Otázna ostáva cena

A koľko má ten pápež divízií? odvrkol Stalin, keď mu niekedy počas 2. svetovej vojny Molotov povedal, že sa isté sovietske rozhodnutie nebude páčiť pápežovi. Absurdnosť Stalinovho výroku môže dosvedčiť fakt, že napr. na začiatku 90. rokov žilo na Zemi vyše miliardy katolíkov a to už je sila porovnateľná so silou superveľmoci.
Počet zobrazení: 869

A koľko má ten pápež divízií? odvrkol Stalin, keď mu niekedy počas 2. svetovej vojny Molotov povedal, že sa isté sovietske rozhodnutie nebude páčiť pápežovi. Absurdnosť Stalinovho výroku môže dosvedčiť fakt, že napr. na začiatku 90. rokov žilo na Zemi vyše miliardy katolíkov a to už je sila porovnateľná so silou superveľmoci.

Túto okolnosť si dobre uvedomilo viac ako 130 štátov, ktoré už s Vatikánom podpísali dohodu. Na prvý pohľad sa zdá byť nerozumné, že päťmiliónové Slovensko má akési problémy s uzatvorením zmluvy s mocnosťou, ktorá reprezentuje šestinu obyvateľov tejto planéty. Lenže i Česko má podobné problémy, ktoré nekorenia iba v období spoločného štátu, ale majú stáročné korene.

Najmenší štát superveľmocou Je to vlastne poznatok zo základnej školy, že Vatikán je najmenším štátom sveta, ktorý sa rozkladá iba na 44 hektároch a má okolo 2000 občanov. Navyše sa od iných štátov líši tým, že kým inde sa štátne občianstvo získava predovšetkým narodenín, v prípade Vatikánu je to zo známych príčin vylúčené. Teda spomínaná miliarda veriacich sú obyvatelia iných krajín. Katolíci môžu rovnako tvoriť väčšinu obyvateľstva krajiny alebo malú menšinu, no žijú v podstate vo všetkých kútoch sveta. U nás i v Česku sa ku katolicizmu hlási väčšina občanov... Sú tu však obavy menšín z nadvlády väčšiny. V tomto smere, ak by sme ostali v 20. storočí, má evanjelická menšina neveľmi dobré spomienky na vojnovú Slovenskú republiku, keď sa jej dosť jasne dávalo najavo, že je iba trpená. Podobne je to i s inými menšinami, trebárs sexuálnymi, ktoré by mohli mať tiež obavy, napr. aj pre deklarovaný vzťah Svätej stolice k nim.

Okruhy sporných problémov sú verejne známe: financovanie cirkví, cirkevné školstvo a vyučovanie náboženstva, vstupovanie cirkví do masmédií atď. Medzi katolíckou a ostatnými kresťanskými cirkvami je podstatný rozdiel v tom, že kým katolíci majú vlastný právny systém (tzv. kanonické právo), iné cirkvi môžu disponovať internými pravidlami, ale tie z pochopiteľných príčin nemajú takú záväznosť ako kanonické právo. Podobné postavenie dosiahlo však i cirkevné právo u moslimov (tzv. šaria) a u židov. Cirkevné právo má ustanovenia, ktoré rieši aj občiansky zákon (napr. v oblasti manželstva). Vyvstáva tu problém uznania platnosti cirkevného práva. Prípadná dohoda s Vatikánom sa teda týka aj jeho platnosti v súčasnej dobe. No môžu na území moderného štátu existovať akési enklávy, kde by neplatilo jeho právo, ale právo iného štátu, resp. cirkvi?

Financovanie cirkví Je paradoxné, že bývalý režim prevzal na svoje bedrá financovanie cirkví. Veď existuje slovenské príslovie Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Financovanie zo strany štátu bolo zároveň aj vymáhaním poslušnosti. Niečo také však v demokratickom štáte nie je možné. Dnes ešte v zásade platí model z bývalého režimu. Katolícka cirkev používa dosť pádny argument: na samofinancovanie by mohla prejsť až vtedy, keby sa vyriešila otázka majetkov, ktoré jej zhabal predchádzajúci režim. Financovanie má však aj iný aspekt - kontrolu hospodárenia zo strany štátu. Bývalý predseda Ústavného súd SR Milan Čič upozornil, že kontrola hospodárenia so štátnymi prostriedkami, ktoré pochádzajú z daní občanov, by mala zahŕňať aj hospodárenie cirkví, tak to predpokladá i ústava. Takže je tu otázka vzťahu štátu a cirkvi a uplatňovanie jeho kontrolnej úlohy vo vzťahu k cirkvám, najmä voči tej najväčšej.

Voči všetkým stupňom škôl má štát tiež právo kontroly. To je samozrejme iné v základnom či strednom školstve, kde štát má právo kontrolovať aj jeho úroveň, a niečo iné v prípade vysokých škôl. Napr. problém katolíckej univerzity je i v tom, do akej miery by mali tamojší prednášatelia zaručenú slobodu vedeckého bádania, keďže by boli podriadení kanonickému právu.

Ďalšie znepokojujúce Momenty Ozvali sa viackrát hlasy, ktoré odsudzovali zahaľovanie procesu prípravy dohody s Vatikánom ťažko narušiteľným rúškom tajomstva. Je namieste otázka, prečo verejnosť nebola o jej príprave dostatočne informovaná. Zmluva so Svätou stolicou sa zrejme bude týkať nielen financovania cirkví, školstva, otázok manželského práva, ale aj interrupcií, výskumu klonovania či postavenia sexuálnych menšín. Pravdepodobne sa stane to, čo sa stalo v Poľsku, že sa do parlamentu dostane zmluva a poslanci ju budú môcť iba schváliť alebo zamietnuť. Severným susedom to trvalo okolo troch rokov. U nás však nie vylúčené, že sa sformuje účelové spojenie časti vládnej koalície a opozície, ako sa to stalo pri schvaľovaní programového vyhlásenia Dzurindovej vlády.

Zmluvu s Vatikánom má vyše stovky štátov, niet dôvodu, aby práve Slovensko bolo výnimkou. Otázkou však nie je, "či", ale "akú" dohodu treba uzavrieť. Bolo by preto veľmi vhodné, aby proces jej dotvárania mohla sledovať verejnosť, aby sme poznali text návrhu zmluvy, ktorý schválila vláda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984