Komu zvonia do hrobu
Ako keby teroristický útok na New York a Washington zmenil svet. Ukázalo sa, že aj krajina so všetkými "naj" má slabé miesta. Ľutujeme, vyjadrujeme spoluúčasť, odsudzujeme agresora. A po uplynutí prvotného šoku sa pýtame, či nemajú aj Spojené štáty istý podiel viny na atentátoch. Za nimi sa totiž zväčša neskrýva vykorisťovateľská záujmová politika, ale úsilie o narušenie istého hodnotového sveta, v ktorom, žiaľ, ľudský život nič neznamená. A treba priznať, pre väčšinu z nás zosobňuje Amerika istú hodnotu. I to je dôvod, prečo sa zrazu cítime ohrození. Ohrozili totiž aj náš symbol. Čo na tom, že denne umierajú ľudia hladom, že v lokálnych vojnových konfliktoch po celom svete zmizli zo dňa na deň dediny a mestá a že týchto obetí je nespočetne viac ako obetí atentátu z jedenásteho septembra. Američania si musia veľmi dobre uvážiť, akú odvetu prichystajú. Slová českého prezidenta Václava Havla, že akýkoľvek vojenský atak proti Afganistanu len zomkne krajiny, ktoré rozširujú terorizmus, a následná vojna nebude potom proti niekomu, ale proti "duchom", majú tiež svoje opodstatnenie.
Teroristické útoky na Spojené štáty americké nenechali ľahostajnými ani Slovákov. Drvivá väčšina našich obyvateľov ich odsudzuje a považuje za akt, ktorý sa nedá ospravedlniť. Zároveň má pochopenie pre vážnosť situácie a je pripravená podieľať sa na zodpovednosti za vývoj, ktorý prekračuje hranice nášho štátu. V piatok USA požiadali Slovenskú republiku o povolenie preletov a pristávania leteckej techniky na našom území. Vláda Mikuláša Dzurindu následne na mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne vyjadrila súhlas s touto požiadavkou. Nebolo by na tom nič zvláštne, členstvo v Severoatlantickej aliancii máme na dosah. Zarážajúci je len fakt, že premiér už niekoľko dní predtým deklaroval našu podporu (v zmysle uvoľnenia vzdušného priestoru), a to i napriek tomu, že nás o to dovtedy nik oficiálne nepožiadal. Je síce pravda, že po poslednej novelizácii ústavy je rozhodnutie o povolení preletov výlučne v kompetencii vlády, avšak premiér nie je celá vláda.
Nie je neznámou, že teroristické útoky proti USA môžu urýchliť rozšírenie Európskej únie i NATO a zvýšiť podporu západoeurópskej verejnosti pre tento proces. Či sa tak naozaj stane, ukáže až vývoj udalostí. Víkendový mimoriadny summit EÚ v Bruseli vyjadril solidaritu a pripravenosť na spoluprácu so Spojenými štátmi, prijal plán boja proti terorizmu. K jeho záverom sa pripojila aj Slovenská republika. Prizvanie na pripojenie sa kandidátskych krajín k výsledkom summitu opätovne potvrdzuje silný záujem únie o rovnocennú účasť týchto štátov v globálnej protiteroristickej koalícii i v jednotnej európskej politike boja proti terorizmu.
K dôležitým otázkam politického myslenia patrí i tá, ako sa vyrovnať s totalitnou mocou a násilím. Smerodajným spoločenským vzťahom medzi príslušníkmi každého prostredia je autorita. Ona predstavuje ukazovateľa pri riešení určitých protirečení, ktoré existujú medzi ideálnym a reálnym svetom. Vždy si vyžaduje poslušnosť, preto sa obyčajne omylom považuje za určitú formu moci a násilia. Autorita samotná však použitie násilia a donucovacích prostriedkov vylučuje. Sila sa používa až tam, kde autorita zlyhala. Čo zlyhalo v prípade Ameriky?
