Pštrosí alibizmus premiéra
Konflikt medzi Stranou maďarskej koalície a Stranou demokratickej ľavice o tom, ako naložiť s pôdou neznámych vlastníkov, sa vyostruje. SMK trvá na svojom - previesť všetku neidentifikovateľnú pôdu zo Slovenského pozemkového fondu do správy obcí.
SDĽ vyrukovala s protinávrhom - previesť len pôdu v zastavanej časti a do majetku obcí. Maďari oponujú: vlastníci, aj keď anonymní, si ju môžu kedykoľvek nárokovať, pričom mimo obcí by takto zostalo bezprizorných až 96 percent spornej pôdy. Diametrálny nesúlad v názore na plnenie programového vyhlásenia vlády okoreňuje eskalácia slov. Béla Bugár varuje, že takáto vojna je najlepšou cestou k rozpadu koalície, ale dúfa, že "všetci partneri majú dostatok rozumu na to, aby ho nikto nevyvolal". Vzápätí však dodáva, že bez vyriešenia tejto otázky SMK novelu ústavy nepodporí a premiérovi dohovára, aby vzdorovitého ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša odvolal za názor, ktorý - ako zjavne prehliadol - medzičasom prijala za svoj aj SDĽ a tak trochu bojazlivo i SOP. Vicepremiér Pál Csáky označil koaličné škriepky za nedôstojné, no médiá a ich prostredníctvom všetkých Slovákov nezabudol veľkoryso ubezpečiť, že SMK má ešte stále pevné nervy.
Predtým schybil, teraz mlčí Kuriózny postoj v tejto kauze zaujal Mikuláš Dzurinda. Považovať riešenie takej závažnej otázky za "problém medzi SDĽ a SMK, ktorý si musia vybaviť medzi sebou", je nielenže pštrosím alibizmom, ale v prípade predsedu vlády neštátnickým gestom. Ťažko si predstaviť, že by premiér ktorejkoľvek inej krajiny reagoval na tendencie, ktoré zasahujú do jej anatomickej štruktúry (a teda nemôžu byť bilaterálnou záležitosťou výlučne dvoch politických strán), ako hluchonemý. Dzurinda na margo svojho mlčania iba odkázal cez hovorkyňu, že rokovania vedie a viesť bude. Partneri si však o jeho skutočnej angažovanosti myslia svoje.
Predseda SDK evidentne schybil, keď do vládneho programu kedysi začlenil body, o ktorých vopred vedel, že budú z pohľadu prevažnej časti koalície sotva splniteľné. Daň za vtedajší imidž muža, ktorý sa vie s politickými vodcami slovenských Maďarov pred očami demokratického sveta dohodnúť, sa mu teraz vracia aj s úrokmi. Každý vie, ako sa rodia programové manifesty vtedy, keď viac ako na ich zmysluplnosti a logike záleží na jednote všetkých partnerov za každú cenu, jednote vcelku dočasnej a pofidérnej. Elaborát protikladných prísľubov sa mení na potenciálnu rozbušku, len čo niekto z partnerov začne trvať na jeho záväznom charaktere. Hierarchicky vyššou otázkou však zostáva, či má byť politický dokument nadradený národnoštátnym záujmom, ktoré - hoci nie sú striktne definované - nestrácajú nič na svojej nadčasovosti a kľúčovosti.
SDĽ odmieta byť slepým otrokom plnenia vládneho programu a revíziu niektorého článku, ak pochybuje o jeho nezávadnosti, nepokladá za kacírstvo. Negatívne je, že jej argumentácia pôsobí oproti ofenzívnej stratégii SMK v interpretácii pôdneho sporu príliš všeobecne až chudokrvne. Minister Koncoš zatiaľ nedokázal presvedčivo zdôvodniť, prečo nie prevod a čo mieni podniknúť štátna exekutíva, aby sa používanie dotácií a nakladanie so zmluvne prenajatou pôdou sprehľadnilo a zbavilo prekvitajúcej korupcie, na ktorú poukazuje SMK. Znemožňuje tým posúdiť všetky riziká, ktoré sa pod závojom vecnej argumentácie "protivníka" môžu ukrývať.
Vrcholný neštandard V čase nelichotivej ekonomickej a sociálnej situácie na Slovensku je, paradoxne, najpálčivejším problémom vládnej koalície otázka, ktorá "trápi SMK". Teda do akej miery sa plnia tézy volebného programu tejto etnicky orientovanej strany. Ak dohoda zájde ďaleko za rámec funkčného kompromisu, môže raz nemilo prekvapiť, že maďarská autonómia síce neprichádza do úvahy, ale inak tu máme dva nekompatibilné územné celky, ktorých konsenzus v rámci jedného štátu bude čoraz nemožnejší.
Namiesto klasického vnútrokoaličného napätia vyvolaného prirodzeným trieštením názorov vzniká patová atmosféra. Z nej sa postupne, no viditeľne začínajú vyčleňovať siluety dvoch heterogénnych, vo svetle európskeho politického štandardu vrcholne neštandardných zložiek koalície: nie liberálnej a konzervatívnej, nie pravicovej a ľavicovej, dokonca ani nie demokratickej a populistickej, ale - maďarskej a nemaďarskej. To je však výsledok, o ktorom v čase oprávnenej kritiky neštandardnosti HZDS a SNS na slovenskej politickej scéne v cieľovej povolebnej vízii nikto ani nesníval.
