazení: 1273

Ivan Mjartan

Narodil sa 31. 8. 1958. Je absolventom Fakulty technickej kybernetiky a automatizovaných systémov riadenia v Moskve. Od roku 1982 pôsobil v Československom rozhlase na Slovensku najskôr ako zahraničnopolitický redaktor a komentátor a po novembri 1989 stál na čele relácie Rádiožurnál. V roku 1992 ho zvolili za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR za HZDS a vymenovali za štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR. V rokoch 1993 - 98 pôsobil ako prvý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Českej republike. Počas tohto pôsobenia prednášal na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Je predseda strany Stred (predtým Strana demokratického stredu).

Ako úspešný novinár z čias pôsobenia v rozhlase ste mali skúsenosti aj z riadenia práce v tejto oblasti, no vašej strane sa oprávnene vyčíta slabá schopnosť preniknúť do médií. V čom vidíte príčinu tohto stavu a ako chcete tento handicap riešiť?

Sme seriózni politici a na rozdiel od rýchlo kvasených strán sme neinvestovali energiu, peniaze a čas na zásadné mediálne výstupy bez uzavretého uceleného ekonomicko-sociálneho programu. Na nedávnom mimoriadnom kongrese v Banskej Bystrici sme uzavreli obsahovú prípravu, schválili sme program i stratégiu strany do najbližších volieb. Či už budú predčasné alebo v normálnom termíne. Dnes sme pripravení. Máme verejne známe osobnosti a lídrov, komplexný program, predstavu o tom, ako vyriešiť problémy na Slovensku. Môžeme sa teda maximálne sústrediť na médiá a čo najkvalifikovanejšie informovať občanov. Považujem za viac ako nekorektné, ak ešte nevznikne ani politická strana a už má 12-percentné preferencie, ak politik vystupuje bez seriózneho obsahu, len preto, aby ho bolo vidieť a počuť. Na Slovensku mnohí politici rýchlejšie hovoria, ako myslia, a to by nemalo byť. My sme sa rok sústreďovali na tvorbu zásadných programových dokumentov a dnes sme pripravení byť alternatívou súčasnej vláde predovšetkým pri riešení ekonomických a sociálnych problémov.

Zrejme nielen z môjho pohľadu sa vaša navonok silná stránka - slušnosť, džentlmenstvo, odmietanie silných slov a vyhlásení, mení na slabinu. Médiá, ako iste viete, nehľadajú bezkonfliktnosť, ale cibrenie názorov...

Slušnosť má svoje miesto aj v slovenskom politickom živote, no ako povedal Altenberg: "Slušnosť, pokiaľ je slušná iba jedna strana, oslabuje." A na druhej strane Altenberg povedal, že slušní máte byť iba k tým, ktorí sú slušní voči vám. My nemienime odstúpiť od princípu slušnosti. Ak by išlo o odbornú konfrontáciu, sme pripravení na diskusiu s ktoroukoľvek stranou. Nikto sa však nedočká odo mňa, ani od pána profesora Čiča, alebo iných vrcholových predstaviteľov strany, aby argumenty nahrádzali osobnými útokmi. Odmietame spôsoby krčmových politikov, ktorí používajú údery pod pás alebo kopance pod stolom. Občana dnes netrápi vzhľadom na ekonomicko-sociálnu situáciu a takmer 20-percentnú nezamestnanosť, kde sa skrýva Ivan Lexa. Zaujíma ho, kto vytvorí nové pracovné miesta, kto zabezpečí zvýšenie platov občanom tohto štátu a kto v nich prebudí pocit hrdosti na vlastný štát. Slovenská politika a slovenské médiá (česť výnimkám) sa však dnes zaoberajú bulvárom.

Zdá sa, že ľudia v poslednom období hľadajú politické subjekty, ktoré sa nevyhlasujú za ľavicu - pravicu - stred a nevyhranenosť týchto neštandardných strán im vôbec neprekáža. Všimnime si volebné úspechy HZDS, potom SOP a nabudúce možno Smeru. Hľadajú charizmatickú, možno aj kontroverznú osobnosť, ktorá im má nájsť cestu z tohto marazmu. V takomto rybníku sa, žiaľ, ideálne darí populistom a ľuďom posadnutým mocou a snahou manipulovať masy. Čo si myslíte o podobnej orientácii slovenského voličstva?

Je to trochu i zásluha médií. Zoberte si diskusné relácie Sito, alebo O päť minút dvanásť, viaceré slovenské denníky... Dobrá informácia zrejme musí byť škandalózna, málo priestoru dostáva seriózna analýza. Žiaľ, slovenský volič (nechcem uraziť tých serióznych) dnes nie je pripravený na odborné diskusie, no naopak je nadšený, ak do televíznej relácie príde podnapitý politik, je nadšený, keď politik zlomí oponentovi sánku, keď vidí hrubosť a počuje rétoriku z miestnej dedinskej krčmy. Kto za to môže? Slovenská politika a jej kvalita od roku 1989 a tiež mediálna sféra. Máme politickú scénu, na ktorej bodujú neštandardné politické strany s neštandardnou rétorikou a tomu sa prispôsobujú aj slovenské médiá. Namiesto toho, aby nášho občana viedli k tomu, nech sa v rozhodovaní o tom, kto bude zaňho riadiť štát a rozhodovať o jeho osude, kvalite jeho života, riadi hlbším poznaním a nielen na základe charizmy. Byť politikom, ktorý vie hovoriť to, čo chcú počuť ľudia, je mimoriadne jednoduché. Na to nepotrebujete ani vysokú školu. Ale byť politikom, ktorý vie ľuďom povedať pravdu a nesľubovať nesplniteľné, je mimoriadne ťažké. V uplynulých voľbách predložil Mikuláš Dzurinda voličom tzv. zmluvu s občanmi. Šlo prevažne o bohapusté populistické sľuby, z ktorých okrem jedného jediného sa ukázalo všetko ako zavádzanie verejnosti. Podľa mňa platí jedna zásada: ak podpíšem zmluvu, respektíve ak uzavriem hoci džentlmenskú dohodu a neviem ju plniť, tak si to priznám, a v danom prípade to znamená: odídem z politiky. Som presvedčený, že Slovensko možno už v ďalších voľbách, alebo v nasledujúcich, dospeje do štádia, že občania sa začnú zamýšľať, koho to vlastne volia. Slovenská politika je bipolárne rozdelená nie na základe ľavica - pravica, ale mečiarovci - antimečiarovci, resp. demokrati - nedemokrati. Je to nezdravé delenie, ktoré, žiaľbohu, spôsobilo, že dnes máme na Slovensku jedenásťhlavého politického draka, ktorý namiesto toho, aby sa hrýzol s problémami Slovenska, sa hryzie s opozíciou v absolútne nepodstatných veciach a čo je najpodstatnejšie, hryzie sa aj medzi sebou. Som presvedčený, že s termínom blížiacich sa volieb budú diferenciačné tlaky oveľa silnejšie a vládna koalícia nebude schopná konštruktívne vládnuť.

Vy osobne ste v roku 1992 prijali od Vladimíra Mečiara ponuku kandidovať za HZDS do vtedajšieho Federálneho zhromaždenia a spoluvytvárali ste potom program hnutia, ktoré malo byť ľavicovo-liberálnym zoskupením. Čo súdite o súčasnej politike a politickej orientácii HZDS? V čom vašim predstavám vyhovuje a v čom sa od nich odlišuje?

Keď SDS na ustanovujúcom kongrese hodnotila desať rokov slovenskej politiky od roku 1989, zaujali sme veľmi kritický postoj ku všetkým doterajším vládam, ktoré na Slovensku boli, a máme veľmi kritický postoj aj k súčasnej vláde. Vieme pomenovať základné chyby, ktoré sa urobili pri prechode od socialistického riadeného hospodárstva na trhovú ekonomiku, pri transformácii minulého politického systému na pluralitnú demokraciu, pri transformácii vlastníckych vzťahov, no tiež sociálnej a psychologickej atmosféry v spoločnosti. Pokiaľ ide o HZDS, to sa správa neštandardne v jednej základnej veci: všade na svete v demokratických krajinách v prípade neúspechu vo voľbách politické vedenie strany opúšťa svoje vedúce pozície a vytvára priestor pre novú generáciu politikov s novou víziou, s novou ambíciou, s novou politickou tvárou, s novou charizmou a s novými politickými cieľmi. HZDS aj vzhľadom na to, že je predovšetkým hnutím pána pána Mečiara, toto nebola schopná urobiť. Základnou chybou HZDS je, že tam neexistuje dostatočná vnútorná sila na otvorený dialóg, že neexistuje dostatočná sila na vnútornú sebareflexiu. Ostatne, to bol aj základný dôvod, prečo som deň po voľbách HZDS opustil.

Mali ste predtým predstavu o vytvorení modernej európskej sociálno-demokratickej strany so silnými prvkami liberalizmu. Súčasná politika SDSS vám teda zrejme nie celkom vyhovuje. Aký máte postoj k jej politike?

Sociálna demokracia má svoj priestor aj v západoeurópskych krajinách, má svoje vízie a perspektívy. Takéto politické strany zohrávajú významnú úlohu v mnohých krajinách. Musím však konštatovať, a to nie je kritika Jaroslava Volfa, a už vôbec nie Alexandra Dubčeka, že sociálna demokracia je na Slovensku mŕtva. Mŕtva predovšetkým kvôli osobám, ktoré sú značkou týchto politických strán. Sociálna demokracia dnes nedisponuje relevantným politickým programom, schopnosťou riešiť ekonomické a sociálne problémy občanov Slovenska. Sociálna demokracia sa spreneverila svojim ideálom tým, že vstúpila do súčasnej vládnej koalície. Dnes preto potrebuje mimoriadne obrodenie a ja sa obávam, že asi takéhoto obrodenia a sebareflexie nie je schopná. Ak som hovoril svojho času, že mienime budovať sociálno-demokratickú stranu nového typu, mal som na mysli liberálno-sociálny smer. Dnes sa nám to podarilo a sme programovo aj obsahovo stredovou stranou, pričom stredová politika je vnímaná v západnej Európe ako politika 21. storočia. Považuje sa za politiku dialógu, kompromisu, rozumu, ktorá je minimálne ideologizovaná, má minimum mantinelov, netrpí dogmami. To je politika, ku ktorej sa hlásime aj my.

Vyslovujete sa za referendum o predčasných voľbách, aj keď podľa existujúcich preferencií nemáte šancu, aby ste sa prebojovali do parlamentu. Rátate s nejakou fúziou, alebo si mienite udržať svoju pozíciu mimo všetkých a nad všetkými?

Slovensko, chvalabohu, už nikdy nebude politicky jednofarebné. Je odkázané na vládne koalície a my, samozrejme, tiež skúmame jednotlivé politické programy, ciele, štýl politickej práce a hľadáme možných budúcich partnerov. Môžem povedať na základe výsledkov mimoriadneho kongresu, že Stred je pripravený spolupracovať s každou politickou stranou, ktorá bude príbuzná vo svojich programových cieľoch, predovšetkým v riešení sociálno-ekonomických problémov Slovenska. Je pripravená rokovať s každou politickou stranou, ktorá bude chcieť vniesť do slovenskej politiky kultúru a vážnosť. Budeme schopní spolupracovať s odborníkmi zo všetkých politických strán, pretože v každej z nich sú šikovní, schopní, morálni, čestní ľudia. Nemôžeme preto tiež generalizovať a kriticky hodnotiť celú vládu. Takže vieme si predstaviť spoluprácu aj s mnohými ľuďmi z SDKÚ, zo SOP či SDĽ, mohli by sme spolupracovať i s mnohými ľuďmi z HZDS. Nevieme si však predstaviť spoluprácu so stranami, ktoré presadzujú výrazný národný alebo etnický princíp, spochybňujú európsku integráciu a vstup do NATO.

Hovorili sme o politických stranách. Ako je to však na Slovensku konkrétne s politickými osobnosťami, ktoré by vám názorovo vyhovovali, resp. by ste si s nimi mohli porozumieť?

Dopredu sa ospravedlňujem, ak niekoho nespomeniem... Spoznal som kvality profesora Juraja Šveca aj počas prezidentskej kampane, v ktorej sme sa spolu zúčastnili na rôznych rozhlasových a televíznych debatách. Je to človek, ktorý má veľmi blízke cítenie k našej strane. Určite si viem predstaviť spoluprácu aj s Braňom Ondrušom z SDĽ. Je to mladý, zdravý, skromný a nesmierne perspektívny politik. Viem si predstaviť spoluprácu s Ivanom Šimkom z KDH, resp. dnes už SDKÚ. Sú mi sympatické aj mnohé z aktivít Roberta Fica zo Smeru, no nie všetky. Viem si predstaviť spoluprácu s mnohými ľuďmi z HZDS a mohol by som v tomto priereze pokračovať. Ľudia, ktorých som menoval, sú skutočne odborníci. Viacerých si vážim preto, že nestratili svoju tvár a tým sú mi aj osobne sympatickí.

Program vašej strany pomáhali vytvoriť aj osobnosti, ktorí neboli členmi SDS, ale oslovili ste ich ako kompetentné osoby, ktoré si pre ich odbornosť vážite. Mohli by ste nám povedať, o koho išlo?

Navrhovali sme vytvoriť vládu odborníkov z ľudí, ktorých považujeme za celebrity slovenského hospodárstva. Organizovali sme veľké okrúhle ekonomické stoly, na ktorých sa zúčastnili napríklad Jozef Uhrík, ktorý je generálnym riaditeľom Volkswagenu, pán Chudoba, generálny zástupca Škody, ďalej Vladimír Masár, bývalý guvernér národnej banky, no tiež Jozef Mudrík z terajšieho zastúpenia NBS a ďalší odborníci, podnikatelia z celého Slovenska, predstavitelia vysokého školstva, celebrity v oblasti poľnohospodárstva, a to nielen v oblasti poľnohospodárskej vedy, ale aj z praxe. Boli tam ľudia z ekonomického ústavu SAV, ľudia, ktorí majú záujem riešiť súčasné problémy a nepotrebujú na to členskú legitimáciu strany.

Zdá sa vám, že bez ohľadu na to, aká politická garnitúra sa tu objaví, ihneď ako keby získala patent na rozum?

Áno, akýkoľvek iný názor, ktorý nebol stranícky opečiatkovaný, je vnímaný ako negatívny. Pokúšame sa v maximálnej možnej miere tie rozumové kapacity, ktoré tu zatiaľ sú, i keď tie mladé nám utekajú do zahraničia, koncentrovať a priviesť k tomu, aby pracovali pre Slovensko. Všetci títo ľudia majú záujem, aby na Slovensku bolo odhadnuteľné podnikateľské prostredie, aby tu fungovala jednoznačná čitateľnosť daňového systému, čo je veľmi dôležité pre zahraničných investorov. Je dôležité, aby tu existovali rozvojové programy, aby sa začala budovať silná stredná vrstva. Tá je základom fungujúcich ekonomík celej západnej Európy. V Nemecku sa k nej hlási vyše 50, v škandinávskych krajinách cez 70 a v Japonsku viac ako 90 percent občanov. Na Slovensku je stredná vrstva sociálne ponižovaná. Nevytvárame podmienky pre lekárov, učiteľov, pre kvalifikované stredné kádre, pre malých a stredných podnikateľov, nevytvárame podmienky pre maloroľníkov a kvalifikovaných robotníkov. To je hlavná sila spoločnosti, to sú najväčší odvádzači daní do štátneho rozpočtu. Práve stredná vrstva je katalyzátor fungujúcej spoločnosti, ktorú by sme chceli na Slovensku vytvoriť

S hosťom Slova sa zhováral Tibor Mrocek

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama