Vizitka pretvárky
"Areál Pamätníka SNP v Nemeckej je voľne prístupný. Počas celého roka je prehliadka pamätnej izby možná len po dohovore na tel. čísle 0867/6112453." Toľko odkaz na dverách zamknutého objektu, ktorý má spolu s neďalekou mohylou pripomínať živým, čoho všetkého bol fašizmus schopný. Vysunutá expozícia Horehronského múzea v Brezne však už bezmála celé desaťročie uvádza do rozpakov nielen domácich, ale - čo je horšie - i zahraničných motoristov. Pokiaľ si totiž urobia na ceste do B. Bystrice prestávku práve tu, o pôvode, zmysle a vôbec podstate tejto pamiatky sa dozvedia veľké Nič. Nikde čo len stručná písomná informácia, zmienka, či tabuľový odkaz na to, čo beštiálne a neľudské sa tu kedysi vlastne odohralo. Veľká škoda. Možno by nezaškodilo vštepovať do hláv tak našich, ako aj nemeckých turistov, v čom spočíva dejinné zlyhanie ich predkov. Vápenná pec, v útrobách ktorej príšerným spôsobom skončili ľudia, je azda jediným prvkom areálu, o ktorý sa tu niekto aspoň občas stará. Spustnutý exteriér pamätnej izby, ktorý ani s privretím viečok nemôže zabezpečiť jej deklarovaný pietny charakter, zarastený chodník vedúci k mohyle, porozbíjané a zhrdzavené osvetlenie, to je vizitka nielen našej ľahostajnosti, ale predovšetkým pretvárky. Ak máme plné ústa toho, akí sme antifašisti a ako nám záleží na vlastnom obraze v očiach civilizovanej Európy, potom v ceste uvedenia pamätníka do dôstojného stavu nemôže stáť argument, že banskobystrický krajský úrad nemá peniaze na zaplatenie jedného zamestnanca alebo jeho nízka návštevnosť. Naozaj, čo ak je v tomto prípade práve ona nie príčinou, ale následkom? A tak sa historickým paradoxom a zároveň veľkou hanbou súčasnosti stáva, že štát vedený komunistickou stranou sa kedysi dokázal oveľa lepšie a účinnejšie postarať o to, aby sa na takéto kapitoly našej minulosti nezabúdalo. Treba len dodať, že národ, ktorý si nevie uctiť svojich mŕtvych, sa sám zaraďuje medzi strojcov ťažkých čias budúcich.