Čo si nevšímali novinári
Kardinálnym problémom druhej časti 6. zjazdu bol boj o vytvorenie názorovej platformy. Tak to aspoň unosino tvrdili spravodajcovia a komentátori, ktorí tentoraz mohli sledovať názorové súboje ľavicových demokratov priamo v sále, a nie prostredníctvom mobilov spriaznených delegátov a šuškania na schodišti do košického Bieleho domu.
Zemetrasenie sa však nekonalo, a tak mnohí novinári odchádzali sklamaní. Predseda Jozef Migaš si hádam prvý raz v živote sypaním popola na hlavu za svoju pobabranú mediálnu politiku upevňoval pozíciu. Hneď v úvode podujatia za návrh starostu Propoče Vincenta Timku, aby sa program rokovania doplnil o bod týkajúci sa organizačného poriadku, podľa ktorého by sa inštitucionálne zakotvila možnosť názorovej platformy, z takmer 450 delegátov hlasovalo iba 83. I to sa medzi nimi našli viacerí, ktorí túto myšlienku otvorene nepodporujú, no chceli prenechať priestor na vysvetlenie postoja jej iniciátorov.
Vraj sa dejiny neopakujú Podobne ako začiatkom júla, tak aj teraz začal sieňou kolovať papier so scenárom, kto, kedy a s čím vystúpi proti súčasnému vedeniu strany. To stačilo na to, aby ho poslanec Štefan Rusnák z Prešova prečítal priamo z tribúny - rovnako ako jedna delegátka na prvej časti zjazdu text rodiacej sa platformy. Nemilé faux pas, najmä keď mladý podpredseda strany Braňo Ondruš pripomínal atmosféru spred dvoch týždňov, keď ho na republikovom výbore signatári platformy presviedčali, že s čímsi podobným na zjazde nevystúpia. Napokon sa Migaš nonšalantne prihovoril za to, aby diskusia o tejto veci predsa len prebehla, hoci až v nočných hodinách. Zívajúcich delegátov prebudila k životu. A s výsledkom? Debaty na túto tému sa konať budú, no nie v hŕstke teoretikov, no od základných organizácií až po centrálnu úroveň. Padali i silné slová - od zaprisahávania, že "platforma je nevyhnutná pre to, aby sme zostali spolu" (V. Timko), cez tvrdenia, že sa "nedokončila transformácia bývalej KSS a tak treba posilniť mechanizmus tolerancie a konsenzu" (Peter Weiss) a naopak, že za týmito aktivitami sa nedá vidieť úprimnosť, ale nenaplnené ambície niekoľkých jednotlivcov (Ľudomír Andrassy), až po výzvu, aby tí, čo zakladajú frakciu, z SDĽ odišli (Miroslav Balaščák).
Viacerí naznačili (Pavel Koncoš, Eduard Chmelár, Martin Piovarči), že spomínaná názorová platforma vôbec nemusí byť jedinou. Po konečnom hlasovaní o termíne zavŕšenia diskusie na túto tému 30. júna 2000 bolo počuť v sále škrípanie zubov, no tí rozumnejší to vzali férovo. Podpredseda parlamentného klubu Ladislav Orosz dokonca uveličene priznal, že nečakal, že vynovené predsedníctvo strany pripustí na zjazde rozpravu na túto tému. Podotkol, že o osem mesiacov možno nevyhnutnosť vytvorenia platformy zanikne, lebo ich cieľom bolo zmeniť štýl politiky vedenia SDĽ.
Medzi niektorými účastníkmi zjazdu - primátormi sme pátrali, prečo práve oni tak nekompromisne broja proti predsedovi. Napodiv nie pre laxný prístup vedenia strany k reforme verejnej správy. Predstavitelia samosprávy presviedčali, že oni sú tí prví, pred ktorými občania tvrdo kritizujú SDĽ. Všetko sa to vraj začalo po parlamentných voľbách, keď Migaš tak strastiplne viedol prvé schôdze novej snemovne. Na protiargument, že vtedy si strana ešte niekoľko mesiacov zachovávala pomerne vysoké skóre a prudký pokles preferencií sa objavil až po prijatí vládnych balíčkov nepopulárnych opatrení a po odchode Roberta Fica, iba mykli plecami. Samozrejme, aj dosiaľ nevyvrátené podozrenia z klientelizmu súvisiace s Devín bankou a Štefanom Košovanom urobili svoje.
Charta morálnych princípov Ak sa chce SDĽ spamätať a aj po ďalších voľbách zohrávať významnú rolu, a nie dajakého štatistu na politickej scéne, musí prestať nariekať nad rozliatym mliekom. V Košiciach prijala viacero závažných dokumentov. Hoci sa o nich denná tlač sotva zmienila, práve okolo nich sa krútila podstatná časť predzjazdovej i zjazdovej diskusie. Novinári si akosi ani nevšimli, že vo vyše stovke vystúpení a faktických poznámok - nech sa v nich akokoľvek iskrilo - nezaznelo ani raz spochybnenie ďalšej účasti SDĽ v Dzurindovom kabinete. Naopak, opakovane sa zdôrazňoval slogan: "Jednota strany znamená i jednotu vládnej koalície." Súčasne sa v uznesení vyzýva, aby členovia SDĽ spoluobčanom vysvetľovali, že aj účasť na referende so zámerom hlasovať proti predčasným voľbám je podporou úsilia HZDS a Vladimíra Mečiara o návrat k moci.
Kritiky bolo a neúrekom - na adresu zástupcov SDĽ v parlamente, vo vláde i v exekutíve na nižšej úrovni. Spoluzodpovednosť za moc v štáte áno, no podľa prijatých politických priorít na roky 2001 a 2002 bude SDĽ presadzovať pozitívnu zmenu hospodárskej politiky tak, aby sa jej efekty prejavili v životnej úrovni občanov, aby sa výrazne zvyšovala zamestnanosť. Strana bude propagovať nový systém financovania zdravotníctva a výstavby sociálnych bytov, posilnenie samosprávy a rozbehnutie reformy verejnej správy, novelizáciu ústavy, zvýšenie účinnosti boja s kriminalitou, zachovanie bezplatného vysokoškolského štúdia atď.
Aj odpoveďou na konštatovanie delegáta Jána Boroša z Veľkého Krtíša, že SDĽ považujú občania za jednotku korupcie, sa stalo rozhodnutie, aby programové fórum strany vypracovalo do konca marca 2001 Chartu morálnych princípov politiky. Poslanec Orosz prisľúbil, že na každej schôdzi NR SR predloží návrh jedného antikorupčného zákona. Vyzval ostatných ústavných činiteľov za SDĽ, aby šli príkladom a do mesiaca zverejnili svoje majetkové priznanie. Iba ak sa SDĽ zbaví diskutabilného označenia, že je klientelistickou a protireformnou, bude môcť raz naplniť program pre vstup do 21. storočia s názvom Robme Slovensko lepším. Jeho tézy po predchádzajúcic peripetiách a zakomponovaní všetkých pripomienok P. Weissa zjazd v Košiciach v podstate jednomyseľne prijal.
