Reklama
Reklama

Štát má veľký ľudský potenciál

Čo osobne očakávate od vstupu do politiky a čo chce strana, ktorej ste členkou, priniesť spoločnosti? Môj vstup do politiky bol rozhodnutím, ktoré som urobila na základe rozhovorov s Robertom Ficom v čase, keď bol členom SDĽ.
Počet zobrazení: 1069

Monika Beňová

Narodila sa 15. augusta 1968 v Bratislave, absolvovala Gymnázium na Vazovovej ulici. Po roku 1989 začala podnikať v oblasti obchodu s akciami a cennými papiermi. Neskôr zastupovala americkú spoločnosť Reebok v rámci federálneho Československa, po jeho rozdelení v rámci Česka a Slovenska osobitne. V roku 1997 sa stala generálnou manažérkou Rádia Koliba, v súčasnosti zastáva túto funkciu v strane Smer. Vlastní reklamnú agentúru a vydavateľstvo Silbermann, je správkyňou Nadácie Solidarita (podpora vzdelávania a ľudských práv) a Nadácie Malý Princ (podpora hendikepovaných detí a detských domovov). V súčasnosti študuje politológiu na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je vydatá, má dvanásťročného syna Martina.

Čo osobne očakávate od vstupu do politiky a čo chce strana, ktorej ste členkou, priniesť spoločnosti?

Môj vstup do politiky bol rozhodnutím, ktoré som urobila na základe rozhovorov s Robertom Ficom v čase, keď bol členom SDĽ. Uvažoval, že do politiky treba priviesť novú generáciu. Keďže sa mu to nepodarilo v SDĽ, správne sa rozhodol, že je nevyhnutné založiť nový politický subjekt dávajúci priestor novým ľuďom. A vôbec, do politiky by mali vstupovať ľudia, ktorí už boli profesionálne úspešní.

Teda takí ako vy?

Vlani v auguste som súhlasila s tým, že pôjdem do Smeru pracovať ako generálna manažérka. Je to práca, akú som robila od roku 1989. Manažovanie strany je veľmi podobné firemnému manažovaniu. Zahŕňa koordináciu práce, ktorú treba vykonať na to, aby sa dosiahol stanovený cieľ. Pre politickú stranu by malo byť cieľom vytvorenie podmienok na to, aby ľudia mohli dobre žiť a aby bola ich krajina medzinárodne rešpektovaná.

Hovorili ste o nových tvárach. Darí sa vám napĺňať tento cieľ? Nie je Slovensko na takúto stratégiu primalé?

Náš štát má veľký ľudský potenciál, mnoho vzdelaných a múdrych ľudí, ktorí len preto, že vidia, čo sa na politickej scéne doposiaľ udialo, nemajú chuť vstúpiť do politiky. Preto to prináša veľa vysvetľovania a presviedčania, že sa to dá robiť aj inak, a že práve prítomnosť týchto ľudí je v politike potrebná. Je jednoduché zobrať z obrazovky niekoho, kto sa na nej ukazuje dva roky, posadiť ho za stôl a povedať: toto je náš podpredseda. Osoba politika sa predsa nemôže postaviť iba na tom, že ho niekto pozná. Taký bol napríklad mediálny úspech Strany občianskeho porozumenia. Pri jej vzniku stáli mediálne známi a populárni ľudia. Po tom, ako sa dostala do vlády, vidno obrovský prepad dôvery voličov. Populárne a známe osobnosti odtiaľ vycúvali a zostali tam len tí, ktorí akosi nevedia, čo majú vo vláde robiť.

Ste generálnou manažérkou Smeru. Nie je táto strana až priveľmi postavená na osobe Roberta Fica?

Sme mimoparlamentný subjekt a máme tomu prislúchajúci priestor v médiách. Ak to porovnám s inými stranami tohto charakteru, je pomerne slušný. Cítim však i nezáujem prezentovať iných ľudí okolo Smeru. Robíme predsa množstvo odborných seminárov, tlačové konferencie, kde sa prezentujú aj ostatní predstavitelia. Avšak všetky slová, ktoré môže povedať ktosi iný, sa vložia do úst Roberta Fica a napokon sa dočítam v novinách, že to, čo povedal môj kolega Roman Václavík za ekonomickú sekciu, vlastne povedal Robert Fico. Ťažko sa dá preraziť medzi tých, ktorí sú všeobecne známi. Obnáša to veľa práce, ale je veľká pravdepodobnosť, že voľby budú až v riadnom čase, v roku 2002.

Podľa slov vášho predsedu ste na jeseň mali predstaviť tieňovú vládu. Ako vyzerá?

Nehovorila by som priamo o tieňovej vláde, ale predstavujeme akýsi odborný kabinet. Ako v iných stranách, aj u nás všetko podlieha schváleniu ústredných orgánov. Máme predsedníctvo, koordinačnú radu a snem. V decembri, na prvé výročie od ustanovujúceho snemu by sa mal konať mimoriadny snem. Na ňom by sme mali schváliť dva významné dokumenty: hospodársku koncepciu a politickú reformu. Tam by sa mali oficiálne predstaviť ľudia, ktorí budú tvoriť odborný kabinet.

Smer sa považuje za opozičnú stranu. Pritom podľa prieskumov tretinu jeho sympatizantov tvoria bývalí voliči SDK, ďalšiu tretinu voliči SDĽ a zvyšok je zmiešaný.

Prvý impulz k tomuto zaradeniu dalo to, že Robert Fico vystúpil z SDĽ a prejavil tak najavo svoj nesúhlas s jej politikou. Ale keďže SDĽ je členom vládnej koalície, tak aj nesúhlas s prácou celej vlády. Za rok existencie sme otvorili veľa tém, ktoré mohli napomôcť lepšej spolupráci s koaličnými stranami. Prizývali sme ich na stretnutia a semináre a v tomto roku sme odovzdali premiérovi rozsiahly materiál o privatizácii strategických podnikov. Koalícia neprejavila o to záujem. Naopak, tento krok chápali ako čosi, čo istým spôsobom naštrbilo jej kompaktnosť a Robert Fico sa tak stal nepriateľom. Všade v zahraničí sa berie normálne, že poslanec alebo člen strany niekedy so stranou nesúhlasí. Napokon, Robert bol dlhoročným členom SDĽ a toto rozhodnutie sa mu iste nerobilo ľahko. Ale keď sa už rozhodol, členovia iných strán by mali ako fakt brať existenciu nového subjektu a začať s ním komunikovať ako s partnerom, ktorý pomôže splniť stanovený cieľ.

Váš líder sa považuje za pragmatického ľavičiara. Kam sa zaraďujete vy osobne?

Mala som stretnutie s Adrienom Harmatom, poradcom ministerky zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej. Tvrdil mi, že z päťbodovej charakteristiky pravicových strán spĺňa Smer štyri. Mali by sme teda byť pravicová strana. Pragmaticky racionálne nazeranie je v mojom chápaní niečo, čo by sa dalo charakterizovať ako rozličné pohľady na rôzne riešenia. Pričom tie pohľady nemôžu byť ani ľavicové ani pravicové. Sú veci, ktoré vyžadujú tvrdšie riešenia, a preto sa dajú označiť za pravicové. A sú také, ktoré vyžadujú veľkú dávku sociálneho náhľadu. Ideológia Smeru sa dá ťažko charakterizovať.

K akej ideológii sa prikláňate vy osobne?

Pretože som dlhé roky podnikala a pracovala aj pre zahraničné firmy a najmä som sa pohybovala v súkromnom sektore, viem, že treba urobiť mnoho pravicových opatrení. Totiž, keď si budeme zakrývať oči a tváriť sa, že všetko musí mať iba sociálny rozmer, ekonomické problémy sa nevyriešia. V súčasnosti sa však nedajú riešiť inak ako radikálne.

Vzhľadom na tento postoj súhlasíte s výrokmi Roberta Fica o tom, že sociálna situácia na Slovensku je neúnosná a rok 2001 bude pre občanov ešte ťažší ako tento?

Súhlasím, lebo chodím na výjazdy a viem, že existujú regióny, kde vládne totálna chudoba a päťčlenná rodina musí vyžiť z 5000 korún na mesiac. To si ľudia v Bratislave ani nevedia predstaviť. Ale to sa navzájom nevylučuje. Sú to presne dve priority, ktoré vláda podcenila: vytýčiť si hospodársku stratégiu a cieľ, ku ktorému sa má Slovensko priblížiť. Aká má byť krajina, čo má byť nosné a čo až druhoradé? Ak chceme mať štátne zdravotníctvo, musíme vedieť, že na to máme. To isté platí pre školstvo. Keď si myslíme, že náš potenciál je vo vzdelaných ľuďoch a budeme ho vedieť využívať, majme štátne školstvo. Ak prioritou nie sú vzdelaní ľudia, treba vytvoriť systém súkromného školstva. Toto sa obyčajne považuje za pravicové riešenie, no nie je to tak. Sú to pragmatické a racionálne riešenia.

Mnoho vecí na Slovensku funguje na základe individuálnych kontaktov. Pomáhajú vám kontakty z Rádia Koliba pri súčasnej práci?

Ak by som bola naďalej zostala jeho riaditeľkou, Smer by mal zrejme jednoduchší mediálny priestor. Je ale dosť nekorektné, ak ktosi chce ísť do politiky a pritom riadi médium. Zákonite sa totiž usiluje využívať zdroje, ktoré má k dispozícii. To nie je výčitka smerom k vlastníkom médií, ktorí sa rozhodli, že budú aj politici. Tak to funguje a tomu nik nevie zabrániť. Kontakty z rádia sa týkali skôr obchodnej úrovne, pretože som mala na starosti zabezpečovanie financií pre jeho fungovanie. A napokon, na Slovensku je už mediálna sféra rozdelená. Ľudia, ktorí vlastnili a vlastnia jednotlivé médiá, sú známi. Skôr mi zostáva záhadou, prečo sa nechcú k tomu oficiálne priznať a tvária sa, že to tak nie je. Pritom prostredníctvom médií ovplyvňujú politiku. Niekedy to má až neetické rozmery, no to je potom už vec tých, čo nátlak vyvíjajú.

Nevyskytli sa aj v Rádiu Koliba snahy ovplyvňovať politiku?

Keď rádio vzniklo, prepukla veľká aféra, že sa hlási k HZDS. Práve preto sme sa do volieb v roku 1998 úplne vyhýbali publicistickým politickým reláciám a rozsiahlemu spravodajstvu. Koliba začala mať publicistické relácie, povedzme také, kde sa začali objavovať politici a komentované spravodajstvo, až po parlamentných voľbách. Z našej vysielacej štruktúry vyplývala nemožnosť vytvárať nátlak na to, aby sa tam nejaký politik častejšie alebo menej často objavoval.

Ale vaši moderátori si občas neodpustili poznámku v prospech HZDS, prípadne proti vtedajšej opozícii…

Skôr by som povedala, že si neodpustili poznámku proti HZDS. Pamätám sa na situáciu v roku 1998. Na Slovensku bol obrovský mediálny pretlak proti politike HZDS. Väčšina novinárov je skôr pravicovo orientovaná - v tom čase proopozične - a takáto situácia bola aj u nás v rádiu. Vôbec by som si netrúfla povedať, že v tom čase bol ktosi z kolektívu provládne orientovaný. Myslím si však, že boli natoľko profesionálni, že nevnášali do vysielania subjektívne názory. Hoci - občas mohol zaznieť nejaký vtip.

Boli ste teda rádiom HZDS?

Pokiaľ ide o vysielaciu štruktúru, určite nie. Z hľadiska vlastníckych vzťahov tiež nie. Vlastníkmi rádia boli spoločnosť BMC International, Fedor Flašík a Martin Glváč. Ani jeden z nich, vrátane predstaviteľov spoločnosti BMC, nebol členom HZDS. Pán Flašík robil pre hnutie reklamné kampane. S rádiom to nemalo súvislosť, pretože zo strany majiteľov naozaj nejestvovali tlaky na medializáciu HZDS. Spájanie rádia s Mečiarovým hnutím vnímam podobne ako vznik Smeru: prišli sme ako čosi nové do niečoho zabehaného, rozdeleného. Koliba si zrazu získala nových poslucháčov a obrovský priestor na trhu. Po roku sme sa stali druhým najpočúvanejším rádiom, predbehli sme Rádio Twist. V každom prípade to bola zásluha tých, čo tam pracovali a ťažko niesli medializáciu rádia smerom k HZDS.

Takže akúkoľvek spojitosť vylučujete?

Absolútne ju vylučujem.

Aký je stav vašich vzťahov s vlastníkmi Rádia Koliba? Veď medzi vašou osobou a majiteľom vznikol spor týkajúci sa dlhu, ktorý ste údajne po sebe zanechali.

Ani neviem, v akom štádiu tie vzťahy sú. Okrem toho, že som vo februári 1999 podávala nejaké vysvetlenie na ekonomickom oddelení rádia, po prvýkrát som sa o tejto veci dočítala až v časopise Plus 7 dní. Vlastne, ešte deň predtým som hovorila s jeho redaktorkou, ktorá mi o podozrení povedala. Nezdalo sa mi to v poriadku, odporúčala som jej, aby si to zistila na finančnej polícii. Neviem, prečo tak neurobila a ani nie je mojou úlohou zisťovať to. Myslím, že skôr došlo k akémusi nedorozumeniu. Terajší majiteľ spoločnosti, ktorá kúpila akcie spoločnosti WA Slovakia prevádzkujúcej Rádio Koliba…

Máte na mysli pána Fruniho?

Áno, jeho. Požiadal ma, aby som naďalej zostala riaditeľkou a dohodli sme si kompetencie a podmienky. Predtým, ako Kolibu kúpil, som mu dala k dispozícii všetky účtovné závierky a materiály. Náhle však prišlo uňho k skratu. Netrúfnem si povedať prečo. Vzťahy sa zhoršili. Neskôr mi dal na starosti ďalšie veci, ktoré jeho spoločnosť spravovala. Najprv všetky médiá, potom všetky elektronické médiá, neskôr všetky rádiá - v tej spoločnosti sa to pomerne rýchlo mení. Na konci októbra som ho požiadala o rozviazanie pracovného pomeru. Po čase som sa dozvedela, že existuje problém, o ktorom dovtedy nebolo ani slychu. Naozaj neviem odhadnúť, či pána Fruniho niekto k tomu dotlačil a čo sa stalo. Toto celé sa odohralo až vtedy, keď som sa stala generálnou manažérkou Smeru. Neviem ani povedať, či naňho vyvíjal ktosi dajaký tlak… Nie je predsa tajomstvom, že pán Fruni je majiteľom veľkej spoločnosti prevádzkujúcej činnosti, proti ktorej má ministerstvo financií, povedzme, isté výhrady.

Kedy prišiel pán Fruni na to, že v Rádiu Koliba vznikla strata?

Keď som v marci 1999 podávala posledné daňové priznanie. Rádio vykazovalo zisk sedem miliónov. Od apríla malo novú riaditeľku so všetkými kompetenciami. Od toho mesiaca vedela o všetkom, čo sa v rádiu deje. Pán Fruni ma požiadal, aby som do týchto vecí nezasahovala, tak som to nerobila. Je zvláštne, že od apríla do októbra na žiadnu stratu neprišli. Až vtedy, keď som odišla a nemala som prístup k účtovným materiálom.

Tlačové besedy Smeru sa konajú v Redute, čo je pomerne luxusné prostredie. Odkiaľ máte na to peniaze?

Naše financovanie je také, ako ho určuje zákon. Členský príspevok je u nás minimálne 240 korún ročne. Potom máme dary a vecné sponzorské príspevky. Ročný rozpočet je okolo 13 miliónov. Pričom regionálne kancelárie sa financujú samostatne v rámci regiónu. Sme jedinou stranou, ktorá výsledky účtovných závierok zverejňuje na internete. Máme tam aj audítorskú správu za prvý polrok 2000, lebo sme sa rozhodli, že audit budeme dávať robiť dvakrát za rok. Každý, kto chce, má možnosť skontrolovať naše účtovníctvo a financovanie.

V istom čase sa verejne hovorilo aj o vzťahoch Roberta Fica s Fedorom Flašíkom. Aké sú?

Fedor Flašík je členom bratislavskej organizácie Smeru a je poradcom predsedu pre mediálne otázky. Nie je členom žiadneho výkonného orgánu strany. Pomáha nám pri mediálnych stratégiách a ako každý, aj on riadne zaplatil členské. To je celé financovanie z jeho strany.

Má Smer pracovný kontakt s jeho firmou?

Nie, nemáme žiadne kontakty. Pokiaľ viem, reklamná agentúra Donar je už predaná, alebo ju vlastní ktosi iný. Viem, že pán Flašík má teraz spoločnosť, ktorá sa venuje reklamným aktivitám, ale ako strana s nimi nespolupracujeme.

S hosťom Slova sa zhovárala Lýdia Kokavcová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama