Pohľad bez ilúzií
Spoločným znakom názorov, ktoré sa stavajú za spoplatnenie vysokoškolského štúdia, je podmieňovanie zlepšenia situácie v školstve zavedením poplatkov. Ich navrhovaná výška dosahuje maximálne 550 miliónov Sk.
Táto suma je z hľadiska finančnej poddimenzovanosti vysokého školstva nízka a ani štátny tajomník Ministerstva školstva SR Martin Fronc (KDH) netají, že sa tým systémové problémy vo finančnej oblasti nevyriešia. Opatrenie má mať najmä motivačný účel. Ak by sa poplatky použili len na valorizovanie miezd vysokoškolských zamestnancov, znamenalo by to nárast o ani nie 10 percent. To by ani zďaleka nezabránilo odchodu kvalitných odborníkov a učiteľov z akademickej obce.
Motivácia poplatkami Ak sa v súvislosti s poplatkami hovorí o motivácii študentov, aj tu sa dajú vysloviť pochybnosti. Treba upozorniť na skupinu študentov, ktorým finančné prostriedky od rodičov nestačia ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Títo študenti - nie je ich málo - si uvedomujú výšku nákladov pobytu mimo rodiny i to, akou čiastkou zaťažujú rodiný rozpočet. Ak nie sú motiváciou výdavky, ktoré vynakladajú za štúdium už teraz, sotva sa dá veriť, že zvýšením mesačných výdavkov o 500 Sk sa ich prístup zmení. Naopak, študent disponujúci dostatočnou finančnou podporou od rodičov sumu 500 Sk na mesiac asi veľmi nepocíti.
Zavedením poplatkov sa vytvorí ekonomický tlak na študenta, ktorý sa premení na úsilie sociálne horšie postavených o intenzívnejšie a skoršie hľadanie práce (aj pod svoju kvalifikačnú hodnotu) a jednoznačnú orientáciu nie na štúdium, ale na zabezpečenie sociálnej existencie. To prinesie úbytok študentov s horším sociálnym postavením na dennom štúdiu v prospech diaľkového a odradí mnohých mladých ľudí od toho, aby vystavili seba i svoju rodinu sociálnemu tlaku. Rozhodnú sa radšej pre "hospodársku prax".
Pracovné zaťaženie a štúdium Takmer žiadny študent pri nástupe na VŠ nie je ekonomicky nezávislý. Závisí od svojej rodiny. Dá sa teda hovoriť o tlaku prostredníctvom študenta na rodinný rozpočet a skôr o zodpovednosti rodičov za finančné zabezpečenie štúdia pre dieťa. Zmena tejto situácie sa z pohľadu študenta žijúceho v Bratislave nezdá nemožná, ale v ostatných regiónoch s oveľa vyššou nezamestnanosťou sa naskytá úplne iný pohľad. Bez ilúzií. Pracovné zaťaženie je úmerné poklesu študijných výsledkov a iných aktivít vedúcich ku komplexnému rozvoju osobnosti študenta, napríklad jeho zapájanie sa do života občianskej spoločnosti, rozvíjanie umeleckého talentu, pre ktoré najdôležitejšia fáza prichádza práve vo veku vysokoškolského štúdia.
Zmyslom štúdia a motiváciou by malo byť úsilie absolventa o prípravu na trh práce, zlepšenie šancí svojho uplatnenia. K tomu môže prispieť len zdravý vzťah medzi pedagógom a študentom, keď aj pedagóg dokáže svojou osobnosťou, výkladom, prístupom a zanietením študentov k štúdiu motivovať a pritiahnuť. Keďže každý jednotlivec je iný, mali by sa hľadať individuálne metódy na čo najúčinnejšie sprostredkovanie vedomostí, čo je základným princípom pedagogiky. Aplikovanie dogmy o motivácii poplatkami je s týmto v presnom rozpore. Škola by mala zároveň vytvoriť podmienky na prepojenie štúdia na VŠ s hospodárskou praxou, zapojiť čo najskôr študenta aj do vedeckovýskumnej činnosti. Toto sa dnes robí iba veľmi obmedzene.
V súčasnosti sa pojem rovnosť prístupu veľmi často zužuje na vytvorenie rovnakých podmienok pre prijatie na štúdium. Lenže tento pojem má širší obsah. Zabezpečenie rovnosti príležitostí neznamená iba vytvorenie rovnakých štartovacívh podmienok na vzdelanie, ale vytvorenie podmienok garantujúcich, že jednotlivec má možnosť vyštudovať, dosiahnuť vzdelanie bez ohľadu na sociálne postavenie, rasu, pohlavie... Každý by mal mať šancu nastúpiť na vysokoškolské štúdium bez ohľadu na predispozície, ktoré nemôže ovplyvniť. Keďže zdroje štátu sú obmedzené, uplatnia sa len tí s najlepšími vedomosťami, schopnosťami a vynaloženým úsilím. Je spravodlivé, aby prispieval na štúdium prostredníctvom daní aj človek, ktorý nikdy na vysokej škole neštudoval a nemal záujem študovať? Minimálne základné vzdelanie dosiahol vďaka daniam, ktoré odvádzala celá spoločnosť. Mal možnosť študovať i na strednej a vysokej škole. Dnes, aj vďaka svojmu rozhodnutiu, dostáva hádam nižší plat, lenže jeho absolútne daňové odvody, pokiaľ ide o dane z príjmu, sú v porovnaní s jednotlivcom s vysokými príjmami oveľa nižšie.
