Reforma vysokého školstva
Mladá demokratická ľavica (MDĽ) odštartovala 5. septembra celoslovenskú petičnú akciu proti zavedeniu poplatkov za vysokoškolské štúdium. Týmto krokom potvrdila svoje odhodlanie pokračovať v začatom boji za bezplatné vzdelanie vo všetkých formách a vo všetkých stupňoch.
Vláda na svojom rokovaní minulý týždeň schválila Koncepciu ďalšieho rozvoja vysokých škôl s jedinou pripomienkou. Tá sa týkala práve kapitoly platenia za štúdium. Vzhľadom na nepriechodnosť návrhu (bezplatné denné štúdium v nominálnej dĺžke a spoplatnené externé) bol minister školstva poverený vypracovaním ďalších variantov modelov vyberania poplatkov. Definitívne o tejto otázke však rozhodne zákon o vysokých školách, ktorý spolu s právnou normou o financovaní VŠ predloží vláde ministerstvo školstva v novembri a do parlamentu sa dostane začiatkom roku 2001.
Niektorí členovia vlády sa teda rozhodli ísť proti vlastnému Programovému vyhláseniu, kde sa jasne píše: "Vláda bude garantovať právo každého občana na bezplatnú výchovu a vzdelávanie." Ak sa vláda ako celok nevie zjednotiť na otázke bezplatnosti vzdelania, automaticky vzniká obava o to, že môžu byť zavedené poplatky za štúdium. To je aj jeden z dôvodov na iniciovanie petičnej akcie.
Nemáme na zavedenie poplatkov Ako jeden z argumentov v prospech zavedenia poplatkov sa uvádza katastrofálna situácia vysokých škôl. Tu sa však akoby zabúda na katastrofálnu situáciu občanov našej republiky. Ak 70 percent má mesačné príjmy pod 10 000 Sk, vízia štátneho tajomníka ministerstva školstva Martina Fronca (KDH) o 600 miliónoch korún získaných na poplatkoch, je úplne nereálna. Navyše si Fronc myslí, že "dnes najmä v mestách s vysokými školami si väčšina študentov privyrába a zarobiť si na náklady 500 korún mesačne nie je problém". Mesačné náklady na jedného študenta predstavujú v priemere 2500 až 3000 korún. Ich zvýšenie o 500 korún znamená nárast o približne 20 percent, čo nie je málo.
Ak by však aj bol zavedený systém sociálnych štipendií, dnes nemáme na to, aby sme mohli financovať toľkých študentov.
Platiť či neplatiť za externé štúdium? Minister školstva Milan Ftáčnik (SDĽ) predložil do vlády už len jeden variant platenia za štúdium, podľa ktorého by bolo možné platiť len v externých formách. Môžeme to brať ako snahu o hľadanie určitého kompromisu, ktorý však neobstojí.
V súčasnosti je dopyt vo vzdelaní vyšší ako ponuka. Ak teda predpokladáme, že časť tých, ktorí neuspejú na prijímacích pohovoroch na denné štúdium, pôjdu na externé za poplatok, dôjde jednoznačne k porušeniu rovnosti prístupu k vzdelaniu. Aj napriek približne rovnakému intelektuálnemu potenciálu týchto neúspešných uchádzačov bude umožnené študovať len tým, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť ročne 10 - 50 tisíc korún. A to sme ešte nehovorili o dôvodoch, ktoré vedú mladého človeka študovať externe. Nie vždy to totiž býva štúdium popri zamestnaní. Čo keď ide o mladú mamičku na materskej dovolenke, ktorá si chce cez víkendy zvýšiť svoju kvalifikáciu? Alebo o mladého človeka napríklad z juhu Slovenska, ktorý jednoducho musí pracovať, pretože inak by sa vôbec neuživil a jeho príjem je 5000 korún mesačne?
Podľa štátneho tajomníka MŠ SR je "ťažko určiť, ktoré štúdium je skutočne externé. Veľa poslucháčov denného štúdia totiž pracuje a naopak, nie všetci externí sú zamestnaní." Ako ďalej uvádza, aby bolo zadosťučinené spravodlivosti, treba zaviesť poplatky aj pre poslucháčov denného štúdia a tým bude celá záležitosť vybavená. Ten istý efekt však sa dá dosiahnuť aj tým, že obe formy budú bezplatné, no nie?
Peniaze ako motivácia Aj samotní zástancovia zavádzania poplatkov priznávajú, že objem prostriedkov získaných z poplatkov nepomôže systémovo vyriešiť krízu v školstve. Napriek tomu však tvrdia, že poplatky by prinútili študenta viac si vážiť vzdelanie a zároveň by ho nabádali k tomu, aby vyvíjal tlak na zlepšenie kvality pedagogického procesu (náš zákazník, náš pán). K prvému argumentu možno uviesť len toľko, že ani poplatky neprinútia študenta sedieť na prednáške, ktorá ho nebaví. Čo sa týka druhého argumentu, požadovať skvalitnenie pedagogického procesu sa dá aj teraz. A zadarmo. Veď načo je napríklad na vysokých školách študentská samospráva?
Diskusia o poplatkoch nesmie byť len o nich Pri diskusii o tom, či platiť alebo nie, sa mnohokrát zabúda na to, z môjho pohľadu, najpodstatnejšie - samotnú Koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva. Svojimi argumentmi v neprospech bezplatného vzdelania prispel i rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Milan Murgaš, ktorý uviedol, že ide o kľúčový problém koncepcie a odkladanie jeho riešenia sťaží situáciu aj pri príprave ďalších dvoch zákonov o vysokých školách a ich financovaní. Podľa neho "pokiaľ by pretrvával názor, ktorý je, zdá sa, dominujúci, aby vysokoškolské štúdium vo všetkých formách bolo bezplatné, považujem ďalší vývoj financovania za nebezpečný". Dá sa s ním súhlasiť v tom, že odkladanie tohto problému môže skomplikovať práce na legislatíve. Zároveň však povýšil poplatky na najdôležitejšiu vec z celej reformy a akoby zabudol na to, že je to iba jeden z variantov alternatívneho financovania škôl. Ak totiž nový vysokoškolský zákon a reforma stroskotá len na poplatkoch, bude to pre slovenské vysoké školstvo katastrofa.
Záujmy celej spoločnosti Ak stále hovoríme o potrebe bezplatného vzdelania vo všetkých formách, je nevyhnutné si uvedomiť základný predpoklad, z ktorého vychádzame. Tým je zvyšovanie kvalifikácie. Dnes už nik nepochybuje o tom, aká je to obrovská investícia. Investícia, ktorá pomáha k zvyšovaniu životnej úrovne, k posilňovaniu ekonomiky a sociálnej úrovne občanov. Investícia štátu do vzdelania každého občana sa mu niekoľkonásobne vráti či už na daniach alebo prostredníctvom iných odvodov do štátneho rozpočtu.
Myšlienka bezplatného vzdelania: vzdelanie sa stáva nielen záujmom jednotlivca, ale celej spoločnosti. Záujmom všetkých ľudí, ktorí si uvedomujú, že cestu k lepšiemu životu nie je možné dosiahnuť iba presadzovaním individuálnych potrieb.
Autor (1979) je viceprezident MDĽ
