Štvrtá skupina delegátov ešte čaká

Kde sa podľa vás vo vývoji SDĽ stala chyba? M. Ištván: V rokoch 1996 až 1998 sa v strane dosť vecí pohlo dopredu. Aj v Mladej demokratickej ľavici pribudlo veľa nových členov. Ale akosi v návale predvolebnej práce a eufórie po voľbách sa zabudlo na záležitosti, bezprostredne spojené s vládnutím. SDĽ vôbec nebola psychicky pripravená prevziať moc.
Počet zobrazení: 1749

Strana demokratickej ľavice sa v predvečer svojho šiesteho zjazdu varí vo vlastnej šťave. Pritom sama si spôsobila situáciu, keď sa prvý raz vo svojej histórii ocitla na prahu nezvoliteľnosti do parlamentu. Nik z jej lídrov sa dlhodobo neukazuje v prvej desiatke populárnych politikov, odchádzajú od nej odborníci, má intelektuálne najslabší poslanecký zbor, rapídne sa znížila dôvera v spoločnosti i jej koaličný potencionál... S takou neslávnou bilanciou sa vyrútil na troch mladých kandidátov na post podpredsedu SDĽ - ĽUBOMÍRA ANDRASSYHO, MILANA IŠTVÁNA a BRAŇA ONDRUŠA moderátor druhého stretnutia Klubu nového SLOVA, ktoré sa uskutočnilo v bratislavskom Dome novinárov 28. júna. A potom sa sypali otázky. Prinášame skrátený záznam besedy.

Kde sa podľa vás vo vývoji SDĽ stala chyba?

M. Ištván: V rokoch 1996 až 1998 sa v strane dosť vecí pohlo dopredu. Aj v Mladej demokratickej ľavici pribudlo veľa nových členov. Ale akosi v návale predvolebnej práce a eufórie po voľbách sa zabudlo na záležitosti, bezprostredne spojené s vládnutím. SDĽ vôbec nebola psychicky pripravená prevziať moc. Evidentne sa zabudlo na problémy roka 1994. Akoby strana nemala schopnosť sebareflexie. Vstúpili sme do vlády s presvedčením, že budeme vynikajúci. Odrazu sa zistilo, že nie sme sami a musíme od časti nášho volebného programu ustúpiť. Na okresných konferenciách sa teraz často stáva, že miestni funkcionári kritizujú predstaviteľov strany. Keď som sa delegátov spýtal, ako oni komunikujú s koaličnými partnermi v regiónoch a ako sa im tam darí presadzovať volebný program SDĽ, uznali, že i oni majú mnohé problémy.

B. Ondruš: Áno, neboli sme pripravení na vládnutie. Ukázalo sa však, že zväčša nevieme, ako na to. Lídri SDĽ, o ktorých sme boli presvedčení, že majú dostatok politických skúseností a odborných znalostí na to, aby vyviedli Slovensko z krízy, vo veľkej miere sklamali. Naša strana nedokáže v koalícii presadiť, čo si stanovila vo volebnom programe. Najväčšiu dezilúziu spôsobilo, že išla do volieb so sloganom "Lepší život pre čestného a pracovitého človeka". Dnes sa má u nás lepšie nečestný špekulant ako poctivý občan. SDĽ sa na tom podieľa nielen preto, že je vo vláde, ale i preto, že jej predstavitelia nerobia kroky na riešenie tohto stavu. Za najväčšiu chybu považujem, že členovia vedenia strany podľahli presvedčeniu, že práve oni sú tí najlepší. SDĽ momentálne najviac potrebuje úprimnosť - úprimnosť v diskusii o svojich vnútorných problémoch. Práve neúprimnosť ju doviedla do dnešnej situácie. Musíme si vedieť povedať pravdu o nás, o konkrétnych predstaviteľoch strany. To je základný predpoklad pre to, aby sme vybŕdli z marazmu, v ktorom sa nachádzame.

Ľ. Andrassy: Prvá chyba sa udiala po voľbách pri výbere jednotlivých ministerských kresiel. Pre politiku SDĽ by boli viaceré iné pozície vo vláde oveľa bližšie k riešeniu problémov života občanov podľa ľavicových receptov, ako sú posty, ktoré sme obsadili. Pokles našich preferencií sa spája najmä s tým, že sme sa veľmi sústredili na vládnutie a v straníckej práci sme sa nevenovali riešeniu odborných otázok. Nemám na mysli iba úroveň ministerstiev, ale aj regiónov. Tretí problém vidím v tom, že sme museli vykonať množstvo reštriktívnych opatrení, no naši sympatizanti ich nepochopili a dnes nevnímajú SDĽ ako ľavicovú stranu, ale ako súčasť nečitateľnej vládnej koalície. Treba na druhej strane priznať, že ak by sme k týmto nepopulárnym krokom nepristúpili, o niekoľko rokov by sme sa ocitli ešte v horšej situácii. Napokon chybná je i komunikácia viacerých predstaviteľov strany s verejnosťou, či spájanie strany s niektorými kauzami, do ktorých sme sa namočili aj vlastnou vinou.

Vyznieva to, akoby za väčšinu chýb mohli najmä členovia vlády za SDĽ. Čo chápete pod pojmom zodpovednosť? Prečo mnohí lídri strany mediálne nezvládli viaceré nepríjemné kauzy?

Ľ. Andrassy: Mediálna politika sa dá robiť do tej miery, do akej to umožnia tí, ktorých komunikácia sa má koordinovať. Mnohokrát sme dávali odporúčania vrcholovým predstaviteľom, ministrom, poslancom, ako majú komunikovať, aké témy nesmú otvárať, no ukázalo sa, že sa tieto odporúčania neuchytili. Treba oveľa efektívnejšie spolupracovať s agentúrami, ktoré pracujú na public relations, a oveľa profesionálnejšie vystupovať v komunikácii s voličmi.

B. Ondruš: Nemožno oddeľovať SDĽ od vlády, lebo je na ňu úzko napojená. Všetky chyby vlády sa prejavujú aj vnútri strany a naopak. Ale podobná situácia existuje i u ďalších koaličných partnerov. Nie je mi však jasné, či viaceré ekonomické a sociálne rozhodnutia robili naši ministri a poslanci s dostatočnou zodpovednosťou. Často tí, čo rozhodovali, sa mi v osobných rozhovoroch priznali, že svojmu hlasovaniu veľmi nedôverujú. Najmä v poslednom čase niektoré ekonomické opatrenia prijímali poslanci za SDĽ pod tlakom Brigity Schmögnerovej. Ministerka ich nepresvedčila argumentmi, ale akousi osobnou autoritou. Ukázalo sa, že tu existuje skupina ľudí, ktorí síce majú prirodzenú autoritu, ale nie je celkom jasné, na čom táto autorita stojí. Napríklad Republikový výbor SDĽ jednomyseľne prijal vyhlásenie, v ktorom zdôrazňoval nevyhnutnosť zmeny štýlu, priorít obsahu politiky vlády a ak bude treba, taj aj personálnych zmien. Ale nik nedokázal navrhnúť konkrétnu kritiku voči ľavicovým ministrom. Tento vnútorný rozpor spôsobil i hlasovanie predsedu strany a parlamentu proti vlastnej vláde. Vláda a s ňou aj SDĽ podľahli akejsi neúprimnosti. Napr. pred poldruha rokom nik nespochybňoval nových manažérov v SPP či VSŽ. No dnes ma nik nepresvedčí, že politici, ktorí nominovali týchto "odborníkov", netušili o tom, aké majú pohnútky a ekonomické záujmy.

M. Ištván: Politiku strany verejnosť vníma v dvoch rovinách. Prvá sa týka realizácie jej programu a druhá jej imidžu. Za realizáciu konkrétnej politiky zodpovedá v prvom rade vládny kabinet. My v ňom máme šesť členov. Takže ak chceme hovoriť o realizácii volebného programu, môžeme to hodnotiť u týchto šiestich. Vo zvyšných 14 sa to dá len veľmi obmedzene. Tragédiou je, keď takmer dva roky trvajú komunikačné problémy medzi rezortmi školstva a financií, a takých príkladov je veľmi veľa. Napr. na projekt INFOVEK na poslednú chvíľu museli hľadať finančné prostriedky. Dva roky sa ťahá problém s niekoľkými miliónmi, ktoré treba na valorizáciu sociálnych štipendií atď. Opakujem, neboli sme na vládnutie pripravení. Ani naši ministri, ktorí boli v tzv. tieňovom kabinete štyri roky predtým, nezískali komunikačné návyky, aby to dokázali ťahať za jeden koniec povrazu. Navyše nie som presvedčený, či predseda SDĽ pôsobí pozitívne na verejnosť.

Čo chcete dosiahnuť, ak vás zvolia do nového vedenia strany?

B. Ondruš: Stretávam sa s delegátmi okresných konferencií SDĽ. Na jednej strane medzi nimi vládne veľká chuť po zmene, ale na druhej strane akýsi skepticizmus, ktorý vyjadrujú slová: Ktovie, ako sa to na zjazde skončí, tam sa to dajako navolí... To nie je pravda. V Košiciach bude rozhodovať vyše 440 delegátov o tom, kto zasadne do nového vedenia. Je to obrovská sila, ktorú si musí členská základňa uvedomiť. Naša doterajšia účasť na vládnutí ukázala, že ak bude líder SDĽ zastávať štátnickú funkciu, tak aktivity jej prvého podpredsedu - o tento post sa hodlám na zjazde uchádzať - sa budú musieť orientovať dovnútra strany. To znamená pravidelné návštevy v okresoch, prenos informácií, s ktorým máme obrovský problém. Naši členovia potrebujú vidieť návštevy z vedenia SDĽ. Vážne ich demotivuje, že v mnohých okresoch sa za posledného poldruha roka niektorí ministri a poslanci ani len neukázali, vôbec nepoznajú našich štátnych tajomníkov. Chcem vniesť viac disciplíny do strany. Pokiaľ ide o druhú - programovú časť 6. zjazdu, problémom SDĽ nie je zastaraný program, ale to, že žiadny z tých doterajších strana nedokázala splniť. Preto by som chcel prispieť k tomu, aby sa stanovila jedna-dve konkrétne politické priority, ktoré budeme presadzovať. Očakávam, že zjazd pripraví dokument, podľa ktorého pre najbližšie dva roky bude pre SDĽ absolútnou prioritou zamestnanosť.

Ľ. Andrassy: Považujem za zlé, ak sa robí rozdiel medzi jedným či druhým krídlom. Ak sa po prvej časti zjazdu nevráti do strany typická vlastnosť ľavicového politického subjektu - solidarita, dôveru medzi sebou neobnovíme. V reálnom živote sme naďalej rozhádaní, rozbití a nejednotní. Ak ide o zamestnanosť, našou úlohou je tlačiť prostredníctvom štátneho rozpočtu na zvýšenie verejných financií do oživenia výroby. Keď vláda nepomôže investíciami východoslovenskému regiónu, kde je 30- až 35-percentná nezamestnanosť, tak tam neožije výroba a nevytvoria sa pracovné miesta. Našu prioritu by sme mali stavať na mládeži. Už v budúcom roku musíme jasne ukázať prostredníctvom štátneho rozpočtu, že projekt INFOVEK -- napájanie stredných a základných škôl na internet - je našou prioritou. V súvislosti s regionálnou politikou treba preniesť rozhodovanie na nižšie stupne. Reforma verejnej správy je veľmi žiaduca rovnako ako to, aby sme zladili volebný zákon, ktorý by výrazne zvýšil zodpovednosť poslanca voči konkrétnemu regiónu. Dnes Slovensko tvorí jeden volebný obvod, preto zodpovednosť zákonodarcu voči regiónu je veľmi malá. Treba začať nový štýl ľavicovej politiky tak, že do strany pritiahneme viac žien a mladých ľudí.

M. Ištván: Bez ohľadu na to, či budem členom vedenia SDĽ alebo nie, mám sedem priorít, s ktorými vystupujem na okresných konferenciách. Tam často vidím delegátov s vekovým priemerom 63 rokov, dokonca sú aj také okresy, kde boli schopní za dva roky prijať iba dvoch členov do veku 30 rokov. Mohli by sme zorganizovať to, čo robí dnes vo svete každá politická strana - nábor členov. Tých treba však naďalej vzdelávať. V našej strane sa členovia nevzdelávajú, vidno to aj na viacerých poslancoch. Keď sa v parlamente organizuje nejaký kurz, či už mediálny alebo cudzieho jazyka, prihlásia sa iba niekoľkí. V SDĽ sa vôbec nepracuje s ľuďmi. Tu sa vyťahujú osoby ako králiky z klobúka. Naše odborné komisie až na niekoľko výnimiek nepracujú a mnohé problémy medzi nami vznikajú aj preto, lebo nemáme vydiskutovaných viac vecí. SDĽ je do seba veľmi uzavretá. Ak aj pripravujeme nejaký zákon, tak ho máme predebatovaný s dvoma-troma právnikmi či ekonómami, namiesto toho, aby sme ho predložili do širšej diskusie. Ja by som sa nebál diskusie ani s pravicou, povedzme s M.E.S.A. 10, lebo tak sa o jej argumentoch dozvieme už v štádiu prípravy, a nie až v parlamente. Strana má deficit spolupráce s tretím sektorom, môže narátať na prstoch jednej ruky, s koľkými mimovládnymi organizáciami spolupracuje. SDĽ má vážne rezervy aj v príprave na ďalšie voľby. Keď Jozef Migaš pred dvoma rokmi videl, ako sa tvorí kandidátka, tvrdil: Po voľbách ako prvé navrhneme nový spôsob výberu kandidátov do budúcich volieb. Dosiaľ sa nič nespravilo. Opäť hrozí, že sa tesne pred voľbami v strane začne chaotický boj o miesta na kandidátke.

Nechcete využiť pred parlamentnými voľbami systém primáriek?

M. Ištván: Primárky by sa mi osobne veľmi páčili, keby v tejto strane fungovali jasné pravidlá, ako sa bude kandidátka na poslancov tvoriť. Treba pripomenúť, že aj predseda SDĽ Migaš, keď sa tvorila minulá kandidátka, stanovené pravidlá, ktoré mali byť zákonom, niekoľkokrát porušil. Ja som vtedy povedal, že sme začali hrať podľa hokejových pravidiel, no skončili sme pri gorotkách.

To sú skôr všeobecné ciele. Ale aké konkrétne opatrenia by ste prijali na ich uskutočnenie?

Ľ. Andrassy: Po zjazde treba v SDĽ vytvoriť spoločenskovedné centrum, ktoré by analyzovalo vnútropolitickú situáciu a dávalo by vízie, ktorým smerom by sa strana mala uberať. Škoda, že sme po vstupe do vládnej koalície zabudli na sekcie praktickej politiky, ktoré kopírujú štruktúru vlády. Je nevyhnutné obnoviť odborné sekcie, oveľa viac by mali pracovať najmä v tých rezortoch, v ktorých nemáme zastúpenie na úrovni ministrov a štátnych tajomníkov. V Bratislave pracuje fundovaná národohospodárska komisia, ktorej odborníci na makro- a mikroekonomiku môžu pripraviť stredno- a dlhodobú koncepciu rozvoja našej krajiny. Urobili sme chybu, že sme nechali cez parlament prejsť koncepciu rozvoja slovenského hospodárstva, ktorú predložil vicepremiér Ivan Mikloš, pretože to bol dokument o všetkom a o ničom. Ak chceme pomôcť zaostalým regiónom s vysokou nezamestnanosťou, môžeme to urobiť iba cez konkrétne rozvojové impulzy vykonané pomocou vlády.

M. Ištván: Konkrétne kroky bude musieť pripraviť nové vedenie a ja dúfam, že pôjde o tím, ktorý sa bude navzájom rešpektovať. Pred časom sa konala konferencia, na ktorej sa zišla ekonomická špička SDĽ. Dospela k záveru, že iný radikálny postup transformácie ako ten, ktorý sa realizuje dnes, nejestvuje. Dá sa hovoriť o kozmetických úpravách, o inom časovom slede opatrení, ale v princípe by sme takéto reformy museli robiť aj my, keby sme boli sami vo vláde - tak ako kedysi maďarskí socialisti so sociálnymi liberálmi, hoci potom prehrali voľby.

B. Ondruš: Chcem zorganizovať po Slovensku sériu diskusných stolov o tom, čo by malo byť politickou prioritou a čo by mala v októbri 2000 povedať druhá časť zjazdu. Za dôležité považujem urobiť niekoľko stretnutí s partnermi z Maďarskej socialistickej strany, aby nám porozprávali o svojom vládnutí a príčinách, ktoré ich doviedli do opozície. Dôslednejšie by som využil ponuky švédskych sociálnych demokratov v oblasti vzdelávania. Tiež nepoznám ekonomickú koncepciu SDĽ, hoci nás jej vedenie pred voľbami presviedčalo, že je dobre pripravené na vládnutie. Avšak verím, že voči Mečiarovej ekonomickej politike i tej Miklošovej existuje rozumná alternatíva. Rád by som naštartoval diskusiu o tom, aká by mala byť.

Vaše návrhy vôbec nie sú nové. O tomto všetkom sa v SDĽ už dávno rozpráva. Ostávajú však stále len v rovine teórie...

B. Ondruš: To je pravda. Nie, že nemáme plány, postupy a ciele. Problém je v tom, že ich neuskutočňujeme. Treba si postaviť otázku, kto konkrétne ich nerealizuje. Napokon prídeme k záveru, že aj z tohto hľadiska bola personálna časť zjazdu veľmi potrebná.

Ľ. Andrassy: Podpredseda strany by mal mať vo svojej hierarchii pracovných povinností na prvom mieste najmä vnútrostranícke priority. Ale na druhej strane si musíme uvedomiť, že spoločnosť ide dopredu a tento post je spájaný nielen so straníckym, no bezpochyby aj s celospoločenským životom. Musí vystupovať v čoraz častejších prípadoch aj ako zástupca tých, čo volia SDĽ a tí vo väčšine prípadov nie sú jej členmi.

Čo rozumiete pod pojmom priority? Ide o ideológiu strany?

Ľ. Andrassy: Myslel som skôr na konkrétne kroky, ktoré by sa mali urobiť v praktickej politike v dvojročnom období od 6. zjazdu do roku 2002. Skôr by sa mala plniť konkrétna praktická politika. Môžeme o tom filozofovať, ale ja pod ideológiou strany chápem základné myšlienky, vízie, predstavy, čo spájajú členskú základňu a tých ľudí, ktorí sú odhodlaní vstúpiť do strany.

Dnes vo svete nie sú podstatné programové rozdiely medzi ľavicou a pravicou. Niekedy sa mi zdá, že hovoríte o veciach, ktorým veľmi nerozumiete. Prečo neprijmete účinné opatrenia proti nezamestnanosti, napríklad aby vietnamskí obchodníci museli zamestnávať aspoň jedného občana SR, alebo aby sa registrovaní nezamestnaní na úradoch práce hlásili dva razy do týždňa? Tak to predsa býva inde vo svete.

Ľ. Andrassy: Súhlasím s vami, že som sa najmä pred rokom objavoval pričasto na televíznej obrazovke. Avšak mnohokrát som na to vôbec nemal chuť, no musel som ísť pred kameru. Podaktorí naši súdruhovia vtedy, keď bolo potrebné obhajovať nepopulárne veci, s ktorými súhlasila SDĽ, sa zrazu akoby vyparili a nebolo ich. Pokiaľ ide o nezamestnanosť, náš poslanecký klub pripravil pozmeňujúci návrh do novely ústavy. Rozšírením článku 18 Ústavy SR vytvoríme priestor, podľa ktorého sa bude dať na základe rozhodnutia obecného, resp. mestského zastupiteľstva prikázať dlhodobo nezamestnaným, aby odpracovali určitý počet hodín na zveľaďovaní majetku miest a obcí. Teda skončí sa tu absurdná situácia, keď ten, čo poberá od štátu sociálnu dávku, dostáva niekoľko tisíc korún za ničnerobenie.

B. Ondruš: Som presvedčený, že sa mýlite v tom, čo ste povedali o ľavici. Aj diskusia, ktorá prebieha na stránkach SLOVA v rámci rubriky O trendoch, svedčí, že európska ľavica veľmi intenzívne diskutuje o ideológii. Tá je čosi také ako hierarchia základných hodnôt tohto politického smeru. Súhlasím, že sa v médiách ľavica a pravica výrazne nerozlišuje. No pravda je tiež to, že európska ľavica hľadá novú ideológiu, hľadá to, v čom sa odlišuje od pravice. Myslím, že aj slovenská ľavica by sa mala zapojiť do tejto diskusie.

Nezdá sa vám, že vo vedení SDĽ vládne schizofrénia medzi deklarovanou samostatnou ľavicovou politikou a terajšími aktivitami vo vládnej koalícii, nevymedzujúc ani podozrenia z klientelizmu?

B. Ondruš: Je tu rozpor medzi tým, za čo hlasujú predstavitelia SDĽ a o čom sú naozaj presvedčení. Nemáte pravdu, že naša strana bola vopred odsúdená na neúspech pri presadzovaní ľavicovej agendy v súčasnej vláde. Pokiaľ by to bolo naozaj tak, tak by celá špička SDĽ mala odísť z politickej scény, pretože by dokázala svoju neschopnosť. Sú iba dve možnosti: buď nám na povolebnom zjazde v októbri 1998 klamali, že majú odborné a politické skúsenosti, aby presadzovali v koaličnej vláde ľavicovú politiku. Alebo vôbec nemali tieto predpoklady. To sa mi zdá byť pravdepodobnejšie, lebo podpredseda vlády za DS Ivan Mikloš im dokázal nanútiť svoju predstavu o ekonomickej transformácii.

Ľ. Andrassy: Musíme vychádzať z toho, ako sa dá v terajšej vláde napĺňať ľavicová politika, vychádzať z programového vyhlásenia vlády, do ktorého sa nám podarilo dostať množstvo ľavicových priorít. Dnes sa vládny program neplní najmä v tých oblastiach, ktoré súvisia s našou politikou v oblasti ekonomickej, hospodárskej a sociálnej. Ale náš problém je to, že nedokážeme poriadne zabojovať za naše priority vo vláde a parlamente. Pokiaľ ide o nálepku, že sme strana klientelistov a korupčníkov, stačí sa pozrieť, odkedy nás takto označujú. Nebolo to po Migašovom hlasovaní o nedôvere premiérovi, no už od vlaňajšieho leta, keď poslanci za SDĽ zablokovali vládny návrh novely zákona o veľkej privatizácii. Totiž, ostro vystupovala proti tomu, aby sa prirodzené štátne monopoly privatizovali tak, že štát sa zbaví akejkoľvek účasti. Novinárom dávame živnú pôdu, najmä vystúpeniami niektorých vrcholových predstaviteľov strany, ktorí potvrdzovali veci, ktoré nik nedokázal. Migaš sa môže očistiť iba tým, že sa obráti na súd. Ten povie občanovi pravdu.

M. Ištván: Vždy po tom, čo s asistentom a právnikmi dáme dokopy nejaký návrh, dám tento dokument pripomienkovať kompetentným organizáciám v treťom sektore, prípadne odborovým združeniam, našim ministrom. V budúcnosti SDĽ pri príprave a inovácii svojho politického programu musí diskutovať so širším spektrom organizácií, ktoré tu existujú. Musí diskutovať so stavovskými, odborovými a spoločenskými združeniami. Fakt je taký, že tretí sektor sa na Slovensku tak trochu posúva doprava, no napriek tomu v ňom stále pracuje veľmi veľa erudovaných ľudí, ktorí sympatizujú s SDĽ. Ale nikdy ich neoslovili, aby sa podieľali na príprave dajakého dokumentu či akcie - na rozdiel od ich pravicovo orientovaných kolegov.

Pán Ondruš, ako vysvetlíte delegátom zjazdu, že ste na poste hovorcu SDĽ nezvládli koordináciu mediálnej politiky strany?

M. Ištván: Za to nemožno obviňovať hovorcu. Ja som bol kedysi tiež hovorca, aj Ľubo Andrassy. Mali sme hovorcov veľmi veľa, a oni všetci sa spravidla sťažovali na zlú spoluprácu s vedením SDĽ. Hovorca by mal byť vždy prvý, kto o niečom vie. No v našej strane dlhé roky platil opak, často som sa až od novinárov ako posledný dozvedel niečo, čo sa deje v partaji. Postaviť niekoho do pozície politického hovorcu zatiaľ na Slovensku nie je zvykom. U nás je hovorca stále len ako úradník. Za mediálnu politiku strany je zodpovedný jej predseda, resp. kompetentný podpredseda. Pokiaľ viem - Andrassy. Až potom hovorca. Toho môžeme obviňovať najmä za to, keby bola zle pripravená tlačovka či tlačové vyhlásenie.

Ľ. Andrassy: Predtým ako prišiel Braňo na pozíciu hovorcu, pripravili sme do politického orgánu dokument o mediálnej politike strany s prísnymi pravidlami, ako komunikovať s verejnosťou. Materiál schválil republikový výbor. Tento problém v strane netrvá rok, ale sa tiahne od roku 1991. Ide o disciplínu pri mediálnej komunikácii. Hovorca strany, podpredseda sa môžu aj roztrhnúť, ak na tlačovej konferencii si predstaviteľ SDĽ, či už minister alebo poslanec vysloví tézu, ktorá nie je spojená s SDĽ. Ale nemôžeme niesť zodpovednosť za to, čo bolo povedané. Pritom sme od začiatku požadovali, aby sa každá tlačovka dobre pripravovala, aby boli dané jednoznačné témy, s ktorými chce predstaviteľ vystúpiť. Túto zásadu dodržiaval jeden alebo dvaja ľudia. Problém, ktorý je dnes spojený aj s mediálnou komunikáciou SDĽ, by nemusel byť taký vypuklý, ak by vrcholoví činitelia dodržiavali disciplínu a dohodnuté zásady.

B. Ondruš: Moji kolegovia išli v odpovediach trocha ďalej ako je publikovateľné, takže ja už nebudem pokračovať. Vedel by som tému podstane rozšíriť, no nie je to pre noviny.

Ako hodnotíte Manifest Generácia 2000, publikovaný nedávno v SLOVE?

Ľ. Andrassy: Je veľmi dobré, že mladí ľudia prišli s nápadmi, ako posunúť slovenskú ľavicu na modernú európsku koľaj. Takýto krok prispel k diskusii o tom, kde by sme chceli vidieť našu stranu v roku 2001 až 2005. To je dobrý základ na to, aby sme do našej politiky vniesli nové ľavicové a sociálne pohľady, ktoré sa už uplatňujú v praktickej politike krajín EÚ.

M. Ištván: V internetovej diskusii som otvorene podporil manifest, aj keď som prezentoval niekoľko kritických výhrad k názorom autorov. V každom prípade je super, že čosi také vzniklo. V histórii SDĽ je to zrejme vôbec prvý komplexnejší materiál, ktorý hodnotí politiku strany a navrhuje východiská. Pokiaľ viem, autori dnes pracujú so svojimi priateľmi na rozpracovaní niektorých ďalších tém.

B. Ondruš: Ja sa k Manifestu Generácia 2000 staviam vyrovnane.

Sťažujete sa, že SDĽ nedokáže presadiť svoje požiadavky vo vláde. Ako to chcete dosiahnuť? Väčším krikom?

Ľ. Andrassy: Základ, aby sme presadili naše priority je v tom, že všetci budeme jednotne vystupovať a presadzovať to, o čom rozhodne politický orgán. To, že sa nám nepodarilo presadiť mnoho vecí, zapríčinilo to, že ministerský klub robil jednu vec, poslanecký druhú a republikový výbor nakoniec rozhodol o tretej. Jednotným vystupovaním a tvrdým bojom na parlamentnej pôde sa nám podarilo presadiť záležitosti, súvisiace s privatizovaním strategických podnikov, podobne pri terajšom zákone o zvyšovaní dôchodkov.

Sú vaše ciele budované na reálnych základoch?

Ľ. Andrassy: Naša zodpovednosť voči občanom sa naplní iba vtedy, ak budeme vychádzať z reálnych možností v ekonomickej oblasti. Treba uvažovať aj o tom, či pôjdeme na dvojpercentný schodok vo verejných financiách. Alebo na troj- až štvorpercentný, pretože sme sa dostali do veľmi zlej sociálnej situácie, keď sme prekročili hranicu pol milióna nezamestnaných a nemáme šancu v najviac postihnutých regiónoch riešiť to inak ako verejnými investíciami. Musíme sa rozhodnúť, či zvýšime schodok štátneho rozpočtu na tento rok o pol či o celé percento, alebo necháme regióny, aby zápasili s nezamestnanosťou samé, bez pomoci štátu.

B. Ondruš: Trochu s Ľubom nesúhlasím, že len verejné investície pomôžu. Samozrejme, sú jednou z ciest, no treba urobiť viac. Nie sme v situácii, keď nemáme zdroje na vytváranie nových pracovných miest. Sme v situácii, keď nemáme zdroje na nezamestnanosť a práve preto ju musíme riešiť. Ak nechceme, aby to tu všetko skolabovalo, je nevyhnutné, aby sme rozbehli zamestnanosť. A zdroje? Napríklad Správa štátnych hmotných rezerv. Najprv sa objavil protokol SIS o rozkrádačkách v tejto inštitúcii. Potom nás presviedčali z ministerstva vnútra, že kontrola NKÚ to nepotvrdila. Nakoniec vyšlo najavo, že sa naopak zistili zásadné prechmaty. Jediné, na čo sa zmohol šéf NKÚ, bolo vyhlásenie, že dá vyšetriť, ako sa mohol dostať ich protokol do masmédií. Pritom podľa mojich informácií v prípade korupcie v SŠHR štát ročne stráca približne dve miliardy korún. Vláda sa však zaoberá tým, ako mohli preniknúť informácie von, a nie tým, aby prestali tieto peniaze miznúť. VSŽ má najnovšie problémy s tým, že celý projekt okolo U. S. Steel na nedodržaní jednej zákonnej podmienky padne. Ťažkosti sú aj s SPP. Preto si myslím, že existujú finančné zdroje na verejné investície, len vláda musí konať úprimne, aby zamedzila korupcii a tunelovaniu.

Ako to teda bude vyzerať na 6. zjazde?

M. Ištván: Situáciu v strane by som prirovnal k futbalovému zápasu. Napriek tomu sa SDĽ triešti na dva tábory, niektorí tvrdia, že sa mení tréner. Iní tvrdia, že treba dokúpiť nových hráčov. Na zjazd do Košíc príde vyše 440 delegátov. Väčšina z nich budú chronickí účastníci, ktorí chodia na obdobné rokovania už dlhé roky. Najväčším problémom je, že mnohí nemajú jasný názor na situáciu, rozhodujú sa na poslednú chvíľu. Aj na zjazde budú čakať, kto by sa asi tak mohol stať predsedom SDĽ, aby mu deklarovali svoju podporu a tým si zaručili jeho lojalitu. Ktosi hovorí o migašovcoch a ftáčnikovcoch a o tom, že existuje v strane ešte tretia skupina - Generácia 2000. Vtedy žartovne dodávam, že proti všetkým stojí ešte štvrtá, žiaľ, najväčšia skupina, ktorá do poslednej chvíle čaká, ku komu sa pridá.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984