Zjednodušiť komunikáciu
Ak začneme štatistikou o počte počítačov na našich základných či stredných školách, budeme pokračovať údajmi o množstve prípojok na internet v domácnostiach alebo spomenieme úroveň digitalizácie telefónnej siete, nevyhnutne prídeme k záveru, že Slovensko vo využívaní informačných a komunikačných technológií prudko zaostáva. Jednou zo svetlých výnimiek v tomto smere je návrh zákona o elektronickom podpise, ktorý by mal byť predložený na rokovanie Národnej rady SR v jeseni tohto roka.
V máji t.r. totiž slovenská vláda prijala uznesenie, na základe ktorého sa zriaďuje Pracovná skupina pre prípravu zákona o elektronickom podpise. Znenie zákona vychádza zo Smernice č. 1999/ 93/EC Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 13. 12. 1999. Pojem "smernica" v terminológii európskej byrokracie znamená, že ide o dokument určujúci iba rámec danej problematiky, avšak schválenie presného znenia zákona a jeho implementácia sú závislé na jednotlivých národných parlamentoch. Pre členské štáty EÚ je záväzným termínom nadobudnutia účinnosti zákona 19. júl 2001. Zdá sa, že východ Európy nechce zaostávať: príkladom toho sú napríklad aj naši českí susedia.
Verejný a súkromný kľúč Čo je to vlastne elektronický, resp. digitálny podpis? Predstavte si, že napíšete nejaký dokument, napríklad kúpnu zmluvu v ľubovoľnom textovom editore, a chcete ju poslať vášmu obchodnému partnerovi. Ten však vôbec nemusí veriť, že ste ju napísali prípadne schválili práve vy. Tu nastupuje elektronický podpis ako verifikácia odosielateľa.
Na "overenie totožnosti" je potrebné, aby každá z komunikujúcich strán mala svoj tzv. verejný a súkromný kľúč, ktoré sú navzájom komplementárne. Znamená to, že vašu správu zašifrujete vaším súkromným kľúčom, ktorý poznáte len vy, a verejný kľúč poskytnete tomu, s kým chcete komunikovať. Protiľahlá strana pomocou vášho verejného kľúča vašu správu dešifruje, a to bude pre ňu dôkaz, že ste dokument podpísali vy. Digitálny podpis je teda v podstate číselný kód vznikajúci výpočtom, ktorý hovorí o pôvodcovi a pravosti správy.
Clinton sa už podpísal Až do súčasnej doby nejestvovala právna úprava, ktorá by elektronický podpis jednoznačne povoľovala alebo zakazovala. Priekopníctvo v tejto oblasti patrí Američanom - ešte koncom marca minulého roka bola zverejnená iniciatíva dvoch senátorov s názvom "Millenium Digital Commerce", ktorá mala za úlohu vytvoriť federálne štandardy pre digitálny podpis. Išlo najmä o to, že už v tom čase jestvovalo mnoho druhov digitálnych podpisov, ktorých technológie neboli kompatibilné. Súlad v tejto oblasti bol preto nevyhnutný. No a nie je tomu tak dávno, čo americký prezident Bill Clinton schválil zákon o elektronickom podpise práve pomocou počítača, teda svojím vlastným elektronickým podpisom. Aby tak jasne znázornil ďalší nový míľnik na ceste k bezhraničnosti použitia internetu.
Prvoradá je bezpečnosť Pretože pri elektronickom podpise ide práve o internet. Prostredníctvom elektronického obchodu si môžete objednať čokoľvek a kedykoľvek, môžete napísať priateľom pozdravy, poslať im pohľadnice alebo texty a rovnako cez počítač si môžete vybrať milión z vášho bankového konta. Ide o transakcie medzi občanmi a firmami navzájom. Avšak kľúčovým problémom je bezpečnosť. Nepozeral sa vám niekto ponad plece, počas toho, ako ste zadávali heslo na prevod peňazí? Práve kvôli bezpečnosti sa do legalizácie elektronického podpisu vkladajú nemalé nádeje. Šifra má byť bezpečná a spoľahlivá.
má snahu zjednodušiť si život, a práve to nám počítač ponúka. Za kratší koniec v tomto "boji s pokrokom" ťahajú tí, ktorí uprednostňujú osobný kontakt. Cez monitor sa síce z bannera môže na vás usmiať nakreslená či odfotografovaná pani predavačka, ale do skúšobnej kabíny vás nezavedie, rovnako ako vám neporadí, či si máte vziať práve túto veľkosť nohavíc. Nuž, všetko má svoje pre a proti...
Rovnoprávnosť ruky a klávesnice Na legalizácii elektronického podpisu je najdôležitejšie to, že zrovnoprávňuje elektronický a tlačený dokument. Inými slovami, že zmluva podpísaná v digitálnom formáte bude mať rovnakú právnu platnosť ako taký istý dokument na papieri, podpísaný vlastnoručným podpisom. Elektronický podpis sa takto bude môcť využívať vo verejnom sektore, teda v administratíve a komunikácii medzi občanmi a fyzickými a právnickými osobami. Bude užitočný napríklad pri podávaní daňového priznania, ďalej v systéme sociálneho zabezpečenia, zdravotnej či právnej oblasti.
Spomínaná smernica Európskeho parlamentu a Rady okrem toho zdôrazňuje, že zákon implementovaný všetkými členmi EÚ napomôže nielen posilniť dôveru v informačné technológie, ale bude aj zárukou voľného pohybu tovarov a služieb - o ktorý tak veľmi voľnému trhu EÚ ide. Okrem toho konštatuje, že dohoda medzi zúčastnenými stranami týkajúca sa elektronického podpisu má byť uzatvorená na základe dobrovoľnosti a v medziach národného práva. Elektronický podpis sa uzná ako platný vtedy, ak spĺňa direktívou a zákonom stanovené podmienky a zároveň je overiteľný, t.j. k dispozícii je informácia slúžiaca na jeho overenie.
Česi boli medzi prvými Čo sa týka konkrétnej formy legalizácie elektronického podpisu - v Českej republike bol takýto zákon schválený už v prvom čítaní v januári t.r. a svojej definitívnej podoby sa dočkal nedávno - ešte pred demonštratívnym podpisom Billa Clintona. Podľa predstaviteľov českého Úradu pre štátny informačný systém "skoré schválenie tohto zákona potrebuje napríklad ministerstvo financií, a to s ohľadom na prebiehajúce pilotné projekty v oblasti daňového informačného systému. Ide napríklad o možnosť podávať priznanie cestnej dane prostredníctvom internetu, v budúcom roku aj o možnosť podávať daňové priznania práve týmto spôsobom." Poslanec za ODS Ivan Langer hovorí: "Zákon o elektronickom podpise sa prejaví napríklad v oblasti verejnej správy, ktorej prostredníctvom musí štát vykonávať servis, a zdôrazňujem, skutočne servis, svojim občanom. Povedie k tomu, aby vzťah medzi štátom, verejnou správou a občanmi bol čo možno najjednoduchší, najefektívnejšie fungujúci a najlacnejší." Napríklad tým spôsobom, že čas, ktorý strávite chodením po úradoch, môžete stráviť v práci bez toho, aby ste si museli zbytočne brať dovolenku alebo deň voľna.
Nezaostávame ani my Náš zákon na schválenie ešte len čaká, jeho návrh je však už prístupný na internete, a to na webovskej stránke ministerstva hospodárstva. Veľká pozornosť sa venuje najmä tzv. certifikátu, ktorým je podľa zákona osvedčenie potvrdzujúce vzťah informácie na overovanie elektronických podpisov s identitou podpisovateľa, teda držiteľa certifikátu. Hlavnou inštitúciou poverenou výkonom štátnej správy v olasti elektronických podpisov je Národný úrad pre elektronické podpisy (NÚEP). Ten povoľuje činnosť a vykonáva kontrolu činnosti Registračného miesta (RM) poskytujúceho služby spojené s registráciou. Ďalšou inštitúciou je Certifikačný úrad (CÚ), ktorý na základe oprávnenia vydaného NÚEP poskytuje certifikačné služby a zodpovedá za zaistenie bezpečnosti všetkých prostriedkov používaných na certifikáciu. V praxi to znamená, že ak chcete využiť možnosť podpisovať dokumenty elektronickou formou, podáte si žiadosť na príslušné RM. Registračné miesto po registrácii postúpi vašu žiadosť CÚ, a ten vám vydá certifikát, t.j. dokument obsahujúci rozličné charakteristiky vašej osoby vrátane šifry vášho elektronického podpisu.
A môžete začať podpisovať bez pera. Jednoduché, však? Azda si od jesene prídu na svoje nielen tí, ktorí trávia väčšinu času za počítačovými monitormi, ale aj tí, ktorých unavuje chodenie po úradoch a vypĺňanie tlačív. Nuž a ostatní sa naďalej budú unúvať do banky, aby sa porozprávali s peknou slečnou za prepážkou…
