Ďalší pokus nevyšiel
Tak ako má svoju tradíciu v krajine pod Alpami ľudové referendum, má ju vo Švajčiarsku už aj konkrétne hlasovanie o regulácii prisťahovalectva. Od roku 1965 tamojší obyvatelia v nedeľu po ôsmy krát odmietli návrh tohto typu. V roku 1970 sa za zníženie počtu cudzincov v krajine na 10-percentnú hranicu vyslovilo síce až 46 percent voličov, no odvtedy sú pokusy pravicových iniciátorov takéhoto kroku pokusným balónikom typu "čo ak to vyjde...". Hoci terajší návrh predpokladal zníženie počtu cudzincov v krajine vrátane žiadateľov o azyl "len" o 1,3 percenta (teda zo súčasných 19,3 na 18), znamenalo by jeho schválenie v konečnom dôsledku vypovedanie asi stotisíc ľudí. Takýto krok si jednoznačne Švajčiarsko, pripravené na ratifikovanie práve uzavretej dohody s Európskou úniou predpokladajúcej postupné zavádzanie voľného pohybu osôb, nemohlo dovoliť. Preto sa proti návrhu verejne vyslovili vládni predstavitelia, odbory, cirkev, médiá a dokonca aj líder pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany Christoph Blocher, v snahe nepohnevať si hospodárske kruhy v krajine, iniciatívu odmietol, hoci členovia strany nesporne hlasovali za ňu. Podľa sčítania hlasov sa proti návrhu pravičiarov vyslovilo vyše 60 percent Švajčiarov, ktorí prišli k volebným urnám. Imidž alpskej republiky vo svete je teda zachovaný, no vláda v Berne si uvedomuje, že tento problém nemožno nechať v stave, ktorý by mohol krajine prerásť cez hlavu. Po Luxembursku a Lichtenštajnsku je totiž Švajčiarsko kvôli privysokej latke na získanie občianstva na treťom mieste ohľadom podielu cudzincov na počte obyvateľstva v Európe. Ak nerátame vysokú životnú úroveň v krajine, priťahujúcu žiadateľov o azyl či ekonomických migrantov ako muchy na med, je práve existujúci systém udeľovania občianstva dôvodom narastajúcej xenofóbie. Ak by Švajčiarsko prevzalo prax udeľovania občianstva obvyklú v ďalších európskych krajinách, mohol by počet "cudzincov" klesnúť na polovicu. V skutočnosti totiž ani nemožno hovoriť o cudzincoch bez spochybňujúcich úvodzoviek, keďže každý štvrtý takýto občan sa vo Švajčiarsku narodil a ďalšia štvrtina tam žije dlhšie ako 15 rokov.
Vláda v Berne v polovici septembra kvôli zintenzívneniu integrácie cudzincov do spoločnosti schválila príslušné nariadenie a z rozpočtu na rok 2001 dala na jeho realizáciu k dispozícii desať miliónov švajčiarskych frankov. Na programe začleňovania prisťahovalcov (kam patrí predovšetkým vzdelávanie migrantov, výučba úradného jazyka v jednotlivých kantónoch, integrácia do pracovného procesu a osobitné projekty pre ženy-prisťahovalkyne) sa budú podieľať orgány konfederácie vrátane samosprávy jednotlivých obcí spoločne so záujmovými organizáciami prisťahovalcov. Nádejný program je šancou, ktorá by sa v konečnom dôsledku mohla využiť aj v podmienkach ďalších krajín.
