Reklama
Reklama

Opäť Sophiina voľba

Sme slobodní: môžeme voliť a naozaj podľa svojho aj volíme. Môžeme pokračovať v čítaní týchto novín, alebo ich prestaneme čítať a urobíme si trebárs šálku kávy. Alebo noviny úplne odložíme a zapneme si televízor, stretneme sa s priateľmi.
Počet zobrazení: 432

Sme slobodní: môžeme voliť a naozaj podľa svojho aj volíme. Môžeme pokračovať v čítaní týchto novín, alebo ich prestaneme čítať a urobíme si trebárs šálku kávy. Alebo noviny úplne odložíme a zapneme si televízor, stretneme sa s priateľmi. Smieme dokonca úplne rezignovať na svoj doterajší spôsob života, prestaneme sledovať spoločenské a politické dianie, obmedzíme kontakt s okolitým svetom, uzavrieme sa do seba. Je to jednoduché. Keďže toto všetko môžeme skutočne urobiť, je len na nás, či sa tak stane, alebo budeme v čítaní týchto novín pokračovať. Je len na nás, ako sa rozhodneme.

To, že robíme rozhodnutia, svedčí o našej slobode. Sloboda totiž pre nás znamená schopnosť rozhodovať a voliť. Bolo by však naivné myslieť si, že táto sloboda nie je ničím ovplyvňovaná. Veď len sociálny status, ktorý každý jednotlivec v spoločnosti zastáva, je prvým faktorom, na základe ktorého sú niektorí ľudia očividne slobodnejší ako tí druhí. O rozdiele v miere slobody sa často hovorí ako o rozdiele v moci. Čím viac moci ľudia majú, tým širší je rozsah voľby, tým väčší je okruh ich rozhodnutí, ktoré sa môžu stať realitou. Mať moc znamená konať slobodnejšie, nemať moc alebo jej mať podstatne menej ako tí druhí znamená, že možnosť voľby je ovplyvnená rozhodnutiami iných.

Ľudia sa pri svojom rozhodovaní naučili vyberať cestu menšieho zla. Dejiny sú toho dôkazom. I Styronova Sophia si zvolila takúto cestu. Mohla sa zapojiť do poľského odboja, no zo strachu o osud svojich detí to neurobila. Zvolila si teda (bola to jej prvá voľba) zdanlivo bezpečnejší život. Zdanlivo preto, lebo osud si s ňou zahral a ona sa dostala do koncentračného tábora. Už pri príchode sa musela rozhodnúť druhý raz: ktoré z dvoch detí zostane zatiaľ nažive a ktoré pôjde rovno do plynovej komory. Sophia prežila, no za cenu vedomia, že sa onomu zlu nevedela vzoprieť.

Zlo, ktoré vytrysklo v Spojených štátoch, zmenilo svet. Vladimir Putin si potriasa rukou s prezidentom Georgom Bushom, pacifickí Zelení súhlasia s nasadením nemeckej armády do vojny proti terorizmu, afganskí holiči majú opäť o remeslo postarané. V súvislosti s meniacou sa situáciou v krajine pod Hindikušom sa v Petersbergu pri Bonne začala konferencia OSN o budúcnosti Afganistanu, na ktorej by mali padnúť i slová o tom, ako ďalej. Pozvali na ňu Severnú alianciu, predstaviteľov väčšinovej národnosti Paštúnov a zástupcov kráľa Muhammada Záhira Šáha. Taliban nie. Aj tu platí, kto nemá moc, nemá možnosť voľby? Do akej miery však medzinárodné spoločenstvo zabezpečí, aby rozhodnutie o osude tejto ťažko skúšanej krajiny bolo naozaj rozhodnutím všetkých skupín tamojšej spoločnosti?

Analytici totiž porovnávajú americkú kampaň v Afganistane so sovietskou pred vyše 20 rokmi. USA sa síce bránia, že na rozdiel od Sovietskeho zväzu v ich prípade nejde o inváziu. Sovieti sa ujímali moci nad štátmi a chceli aj Afganistan. Spojeným štátom o to vraj nejde. Neprahnú po žiadnej krajine. Nechcú nehnuteľnosti. V Afganistane sú preto, že boli napadnuté a nemali inú možnosť. Ide o sebaobranu. Tak aspoň tvrdia. Sebaobrana priamo úmerná šírke ich moci. I preto môže byť možnosť voľby tých, ktorí ju nemajú, ovplyvnená rozhodnutiami iných. A o moci Spojených štátov nik nepochybuje.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama