Liberálni personalisti
"Je to pravda, že pán Kohn je Žid?" pýta sa jeden chlapík svojho známeho a ten mu odpovedá: "Kdeže, prosím vás!" "Ale veď jeho brat sa stal rabínom," namieta prvý. ,,Nó, brat - to je čosi celkom iné..."
Na tento starý vtip si možno viacerí spomenuli pri čítaní repliky nového podpredsedu DU Jozefa Bachratého na otázku Národnej obrody, aký má vzťah k technickému riaditeľovi Slovenských liečebných kúpeľov Rudolfovi Madlovi, šéfovi komisie výberového konania, ktorá Bachratého stavebnej firme Sibamac za čudných okolností odklepla rekonštrukciu Napoleonských kúpeľov v Piešťanoch. Napriek tomu, že nepredložila najvýhodnejšiu ponuku. Nová hviezda na politickom nebi liberálnej strany priznala, že Madlov brat pracuje v Sibamacu, ale to vraj vo výberovom konaní vôbec nezavážilo.
Mimochodom, už pred májovým snemom DU vo Zvolene sa ozývali hlasy, ktoré upozorňovali na Bachratého podnikateľské aktivity s predstaviteľmi ekonomickej loby HZDS v Trnavskom kraji - s vtedajším prezidentom VÚB Jánom Gabrielom a sprofanovaným spoluprivatizérom Nafty Gbely Vladimírom Poórom. "Podnikám s každým, kto príde," otvorene tvrdí Bachratý. Zlé jazyky dodávajú, že obdobný zmysel pre funkciu peňazí ako obeživa prejavoval aj pri organizovaní okresných snemov DU, ktoré delegovali do Zvolena takých zástupcov, čo rozhodli o fúzii svojej strany s SDKÚ a koniec koncov i o raketovom nástupe Bachratého do vysokej politiky.
Personálna práca DU ako taká sa dá charakterizovať naozaj ako ultraliberálna. V tlači doznievali komentáre o odvolaní Romana Kováča z postu predsedu parlamentného klubu SDK s odôvodnením, že nebol schopný zabezpečiť vzájomnú informačnú väzbu 42 poslancov a celkovú súčinnosť jednotlivých frakcií, pričom vraj už kopal v tričku za rodiacu sa SDKÚ. A vtedy ho DU úspešne navrhla do uvoľneného kresla ministra zdravotníctva. Teda za šéfa rezortu, ktorý bude zodpovedať za riadenie stoviek zariadení a tisícov pracovníkov.
Liberáli držali "ochrannú" ruku aj nad Správou štátnych hmotných rezerv (SŠHR) od jej vzniku za Moravčíkovej vlády v roku 1994. Turecké hospodárenie tu pokračovalo i počas tretej Mečiarovej éry, pričom sa na tom priživovali v dojemnej svornosti s mečiarovcami údajne aj viaceré osoby, naviazané na DU. V tom období sa tiež šepkalo, že to, čo HZDS so SNS a ZRS vyvádza s majetkom štátu na celoštátnej úrovni, sa deje na úrovni hlavného mesta SR, kde vtedy vládla koalícia KDH/DS/DU. A to práve pod taktovkou tzv. bratislavskej trojky z DU: Romana Vavríka, Jána Odzgana (obaja boli viceprimátori) a Štefana Blažeja. Pre túto povesť viacerí predstavitelia SDKÚ s nevôľou privítali, keď sa do ich radov nanominoval Vavrík. Odzgan sa zase musel vzdať postu predsedu SŠHR (rovnako ako jeho podpredseda za SOP Štefan Soták) po tom, ako vyšli najavo informácie SIS a Najvyššieho kontrolného úradu o podivuhodných machináciách s predajom obilia, ferozliatiny, ortuti a ďalších strategických komodít v tejto inštitúcii.
Harachova DU, či presnejšie budúca liberálna platforma SDKÚ, si po tom všetkom dovolila navrhnúť do funkcie predsedu SŠHR tretieho z famózneho tria bratislavského magistrátu - Š. Blažeja. Pri ňom sa nevylučovalo, že by pokračovať v intenciách svojho predchodcu a straníckeho kolegu. Ešteže ostatní koaliční partneri nestratili hlavu a tejto rošáde zabránili. Premiér Mikuláš Dzurinda napokon poveril riadením správy Stanislava Rajeca. Dnes sa Odzgan a Soták žalujú na novinárov, akoby médiá boli na vine, že sa títo dvaja páni museli porúčať. Všetko však nasvedčuje tomu, že ku kauze bude mať čo povedať finančná polícia a súd. Ale ak tí sú takí neduživí pri usvedčení tunelárov z niekdajšej vládnej koalície, ako dlho im potrvá, kým sa objektívne prešetria finančné prechmaty kádrových rezerv súčasných mocipánov?
