Keď odstránime spravodlivosť...
"Remonta justitia quid sunt regna nisi magna latrocinia?" hovorí spolu so sv. Augustínom predseda Najvyššieho súdu SR (NS) Štefan Harabin v stanovisku, ktoré poskytol 15. augusta masmédiám. "Keď odstránime spravodlivosť, čo zostane zo štátu než veľké lúpežníctvo?"
Na druhý deň vláda prijala návrh ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z funkcie. S konečnou platnosťou o tom rozhodne parlament. Opozícia Harabina podrží. Veď ide o jej posledného nominanta na vysokom ústavnom poste. O nevyhnutnosti tejto personálnej zmeny nie sú však presvedčení ani viacerí koaliční poslanci - najmä z SDĽ i SMK, ktorí protestovali proti tomu, aby sa novelou ústavy účelovo skrátilo funkčné obdobie súčasného šéfa NS.
Uplatniteľnosť práva v ofsajde Málokto najmä z tých, čo majú osobné skúsenosti, je v poslednom čase s prácou sudcov spokojný. Harabin priznáva neúnosné prieťahy v konaní, chaoticky rozloženú súdnu agendu, nekoncepčnosť riadiacej práce, nepružnosť súdov a po viacerých mafiánskych a privatizačných kauzách by sme určite vedeli pridať ďalšie argumenty, ktoré dokazujú, že uplatniteľnosť práva stále viazne.
Predseda NS 16. augusta, keď vláda rozhodovala o jeho odvolaní, pre SLOVO zdôraznil, že mu Čarnogurský oficiálne neoznámil konkrétne dôvody nespokojnosti s jeho prácou a že to môže vydedukovať iba z kampane, ktorú proti nemu rozpútala časť tlače, a z vystúpenia podpredsedu NS Juraja Majchráka. Ten proti svojmu šéfovi vzniesol obvinenia v čase, keď bol Harabin na dovolenke v zahraničí, a to na pôde ministerstva spravodlivosti, obklopený Čarnogurského úradníkmi. Jeho ponosy vyzerali dosť detinsky: predseda NS ho vraj ignoruje, znevažuje, nezriadil mu podpisový vzor, odpojil mu zahraničnú telefónnu linku, zakázal účasť na kolégiách ministra a informovanie médií. Pritom by stačilo zalistovať si v Rokovacom poriadku NS, kde sú jasne vymedzené kompetencie najvyšších funkcionárov tejto inštitúcie. Majchrák v rozpore s týmto dokumentom neplnil pridelené úlohy, ktoré by narušili jeho idylické vzťahy s Čarnogurským.
Proti Harabinovi vystúpila aj sekcia Združenia sudcov Slovenska (ZSS) pri NS, v ktorej sa organizuje asi len osmina sudcov z tohto pracoviska, a Národná asociácia sudkýň Slovenska s približne 15-člennou základňou. Výzvu Čarnogurskému a viacerým ďalším politikom, aby "okamžite zastavili hrubé zasahovanie do samostatnosti súdnictva" zase prijalo Ústredie Slovenskej únie nezávislého súdnictva.
Odborná a morálna autorita V správe, ktorú minister predložil vláde, Harabinovi vyčíta, že začal verejne poukazovať na problémy spojené s nezávislosťou súdnej moci až po nástupe súčasnej vládnej koalície. Pritom sa vraj nevyhol viacerým krokom, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť celej justície, k iným problémom v súdnictve však zaujal alibistický postoj. Na základe toho "Harabin doterajšou činnosťou celkom zjavne preukázal, že uvedené kritériá (odbornú a morálnu autoritu) nespĺňa".
Napadnutý sa bráni tvrdením, že by jeho zosadenie z postu šéfa NS bolo neústavné. Základný zákon štátu podľa výkladu jeho tvorcov naschvál hovorí iba o voľbe predsedu a podpredsedu NS na päťročné obdobie, aby sa po voľbách zabezpečila kontinuita a predišlo sa priamemu ovplyvňovaniu justície novou vládnou mocou. Môže sa tak stať iba vtedy, keby sa dopustil úmyselného trestného činu. Čarnogurský sa zase odvoláva na Rokovací poriadok NR SR a zákon o súdoch a sudcoch.
So zmrzlinou bez zaujatosti Na druhý deň po zasadaní vlády sa obaja hlavní oponenti stretli. Podľa novej tradície, presadzovanej predsedom KDH, v cukrárni. Harabin si objednal dva kopčeky citrónovej zmrzliny, Čarnogurský čokoládovú a kiwi. Platil minister, ale okrem vzájomného ubezpečenia, že voči sebou nemajú osobnú animozitu, sa ich postoje nezblížili. V každom prípade predseda NS nejde ministrovi po ruke. Harabin sa vyjadril proti zrušeniu Mečiarových amnestií, proti zámeru znížiť sudcom platy, čo otvorene podporoval napr. prezident ZSS Pavel Rohárik (zrejme ako jediný predstaviteľov stavovskej organizácie na svete), a domáhal sa samostatnej kapitoly štátneho rozpočtu pre NS. Dovolil si dokonca informovať Európsku komisiu o zásadných námietkach Rady sudov SR k návrhu novely ústavy, ktorá v rozpore s tendenciami EÚ rozširuje kompetencie výkonnej moci na úkor súdnej. Ešte tvrdší postoj zaujala Sudcovská rada Najvyššieho súdu pod vedením svojho predsedu ku chystaným zmenám Sudcovského kódexu.
Čarnogurského požiadavku na zváženie zotrvania Štefana Minárika na mieste predsedu trestného kolégia NS, pretože údajne pred novembrom 1989 robil "nadprácu" pri procesoch týkajúcich sa politických deliktov, označil Harabin za hrubý zásah do sudcovskej nezávislosti. Pri preštudovaní materiálov nezistil nijaké porušenia v tom čase platných zákonov zo strany Š. Minárika.
Kto je vinný? Harabin pre SLOVO pripomenul, že od nástupu Dzurindovej vlády žiadal kompetentné orgány, aby v čo najkratšom čase prijali konkrétne opatrenia na posilnenie súdov prinajmenšom o sto sudcov a zmodernizovanie ich materiálno-technického vybavenia. Bez odozvy. Pritom v poslednom čase sa rapídne zvýšil počet podnetov našich občanov na Európskom súde pre ľudské práva (vyše 250), týkajúcich sa najmä prieťahov v konaní pred súdmi. Určite by bolo racionálnejšie dnes investovať do súdnej reformy 250 mil. Sk, než ich neskôr každoročne vyplácať ako odškodné za súdne prieťahy.
Ak sa Harabin sťažuje na nepružnosť súdov, ktorá podľa neho pramení najmä z objektívnych príčin, Čarnogurský mu oprávnene zazlieva alibistický postoj k bývalému kontoverznému podpredsedovi NS Jozefovi Štefankovi. K tomu, čo sa pred rokom dobýjal pomocou sekery do služobného bytu, ktorý mu už nepatril. Iste, na Slovensku nebolo vyhlásené stanné právo, aby sa celá vec musela objasniť do 24 hodín, ale verejnosť znepokojuje, keď na NS stále pôsobí takýto typ človeka, ktorého najnovšie vyšetrujú ohľadom bezplatného pobytu v kúpeľoch Sliač Viliama Soboňu.
V súvislosti so Štefankovými drevorubačskými aktivitami vyšiel na povrch pokus o falšovanie kolaudačného rozhodnutia. Podľa neho by budova ministerstva spravodlivosti, kde súčasne sídli NS i generálna prokuratúra (zrejme ďalšia zo svetových rarít Slovenska), mala pripadnúť do správy majetku NS. Dokument je datovaný rokom 1992, keď Harabin na NS súde ešte nepracoval. Samozrejme, i tento dátum mohli sfalšovať, ale bez objektívneho vyšetrenia sa to nemôže pripísať na Harabinov vrub, ako sa to v minulých dňoch pokúšala rozmazať časť tlače. Priveľa nevyjasnených problémov sa naraz objavuje v súdnictve na to, aby sa dalo jednoznačne ukázať na niekoho prstom: "Ty si vinný!"
