Neznesiteľná rýchlosť Vianoc

Vianoce už dávno nie sú tým, čím bývali. Na obdobie, keď počas nich ľudia len odpočívali a relaxovali, si nepamätajú ani tí skôr narodení. Pomerne dlho sprevádza posledné sviatky roka zhon a nákupná horúčka. Veď to, čo sme nestihli počas celého roka, musíme stihnúť stoj, čo stoj, a všetko, čo má byť dokončené, dokončené aj bude.
Počet zobrazení: 1155

Vianoce už dávno nie sú tým, čím bývali. Na obdobie, keď počas nich ľudia len odpočívali a relaxovali, si nepamätajú ani tí skôr narodení. Pomerne dlho sprevádza posledné sviatky roka zhon a nákupná horúčka. Veď to, čo sme nestihli počas celého roka, musíme stihnúť stoj, čo stoj, a všetko, čo má byť dokončené, dokončené aj bude. Čo tam po nejakej tradícii. Hoci sa posledné štyri týždne pred Vianocami nazývajú adventné, počas ktorých veriaci očakávajú narodenie Ježiša, v dnešnej dobe advent - príchod nadobúda úplne iný význam. Svoje obvyklé činnosti a obavy umocníme, stres, ktorým sa tak radi chválime, ale naň i nadávame, povýšime v tomto finiši na entú. Kde sú tie časy, keď sa ľudia zastavili a zamysleli sa nad sebou, nad zmyslom svojho života, nad svojou cestou?

Záver roka sa však nespája len s bezhlavým finišom, ale aj s rekapituláciou toho, čo sme urobili-neurobili, kam sme sa posunuli-neposunuli, čo sme dosiahli-nedosiahli.

V dnešnom svete plnom nepokojov a katastrof nie je vždy ľahké udržať si nadhľad a byť schopným vidieť, kam tento svet mieri. Sme natoľko zaujatí hasením rozličných požiarov a stavbou dočasných útočísk, že nie sme schopní širšej perspektívy. Mali by sme sa preto zastaviť a zamyslieť sa. Končiaci sa rok, vyhlásený Organizáciou Spojených národov za Medzinárodný rok dobrovoľníkov, nám dal na to príležitosť. Využili sme ju?

Začiatok tohto storočia, najmä septembrové útoky teroristov na Spojené štáty, zbavil ilúzií aj tých, ktorí si mysleli, že pokrok smerom k dosiahnutiu svetového mieru a prosperity je neodvratný. I v súvislosti s týmito udalosťami svetová diskusia o globalizácii nabrala nové obrátky. Je globalizácia skutočnou príčinou terorizmu, či mu len vytvorila ideálne podhubie? Dosť však bolo emócií, ktoré v tomto vianočnom čase ešte viac nadobúdajú na intenzite. Tie terorizmus nezlikvidujú. Ľudia by sa mali skôr zamyslieť nad tým, kde sa svet v dôsledku nekontrolovateľnej a chaotickej globalizácie ocitol.

A kde sme sa, ako čiastočka svetovej mozaiky, ocitli my? Čo rok 2001 priniesol Slovensku? Aký bol? Čím začať, čo je dôležitejšie? Že došlo k ozdraveniu bankového sektora, k zlepšeniu niektorých zákonov i ústavy, alebo že sa plánovaná reforma verejnej správy neskončila tak, ako sme si to predstavovali, že namiesto prirodzených regiónov tu máme adekvátne slovenskej realite regióny mečiarovské? Že sme síce bližšie k Európskej únii a NATO ako pred rokom, no paradoxne sa s týmto približovaním zároveň vzďaľujeme od štandardného normálu? Že sa na Slovensku nakrútil iba jeden jediný film a slovenskí herci žnú úspechy v Čechách? Že sa aj u nás objavili prvé šialené kravy a ani nás neobišiel čierny humor s akože antraxovými obálkami? Že začala vysielať prvá slovenská spravodajská televízia a dlh verejnoprávnej sa vyšplhal na takmer 400 miliónov? Že, že, že... Bilancovanie, ktoré nie je vždy príjemné, ktoré často minie svoj pôvodný cieľ a občas zaváňa aj istou dávkou sentimentu.

Ako dospelí sa ľakáme rýchlosti, ktorou sa Vianoce blížia, ale ako deti sme sa pravdepodobne tešili. Tešili, čakali a rátali s tým, že sa dočkáme. Buďme trošku sentimentálni a skúsme sa na chvíľu vrátiť do vlastnej minulosti. Zahrajme sa na deti a nenechajme si strachom a obavami znetvoriť nasledujúcich niekoľko sviatočných dní.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984