Užitočná práca prínosom
Projekt verejno-prospešných prác (VPP), ktorý sa začal 1. augusta, je i nie je novým prvkom v riešení slovenského problému číslo jeden: vysokej miery nezamestnanosti. Nové je jeho financovanie.
Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sa vytváranie verejno-prospešných miest hradilo z rozpočtu Národného úradu práce (NÚP), dnes sa hradí z kapitoly štátneho rozpočtu, určenej pôvodne na sociálnu pomoc. Finančné problémy NÚP viedli už v roku 1998 k pomalšiemu tempu vytvárania VPP, vlani túto formu zastavili úplne.
Nejde o dlhodobé riešenie, ale... VPP síce nie sú systémovým riešením nezamestnanosti, ale predsa len prispievajú k tomu, aby najmä dlhodobo nezamestnaní urobili kus užitočnej práce. Je vždy spravodlivejšie, keď občania dostávajú plat za prácu ako sociálnu dávku bez nej. Je to aj dôstojnejšie, hoci sa po niekoľkých rokoch bez roboty postoje ľudí môžu meniť natoľko, že o takúto dôstojnosť prestanú stáť... našťastie, nie všetci, ani nie väčšina.
Čo na VPP nové nie je, to je vôbec ich myšlienka. Veľmi zjednodušene ide o to, že predovšetkým dlhodobo nezamestnaní vykonávajú prácu u zákonom vopred určených zamestnávateľov a pritom ich mzdu hradí štát (v minulosti NÚP). Obce a mestá, ktoré patria k najväčším záujemcom o vytváranie VPP, túto možnosť väčšinou oceňujú. Záujem však prejavuje aj ďalší okruh zamestnávateľov - nadácie, charitatívne inštitúcie, cirkvi, či zdravotnícke zariadenia. V rámci VVP sa zvyčajne čistia a udržiavajú verejné priestranstvá, zeleň, parky, cintoríny, potoky, vykonávajú sa práce pri rozličných investičných a stavebných zámeroch, dopĺňajú sa sociálne služby.
Práca má vo väčšine prípadov sezónny, resp. nárazový charakter, takže zainteresovaní prijímali tohtoročné riešenie z hľadiska termínu - 1. august 2000 - dosť kriticky. Vytvárať verejno-prospešné miesta pre dlhodobo nezamestnaných je síce možné až do konca roka, teda počas piatich mesiacov, von sa však dá pracovať už len dva-tri mesiace, v závislosti od počasia hádam ani to nie.
Oneskorenie vďaka poslancom Termín sa oneskoril pre "privysokú aktivitu" a niekoľké iniciatívy novelizovať ten istý zákon o zamestnanosti. Keď v máji jeden z návrhov NR SR schválila, ukázalo sa, že nemala šťastnú ruku. Prezident Rudolf Schuster ju vrátil na rokovanie parlamentu. Pritom je kuriózne, že proti jej zneniu neprotestovalo iba ZMOS, ale za nevykonateľnú ju označil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Legislatívne zmeny potrebujú čas, a tak sa po opätovných rokovaniach podarilo schváliť tentoraz vykonateľnú novelu až v júli, s účinnosťou od ďalšieho mesiaca. Situáciu potom komplikovalo značne neskoré publikovanie v zbierke zákonov, nedostatok času na prípravu zmlúv medzi zamestnávateľmi a okresnými úradmi práce, príprava samotných pracovných miest, organizačné a administratívne otázky. Zamestnať viac ľudí na VPP znamená mať k dispozícii ďalších na zvládnutie administratívnej práce a na organizovanie samotných VPP - "zúradovanie" týchto miest nie je vôbec jednoduché.
Od projektu VPP si najmä politici sľubovali vytvorenie približne 80-tisíc pracovných miest. Médiá tento zámer pomerne skoro dešifrovali ako zbožné želanie, vyrátané väčšmi na efekt a na percentá, o ktoré sa mala znížiť nezamestnanosť. Je to zrejme tak, pretože dočasné a trvalé zníženie nezamestnanosti sú od seba poriadne vzdialené a v prípade VPP môže ísť iba o krátkodobú korekciu.
Prvé zhodnotenie koncom augusta Robiť odhady o počte zamestnaných hneď pri začiatku projektu je dosť zložité. Len ťažko sa dá kvantifikovať záujem zamestnávateľov i dlhodobo nezamestnaných, dĺžka pracovného pomeru môže závisieť od počasia a charakteru práce, mnohé zase od toho, či nezamestnaní budú pracovať na plný alebo iba polovičný úväzok. Kľúčovú úlohu zohrajú mestá a obce ako najpočetnejší zamestnávatelia, pričom potreby i realita jednotlivých sídiel sa veľmi rôznia. Údaj, ktorý hovorí o rozdielnom záujme - od zamestnania niekoľkých (menej ako desať), až po zamestnanie pre 70-80 ľudí v dvoch sídlach v rámci jedného okresu - je naozaj výrečný. Ich rola však spočíva aj v tom, čo niektorí starostovia vyjadrujú slovami: ak týchto ľudí nezamestnáme my, nemajú nijakú šancu. Ich vyjadrenia nepriamo podporujú aj kritériá obsadzovania VPP, medzi ktorými je spolu so vzdelaním na prvých miestach doba nezamestnanosti. Prednosť majú tí, čo sú bez roboty štyri roky.
Prvé skúsenosti budú známe koncom augusta. Projekt napriek pozitívnemu obsahu nie je bezproblémový, okrem pripravenosti a zvýšenej aktivity zamestnávateľov vyžaduje to isté aj okresných úradov práce. Predstavenstvo NÚP (tvorené na tripartitnom princípe) sa bude vytváraniu a priebehu VPP venovať na svojich najbližších zasadnutiach. Nech už bude súhrn aktuálnych problémov akýkoľvek, dúfajme, že sa celkové hodnotenie azda neskončí zle. Pretože užitočná a statočne vykonaná práca, čo i krátkodobo, musí byť pre spoločnosť viac než opak.
Autorka (1958) je hovorkyňa ZMOS
