Líce a rub pravdy

Jazyk je živý organizmus, s tým nemožno polemizovať. Rovnako nebýva zvykom, aby sa predmetom diskusie stávali také samozrejmé pravdy ako nezasahovanie do jeho prirodzeného vývoja, ale aj korekcia toho, čo nabralo evidentne scestný kurz.
Počet zobrazení: 1099

Jazyk je živý organizmus, s tým nemožno polemizovať. Rovnako nebýva zvykom, aby sa predmetom diskusie stávali také samozrejmé pravdy ako nezasahovanie do jeho prirodzeného vývoja, ale aj korekcia toho, čo nabralo evidentne scestný kurz.

Súčasné škriepky okolo novelizácie zákona, ktorú tak nečakane predložil minister kultúry Milan Kňažko, niekdajší veľký kritik svojho predchodcu Ivana Hudeca, prekvapujú viac ako meritom veci totožnosťou ich iniciátora. Otázka, prečo bojuje za zavedenie prísnych pravidiel v používaní slovenčiny takmer rovnako vehementne, ako ich kedysi spochybňoval, je síce logická, jej adresátom však nemôže byť nik iný ako práve on sám. Sankcie, ktoré by postihovali porušiteľov zákona o štátnom jazyku - inak povedané znovu zavedenie vlani vypusteného ustanovenia par. 10 o pokutách - predstavujú rozbušku, výbuchom ktorej sa môže národ opäť rozštiepiť na dva veľké tábory. Problém má minimálne dve roviny:

1. Je vôbec možné slovenský jazyk, ktorý za posledné desaťročie prekonal dynamický rozvoj, kodifikovať do akejsi záväznej podoby, aby bolo jej dodržiavanie vynútiteľné? To však je skôr parketa pre lingvistov, ktorí by mali pružnejšie reagovať na vývojové trendy a vypĺňať biele miesta na doterajšej "jazykovej mape" slovenčiny. Falošný purizmus, úzkoprsosť a všeobecná nechuť riešiť najmä synonymickú nedostatočnosť, vystupujúcu do popredia napr. pri prekladoch z češtiny, je trestuhodným alibizmom.

2. Do akej miery sa príslušníci národa rozhodnú udržiavať si jazykovú suverenitu a kontinuálnu nadväznosť na tie prvky, ktorými sa daný jazyk špecifikuje a odlišuje od ostatných? V tom Slováci nikdy neboli zajedno, no fakt, že si z napohľad jednoznačnej záležitosti urobili spornú otázku, veľmi nezaráža. V podobných dilemách sa momentálne zmieta aj taký sebavedomý národ, ako sú Francúzi. Rozličné kvóty na podiel hudobnej, filmovej či televíznej tvorby mimoeurópskej proviniencie, obmedzujúce prenikanie angloamerického buldozéra do výsostne francúzskeho kultúrneho revíru, ako aj zatiaľ neúspešné postihovanie tzv. franglais (anglických výrazov udomácnených v hovorovej francúzštine) v obchodnej reklame, vyvolávajú skôr rozpaky ako impulz na zachovanie statusu quo.

Pravda nie je taká jednoduchá, ako by ju chceli najhorlivejší zástancovia či odporcovia novelizácie v návale vlastných, často nekontrolovateľných emócií vnútiť ostatným. Jej líce aj rub majú legitímnu argumentačnú bázu a východiskom nemôže byť zosmiešňovanie protivníka, ani jeho obviňovanie z "hudecovských praktík" alebo zo "svetoobčianskeho rasizmu". Jediná schodná cesta spočíva v hľadaní prieniku oboch názorových platforiem do rozumnej, pre väčšinu spoločnosti prijateľnej výslednice.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984