Reklama
Reklama

Ľahšie sa pracuje s podporou kolegov

Pred niekoľkými mesiacmi ste v médiách odmietli prípadnú rekonštrukciu vlády, pretože zmeny by vraj mohli zabrániť nesporne dôležitej reforme verejnej správy. Prípadná výmena premiéra Mikuláša Dzurindu by podľa vás dokonca bola veľmi zlým signálom pre zahraničie. Napriek týmto výrokom sa zrejme zúčastníte na referende. Nebolo by hlasovanie za predčasné voľby z tohto hľadiska kontraproduktívne? Išlo by predsa o zdržanie reformy verejnej správy a ďalších ohlásených krokov, znemožnili by ste naštartované oživovanie ekonomiky...
Počet zobrazení: 1520

Oľga Keltošová

Narodila sa 27. februára 1943 v Pezinku. Vysokoškolské štúdium absolvovala v roku 1966 na Katedre žurnalistiky FF UK v Bratislave. Pôsobila ako tlmočníčka, prekladateľka a redaktorka vo viacerých detských a mládežníckych časopisoch. Po novembri 1989 vstúpila do obnovenej Demokratickej strany. V rokoch 1990 až 1992 pôsobila ako podpredsedníčka SNR za DS, od januára 1992 ako poslankyňa za HZDS. Vo všetkých nasledujúcich volebných obdobiach ju opäť zvolili za HZDS do NR SR. V roku 1992 bola vymenovaná za ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V tejto funkcii pôsobila s krátkou prestávkou do februára 1998. Od apríla do októbra 1998 bola veľvyslankyňou SR pri OSN v New Yorku. V súčasnosti je poslankyňa NR SR za HZDS a pôsobí aj ako členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Je rozvedená, má dve deti

Pred niekoľkými mesiacmi ste v médiách odmietli prípadnú rekonštrukciu vlády, pretože zmeny by vraj mohli zabrániť nesporne dôležitej reforme verejnej správy. Prípadná výmena premiéra Mikuláša Dzurindu by podľa vás dokonca bola veľmi zlým signálom pre zahraničie. Napriek týmto výrokom sa zrejme zúčastníte na referende. Nebolo by hlasovanie za predčasné voľby z tohto hľadiska kontraproduktívne? Išlo by predsa o zdržanie reformy verejnej správy a ďalších ohlásených krokov, znemožnili by ste naštartované oživovanie ekonomiky...

Tieto moje vyjadrenia sú už staršieho dáta. Medzitým sa odohrala celá séria udalostí, ktoré v negatívnom slova zmysle značne ovplyvnili aj mienku zahraničia o stabilite slovenskej vlády a stabilite našej politickej scény ako takej. K najdôležitejším udalostiam, ktoré neprispeli k dobrému imidžu Slovenska, patrí hlasovanie Jozefa Migaša proti pánu Dzurindovi, spochybňovanie reformy verejnej správy, či už zo strany SMK alebo ďalších koaličných partnerov, vyhlásenia SMK o možnom vystúpení z vládnej koalície, ak sa nesplnia ich podmienky pri novele ústavy alebo pri prevode pôdy tzv. neidentifikovateľných vlastníkov do vlastníctva obcí. Medzičasom sa teda udiala celá séria chybných krokov tejto vládnej koalície, a ja si myslím, že referendum, a prípadné predčasné voľby sú politicky najčistejším spôsobom ako zmeniť vládu. Ak som hovorila o výmene premiéra, prípadne jednotlivých ministrov, aj vtedy aj teraz si myslím, že kozmetické úpravy nepomôžu.

Nevyslali by sme však zlý signál do zahraničia snahou o výmenu vlády v polovici volebného obdobia?

Dosť často sa teraz pohybujem v zahraničí, či už ako členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, alebo ako členka Výboru NR SR pre európsku integráciu, takže v Bruseli aj v Štrasburgu počúvam rozličné názory na referendum. Unisono však zaznievajú hlasy zo strany zahraničných poslancov a politikov, že je vnútornou vecou Slovenskej republiky, ako si vyrieši súčasnú krízu vládnutia. Je tu viacero politických a ekonomických faktorov, ktoré možno znepokojujú zahraničné kruhy, no referendum určite nie je kardinálnym problémom.

Vladimír Mečiar údajne proti svojej vôli kandidoval za HZDS na úrad prezidenta, vraj musel pod tlakom členskej základne zostať v čele HZDS a stať sa tieňovým premiérom... Prečo vlastne členovia HZDS - keď ich predseda nemá žiadne ambície - nepovolia pánu Mečiarovi politickú eutanáziu, o ktorú vlastne nepriamo žiadal. Ostatne, keby nebol vo vedúcej funkcii, vyriešila by sa tým aj otázka vášho členstva v Európskej demokratickej únii (EDU). Vidíte možnosť takéhoto riešenia?

Začnem tým "núteným" kandidovaním na prezidenta. Je pravdou, že bolo viacero kandidátov na túto funkciu, no postupne sa jeden za druhým vzdávali tejto šance, takže nakoniec zostal predseda hnutia, ktorý zobral na seba určite neľahkú úlohu. Ak ide o jeho funkciu predsedu HZDS, naše hnutie, ako každý iný politický subjekt, má svoje vnútrostranícke štruktúry, svoju riadnu členskú základňu. Keď členská základňa a delegáti jednotlivých snemov v súlade so všetkými demokratickými pravidlami rozhodnú o svojom predsedovi a podpredsedoch, každý to musí rešpektovať. To je demokracia. Pokiaľ ide o našu integráciu, respektíve o začlenenie do zahraničných politických štruktúr, zdá sa mi, že v poslednom čase došlo k pozitívnejšiemu vývoju zo strany EDU voči nám. Týka sa to aktivít, ktoré poslanci za HZDS vykonávajú v Štrasburgu ako členovia stálej delegácie pri Rade Európy, kde sme asociovaní členovia European democratic group (EDG) a v rámci tejto skupiny sme dostali dosť významnú politickú podporu. Ja som bola napríklad zvolená za podpredsedníčku výboru pre rovnosť šancí žien a mužov. V desaťčlennej slovenskej delegácii sme len dvaja s takou vysokou funkciou v rámci štruktúr Rady Európy: Peter Kresák v právnom výbore a ja v spomínanom výbore pre rovnosť šancí. Nominovali nás tam politické frakcie: jeho liberáli a mňa skupina EDG.

Sú však okrem vás osobne na európskej úrovni aktívne činní aj ďalší predstavitelia HZDS?

Ale áno. Poslanci za HZDS, či už Irena Belohorská alebo Vojtech Tkáč, sú frakciou EDG pravidelne poverovaní zastupovaním v zahraničí. Nezastupujú tam len HZDS, alebo Národnú radu SR, ale i Parlamentné zhromaždenie ako celok. Poviem konkrétny príklad. Pána Tkáča napríklad delegovali na medzinárodnú konferenciu o Rómoch do Budapešti ako experta Rady Európy, no a pani Belohorská sa nedávno zúčastnila na konferencii o zdravotných problémoch rómskeho etnika v Európe, kde zastupovala zdravotný výbor Rady Európy. Všetky tieto naše zahraničné aktivity sú v súlade a so súhlasom EDG ako podskupiny EDU v Rade Európy. Takže v tomto smere nemám pocit, že by sme boli nejako obmedzovaní. EDU cez EDG v Rade Európy už vyše roka podrobne monitoruje našu činnosť - na pôde Rady Európy, aj u nás, v národnom parlamente. Dúfam, že v januári budúceho roku dôjde k pozitívnemu obratu, keď bude aktuálna šanca stať sa riadnym členom.

Vráťme sa k spomínanej možnosti, že by Vladimír Mečiar pre nepriamy tlak Rady Európy alebo z nejakého iného dôvodu odišiel, hoci formálne, z vedúcej funkcie v HZDS. Odrazila by sa podľa vás táto personálna zmena na voličských preferenciách hnutia?

Je to hypotetická otázka. Pán Mečiar má podporu v členskej aj vo voličskej základni, hnutie má stabilné preferencie a on tiež. Pohybuje sa predsa na špičke medzi prvým až tretím miestom v popularite politikov. Ak niektorí novinári hovoria, že by si mal vziať príklad z Jána Čarnogurského, mali by si uvedomiť, že Čarnogurský doviedol KDH zo 40 percent preferencií v roku 1990 v prvých slobodných voľbách k súčasným sotva piatim percentám. Sú to neporovnateľné veci.

Existujú však v HZDS osobnosti, ktoré by boli schopné nahradiť vo vedení Mečiara? Kto by bol konkrétne schopný nahradiť ho, alebo aké predpoklady a danosti by mala takáto osoba spĺňať, aby mu vôbec mohla konkurovať?

Osobnosti v HZDS sú a samozrejme, že aj schopné. Otázka je, či sú ochotné protikandidovať za daného stavu voči súčasnému predsedovi. Kritériá, ktoré sa kladú na lídra najväčšej strany, či už opozičnej alebo koaličnej, sú jednoznačné: medzinárodná i domáca akceptácia, osobné danosti, prirodzená autorita, nielen u členov, ale aj u širokej voličskej základne, a tak ďalej.

Spolu s Vojtechom Tkáčom patríte k reformnej platforme v HZDS. Aké máte v tejto pozícii predstavy o ďalšom smerovaní hnutia?

Takzvaná reformná platforma sa v každej strane usiluje priniesť nový pohľad na určité veci, podľa vývoja situácie predvídať spád udalostí, povedzme v horizonte jedného volebného obdobia. Za seba a hádam aj za pána Tkáča môžem povedať, že na transformačnom sneme v marci tohto roku v Trnave prijalo HZDS - vari trochu i pričinením naším a ďalších kolegov - politickú deklaráciu, v ktorej sa prihlásilo nezvratne k integračným snahám do EÚ a NATO. Predseda Mečiar vtedy vyhlásil, že HZDS, či už bude v opozícii alebo v koalícii, chce byť garantom týchto integračných procesov. Aj táto deklarácia prispela k tomu, že došlo k pozitívnemu zvratu v mienke voličov, pokiaľ ide o preferencie ohľadom vstupu do NATO, ktoré sa dnes pohybujú na úrovni 51 percent. Zrejme spomínaná deklarácia, ktorá bola mienená najmä ako signál do zahraničia, našla odozvu i na domácej politickej scéne. Pán Tkáč, pani Belohorská a ja sme členmi skupiny poslancov vedenej Františkom Šebejom, ktorí podporujú integráciu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Je to skupina poslancov, ktorá ide naprieč všetkými politickými subjektami - hádam okrem SNS - čo je ďalší významný argument v prospech toho, že v určitej chvíli majú asi platformy v stranách jasnejšiu víziu ako široká voličská alebo členská základňa. Víziu o tom, čo treba v tom-ktorom období urobiť a aké priority si postaviť.

Ste podpredsedníčkou parlamentného výboru pre rovnosť šancí mužov a žien v Rade Európy. Ako v tejto súvislosti hodnotíte zastúpenie a postavenie žien v slovenskej politike? Je ich dosť, či málo?

Málo. Nie som feministka a nejdem na tú maximálnu hornú hranicu. Vo Švédsku však majú ženy 50-percentné zastúpenie a vo Fínsku, myslím, 38-percentné. U nich je to však dané iným vývojom, inými tradíciami a kultúrou. U nás vo vláde i v parlamente percentuálne počet žien klesá. Je v tom aj kus mužského egoizmu. Pri predvolebných kampaniach si uvedomujú, že žien voličiek je 51 percent, a dajú preto na kandidátku aj ženy. Samozrejme, na nezvoliteľné miesta.

Aké asociácie vo vás vyvolávajú mená piatich političiek, ktoré vám vymenujem, a s ktorými z nich by ste si vedeli predstaviť spoluprácu - Anna Malíková, Zdenka Kramplová, Mária Machová, Monika Beňová, Brigita Schmögnerová.

Pani Malíková? Emotívna, vzdelaná. Spoluprácu si za určitých vopred striktne stanovených pravidiel hry viem predstaviť. Pani Kramplová? Nevyjadrujem sa. Pani Machová? Má moju úctu ako odborníčka. Ako človek nie je konfrontačná, je vecná a myslím si, že aj v odborných kruhoch má veľmi dobré renomé. Pani Beňová? Ju osobne nepoznám a nikdy som sa s ňou nestretla. Z jej výrokov som si zatiaľ neurobila žiaden dojem. Takže nechcite odo mňa konkrétnu odpoveď. Pani Schmögnerová? Vzdelaná, no na môj vkus príliš chladná. Ale to asi súvisí aj s jej vzdelaním. Občas sa nechá uniesť k zbytočnej arogancii. Nevylučovala by som však za určitých podmienok spoluprácu ani s ňou.

Čo súdite o zbližovaní stredoľavých síl na Slovensku? Vedeli by ste si vy osobne predstaviť fungovanie v subjekte takéhoto typu?

Pokiaľ ide o integráciu stredoľavých subjektov, parlamentných aj mimoparlamentných, uprostred volebného obdobia a dokonca s verejnou podporou predsedu SOP, považujem to za dosť zvláštny jav. Podľa vyhlásenia Pavla Hamžíka sa totiž stredoľavé sily majú v tomto období spoločne sústrediť nie na politický program, ale na protireferendovú kampaň. Mám k dispozícii koaličnú zmluvu a môžem vám prečítať článok 8, kde sa jasne hovorí, že ak dôjde k preskupeniu vnútri koalície bez súhlasu koaličných partnerov, tak koalícia de facto zaniká. Ak by sa integrácia stredoľavých subjektov uskutočňovala v predvolebnom období, keď si strany prirodzene hľadajú svojich budúcich možných koaličných spojencov alebo minimálne volebných spojencov, tak v tom prípade by to bolo užitočné. Zvlášť v tej situácii, keď sa formuje stredopravý blok. Mimochodom, nepoznám krajinu, kde by si premiér uprostred volebného obdobia zakladal vlastnú stranu. Ale zrejme na Slovensku je to tak. My sme sa vždy deklarovali ako centristické hnutie a táto pozícia nám vyhovuje i v súčasnosti. Aj keď sme ľudová strana a máme stanovy, ktoré sú typické pre strany ľudového typu, ten priestor v strede bude treba vyvážiť a udržať ešte niekoľko rokov. Jednoducho preto, že u nás sa za desať rokov demokracia ešte natoľko nezakorenila, nemá také tradície. Preto si myslím, že naša orientácia na cenristickú polohu s určitými konzervatívnymi prvkami by mala zostať zachovaná aj do budúcna. Ako sa vyvinie situácia naľavo od stredu, či sa podarí týmto malým stranám dostať v budúcom volebnom období cez hranicu piatich percent, ťažko predvídať.

Ako bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny iste sledujete svojich nasledovníkov na tomto poste. Ako sa dívate na aktivitu ministra Petra Magvašiho a čo by ste robili v sociálnej politike inak? Pokiaľ viem, navrhovali ste rovnakú výšku valorizácie dôchodkov - 19,4 percenta - ako on. Magvaši svoj návrh presadiť nemohol. Dokázali by ste ho presadiť vy, keby ste boli v Mečiarovej vláde?

Vidíte, a zase sme pri Mečiarovi. Jednoducho, je to fenomén. Ja si zo svojich skúseností vo dvoch volebných obdobiach nemôžem sťažovať na slabú politickú podporu. Či už predsedu Mečiara alebo celého HZDS pri presadzovaní reformných krokov v sociálnej oblasti. A čo by som robila inak ako pán Magvaši? Predovšetkým by som požadovala väčšiu dôveru a väčšiu podporu svojej strany, pretože ľahšie sa pracuje, keď cítite, že máte podporu od predsedu cez všetkých funkcionárov až po toho posledného člena. Pri ťažkých reformných krokoch v rokoch 1992-1993 som mala úplnú dôveru a podporu vo vláde. Dosiahli sme spolu s poslancom Tkáčom, vtedy štátnym tajomníkom, odštátnenie dôchodkového fondu, nemocenského fondu a fondu zamestnanosti. Tie v tom čase predstavovali dve tretiny štátneho rozpočtu - sto miliárd korún, pričom celý rozpočet mal 180 miliárd.

A čo na to vtedajší minister financií Július Tóth?

SPodarilo sa nám to presadiť napriek jeho názoru. Samozrejme, nebol veľmi nadšený. Minister Magvaši podľa môjho názoru nemá dostatočnú podporu ani u členov vlády za SDĽ. Tým myslím konkrétne pani ministerku Schmögnerovú. Viem, aké je ťažké bojovať pri rozpočte so straníckym kolegom. Sergej Kozlík to vystihol slovami, že v období prípravy a schvaľovania návrhu rozpočtu vo vláde je pre neho nepriateľom číslo jeden ministerka práce a sociálnych vecí. Prajem teda pánovi Magvašimu, aby ho SDĽ viac podporovala, a aby k tomu zaviazala i svojich ministrov vo vláde.

S hosťom sa zhováral Tibor Mrocek

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama