Nestačia iba definície
Diskusia na tému všeobecných charakteristík národných záujmov, ktorou sme sa už v SLOVE zaoberali, by zostala neuzavretá, keby sme sa nepokúsili načrtnúť, ako by sa mali definovať národné záujmy Slovenskej republiky.
Národné, resp. štátne záujmy SR sa dajú rozdeliť na trvalé a premenlivé, trvalé záujmy zase na životné a druhoté. K všeobecným životným národným záujmom patrí napr. udržanie existencie SR ako organizovanej samostatnej štátno-mocenskej štruktúry, udržanie jej suverenity s maximálnou možnou mierou samostatnosti v iných mocenských centrách a s maximálnou možnou schopnosťou mocensky ovplyvňovať rozhodovanie a konanie iných aktérov, zabezpečenie územnej celistvosti republiky, životov a osobnej slobody jej občanov, zachovanie a upevnenie ich bezpečnosti pred organizovaným vnútorným a vonkajším násilným ohrozením, udržanie jazykovej a kultúrno-historickej osobitosti etnických Slovákov i národnostných menšín, ústavného demokratického poriadku a prístupu k svetovým prírodným a energetickým zdrojom.
Zvrat v demografickom vývoji Do špecifických národných záujmov SR môžeme zahrnúť potlačenie organizovaného domáceho i zahraničného zločinu, boj proti terorizmu, či nedovoliť výrazné zvraty v demografickej a etnickej štruktúre obyvateľstva. Ide najmä o starnutie obyvateľstva a neschopnosť zabezpečiť jeho reprodukciu. Darmo totiž budeme vravieť o zachovaní našich kultúrnych osobitostí, ak budú chýbať ich nositelia. Zároveň ako nebezpečenstvo môžeme vnímať rast rómskej populácie. Pri posudzovaní troch aspektov rómskej otázky (etnicko-kultúrnej, sociálnej a demografickej) je paradoxne najmenej dramatický ten prvý. Naopak, vysoká natalita rómskej komunity neobyčajne sťažuje riešenie celej situácie. Nesmieme zabúdať ani na to, že väčšina etnických konfliktov neprepuká v oblastiach, kde žije viac etník pospolu, ale skôr tam, kde sa porušuje rovnováha medzi jednotlivými skupinami. Slovensko sa definuje ako národný štát Slovákov - realizácia ich národnoemancipačných túžob. Ak napr. počet Rómov dosiahne počet etnických Slovákov, logika konštrukcie terajšej SR bude otrasená.
Územie Slovenska by sa tiež nemalo stať sférou vplyvu susedných štátov, ktoré nie sú veľmocami. Ťažko zabrániť tomu, aby sa nestalo závislým na veľkých štátoch, nadnárodných spoločnostiach a integračných zoskupeniach, avšak malo by sa zabrániť tomu, aby sa voči Slovensku správali ako veľmoci iné štáty. Máme na mysli napr. nepríjemné rakúske vydieranie v otázke jadrových elektrární alebo neformálny protektorát Maďarska nad maďarskou menšinou. Táto otázka sa však nedá riešiť bez posilnenia medzinárodného postavenia SR a dosiahnutia jednoty medzi jej politickými silami v základných otázkach štátneho záujmu.
Otázky kolektívnej bezpečnosti Medzi druhotné všeobecné národné záujmy SR patrí zavŕšenie tvorby právneho štátu a právnych garancií pre občanov, presadenie právneho poriadku, vytvorenie stavu všeobecného rešpektovania zákonov, vytvorenie podmienok pre hospodársky rast a primeraný blahobyt jej občanov, udržanie a prípadné zlepšenie ich zdravia, zachovanie prístupu k najmodernejším technológiám a vedeckým poznatkom, ich využitie v hospodárstve, ozbrojených silách a bežnom živote, ako i zachovanie prístupu na svetové trhy, vytvorenie takého medzinárodného a medzinárodno-právneho poriadku, ktorý umožní dôstojné prežitie aj malých štátov. Veľmoc dokáže zabezpečiť svoju existenciu a i príslušné "slovo" v medzinárodnej politike vlastnými mocenskými prostriedkami. Pre ňu sú otázky kolektívnej bezpečnosti a rešpektovania suverenity, slobody a nezasahovania do vnútorných vecí menej podstatné. Malý štát sa musí viac opierať o právo, morálne presviedčanie a spoluprácu ostatných štátov.
Medzi tento typ záujmov sa dá zaradiť i udržanie kvality životného prostredia. Ani prípravu na hroziace klimatické zmeny nemožno obchádzať, tie totiž už dávno nestrašia len na stránkach sci-fi románov. Zdá sa, že klimatické optimum z 18.-20. storočia je za nami. Pokiaľ ide o Slovensko, tak v 21. storočí tu bude suchšie, teplejšie obdobie s veľkou atmosferickou nestabilitou, častými búrkami a väčšími výkyvmi medzi jednotlivými rokmi. Treba byť pripravený aj na iné prírodné či civilizačné katastrofy: priemyselné havárie, ozónovú dieru, záplavy, pád veľkého meteoritu, jadrovú vojnu atď.
Ako špecifické druhotné záujmy by sa dalo charakterizovať i vytvorenie pocitu spolupatričnosti a jednoty medzi občanmi SR. Môžeme otvorene hovoriť o nevyhnutnosti vybudovať z jednotlivých etnických a regionálnych skupín politický národ s pocitom spoluobčianstva a štátno-politickej tradície. Malo by sa tiež zabrániť hrozbe rozpadu Slovenska na navzájom znepriatelené a závidiace si regióny a etnické skupiny, podporovať regionálny rozvoj, trvalo zvyšovať vzdelanie a kvalifikáciu obyvateľstva, potlačiť korupciu, štandardizovať verejný a politický život, vytvoriť kvalitnú a zodpovednú verejnú správu, obmedziť vťahovanie menšinovej agendy do vzťahov s ostatnými štátmi. Predovšetkým vďaka prítomnosti maďarskej menšiny na Slovensku a absencii porovnateľnej slovenskej v Maďarsku vždy budeme ťahať za kratší koniec, pretože problematika práv národnostných menšín je bezbrehá. Pokiaľ budú existovať národnostné menšiny, vždy ich každodenné súžitie s väčšinovým etnikom prináša nejaké problémy. Tie však treba vyriešiť najmä na domácej pôde.
Plnoprávne členstvo v NATO Slovensko by sa malo stať plnoprávnym členom euroatlantického spoločenstva vyspelých, demokratických a bohatých štátov a zároveň pôsobiť tak, aby jeho východná hranica nebola východnou hranicou tohto spoločenstva. Aj preto treba nadviazať užšie styky s niektorou západnou veľmocou. V strednej Európe je dnes jednoznačne prítomné Nemecko ako regionálna mocnosť s trvalým záujmom o túto oblasť a USA ako mocnosť celosvetová. Francúzsko a Británia sú tu menej prítomné. SR by mala mať dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Ideálnym riešením by pre nás bolo, keby vo Washingtone začali prijímať slovenské záujmy ako súčasť svojich globálnych záujmov. Môžeme vnímať USA ako momentálneho svetového hegemóna a v duchu tento imperiálny princíp odsudzovať, avšak zo všetkých hegemónov, pod vplyvom ktorých Slovensko nedávno bolo, alebo ktoré by teoreticky mohli túto úlohu hrať (Francúzsko, Nemecko, Rusko, Čína) sa zdá byť americká dominancia pre nás najpriaznivejšia.
Nemožno zabúdať ani na udržanie a upevnenie priaznivého medzinárodného postavenia SR medzi stredoeurópskymi susedmi: nesmieme sa dostať "za nich". Nie je to iba otázka prestíže, ale predovšetkým pragmatizmu. Napr. pri lákaní zahraničného kapitálu majú všetky krajiny V4 viacmenej rovnaké výhody. Len čo sa však Slovensko pre zlú reputáciu dostalo do závozu na ceste k integrácii, potenciálnych investorov odlákali naši susedia. SR by mala rozvinúť spoluprácu s Poľskom ako istú protiváhu doterajšej fixácie na Česko a Maďarsko v rámci V4. Poľsko je najdôležitejší stredoeurópsky štát. Ostatné krajiny sú vo význame hlboko za ním. Vytvoriť treba užšie vzťahy i s tzv. vzdialenejšími susedmi - Slovinskom, Chorvátskom, Rumunskom - a podporovať existenciu nezávislej Ukrajiny, ktorá pre nás môže slúžiť ako jasný indikátor prípadného znovuoživenia ruských imperiálnych ambícií. Samozrejme, podporu Ukrajine limitujú naše možnosti. Musíme si udržiavať dobré styky s ČR a Rakúskom - našimi bránami na Západ, posilniť postavenie SR v medzinárodných organizáciách a doplniť ich vlastnými kvalifikovanými pracovníkmi.
Treba zabrániť izolácii krajiny Premenlivé životné národné záujmy všeobecného charakteru SR nemá. Našťastie nie sme v nejakom vojnovom konflikte a pod. Zabrániť by sa však malo šíreniu násilia z oblasti bývalej Juhoslávie a ZSSR do strednej Európy. Pokiaľ ide o druhotné záujmy tohto typu, k tým všeobecným môžeme priradiť: zabránenie medzinárodnej izolácii či ostrakizácii Slovenska. To si musí vychovať takú "politickú triedu", aby ho mohla dôstojne reprezentovať na medzinárodnej úrovni. Treba zabezpečiť prílev zahraničných investícií, nedovoliť rozpad slovenských podnikov a ich pohltenie konkurenciou, dosiahnuť členstvo v OECD, integrovať sa do NATO a EÚ, rozvinúť vlastnú školu zahranično-politického myslenia, vybudovať sieť inštitúcií, odborne a jazykovo zdatných expertov, lojálnych k SR a idei jej štátnej samostatnosti. Medzi špecifickými záujmami SR nesmie chýbať úsilie o dosiahnutie diverzifikácie surovinových zdrojov v najbližšom desaťročí, pokračovanie v spolupráci so stredoeurópskymi partnermi, ktorá však nesmie byť na úkor základnej vízie integrácie do EÚ, spolupráca s ostatnými kandidátskymi krajinami do NATO a EÚ, vytvorenie kooperujúceho frontu pri vyjednávaniach. Systém regaty, ktorý sa nakoniec nepresadil, bol pre nás výhodný len spočiatku, keď sme sa potrebovali aspoň formálne vymaniť zo zaradenia v druhej, menej perspektívnej skupine. Tu nemožno zabúdať ani na "internetizáciu" Slovenska, jeho napojenie na moderné komunikačné systémy, na podporu najmodernejších technológií - výrobu elektronických súčiastok, počítačov, softwéru, farmaceutického priemyslu, biotechnológií, biochemických výrob, genetického inžinierstva a pod., na podporu turistického ruchu, rozvoja sféry služieb, ktorá dokáže zamestnať pracovné sily uvoľnené reštrukturalizáciou priemyslu a poľnohospodárstva.
Pritom treba v najbližšom období dosiahnuť sebestačnosť v zdrojoch pitnej vody a elektrickej energie, vyriešiť situáciu okolo Jaslovských Bohuníc a jadrového odpadu, dotvoriť komunikačný systém a jeho napojenie na medzinárodné komunikácie: dostavbu diaľnic, úpravy železničného systému, splavnenie Váhu, vytvorenie prepojenia Sever-Juh atď.
Národné záujmy SR neboli doposiaľ definované, stále však treba mať na pamäti, že ich nestačí len definovať, ale aj realizovať.
Autor (1972) je publicista
