Aby každé dieťa bolo chcené
Znovu dochádza k rozporu medzi týmito skupinami a odbornou verejnosťou v tom, že prvých 12 týždňov vzniká plod, ktorý ako nenarodený jedinec z legislatívneho pohľadu nemá zákonom dané práva. Život prináša vo svojej zložitosti počatia chcené a vytúžené, ale i počatia nežiaduce, a to z rozličných dôvodov. Medzi nežiaduce patrí počatie z náhodilých známostí, po znásilnení, ale aj počatia v sociálne veľmi slabých rodinách, neschopných zabezpečiť bezpečný, plnohodnotný vývoj dieťaťa. V týchto prípadoch určite niektoré ženy, či páry zvolia interrupciu. Tá je nevyhnutná i v prípade lekárskeho potvrdenia, že plod ohrozuje život matky, alebo keď sa bezpečne zistí, že sa vyvíja s genetickou chorobou. Nechcela by som sa stavať na stranu jednoduchého rozhodnutia - umelého prerušenia. Stále to vnímam ako krajné riešenie.
Podľa môjho názoru možnosť darovať život má patriť výlučne žene, darkyni života, a jej partnerovi. Nechceme sa predsa vrátiť do čias, keď niekoľkočlenné komisie, ktoré prakticky nepoznali stav, rozhodovali o umelom prerušení tehotenstva. Pre drvivú väčšinu žien je toto rozhodnutie neľahké, a vtedy sa ešte museli "spovedať" ľuďom, ktorých vôbec nepoznali.
Pri riešení tohto problému sa oveľa viac musíme venovať výchove k plánovanému rodičovstvu, používaniu antikoncepcie a upozorňovaniu na možnosť určitých zdravotných rizík po interrupcii. Objektívne však musíme uznať, že sa predsa len dosiahol určitý a nie malý posun, keď sa počet interrupčných zákrokov za posledné roky znížil.
Pri možnosti lepšej finančnej dostupnosti antikoncepčných liekov by bol tento výsledok ešte priaznivejší. Ktorá žena zo sociálne slabších rodín môže investovať niekoľko stoviek korún za štvrťrok, keď má vážne problémy so zabezpečením základných potrieb svojej rodiny a práve v týchto prípadoch ide o viacdetné rodiny. Osobne ma mrzí, že sa mi nepodarilo pri schvaľovaní zákona o liečebnej starostlivosti presvedčiť kolegov v Národnej rade, aby podporili môj návrh na čiastočnú úhradu antikoncepčných liekov, ktoré majú priaznivé preventívne účinky pri nádorových ochoreniach.
V tejto otázke sa asi všetci nezhodneme, veď sú skupiny, ktoré sa usilujú o zrušenie zákona umožňujúceho interupciu. Kto však dokáže predvídať, čo by to mohlo znamenať? Pre lepšie situované ženy by tu bola šanca na interrupcie v zahraničí. Ale čo tie sociálne slabšie? Nechceme predsa, aby sa rozšírili zákroky načierno a to i v priestoroch, ktoré nebudú v zdravotníckych zariadeniach. Ktovie, koľko zdravotných problémov by vzniklo pri prípadných neodborných zákrokoch? Rozhodovanie o živote je veľmi dôležité a citlivé. Ponechajme ho na tých, ktorých sa to osobne týka. Pôsobme na ich svedomie, no želajme si, aby každé narodenie dieťaťa bolo chcené.
Autorka (1952) je poslankyňa NR SR za SDĽ
