Politický zemepis časť 22
Slovinsko
V krajine žije 1,992 mil. obyvateľov, z toho 87,7 % Slovincov, 2,8 % Chorvátov, 2,4 % Srbov, 1,4 % Bosniakov a Talianov, 0,4 % Maďarov. 70,8 % obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom, 2,4 % k srbským pravoslávnym, 1 % k protestantom.
V prvých pluralitných voľbách v SFRJ v apríli 1990 získala protikomunistická koalícia DEMOS 54 %, kým komunisti vo ZKS-SDS 17 %, socialisti a liberáli zo Socialistického zväzu mládeže Slovinska 14 %. Volebný výsledok urýchlil neudržateľný proces k osamostatneniu, ku ktorému došlo nasledujúci rok. Po vládnej kríze vlani na jar sa rozpadla koalícia liberálov, ľudovcov a penzistov a premiérom sa stal Andrej Bajak s podporou 46 pravicových poslancov. Prezidentom je Milan Kučan.
Na pravej strane politického spektra stoja: nacionalistická SNS (Slovinská národná strana), konzervatívno-ľudová SLS (Slovinská ľudová strana) so zázemím medzi poľnohospodármi a na vidieku, ďalej pravostredoví konzervatívni SKD (Slovinskí kresťanskí demokrati), NSi (Strana nového Slovinska - Kresťansko-ľudová strana) a SMS (Strana mladých Slovinska).
K ľavému stredu sa priraďuje viacerých bývalých komunistov združujúca LDS (Liberálna demokracia Slovinska), vytvorená zlúčením 4 subjektov: Slovinskí zelení - Ekosocialistická strana, Demokratická strana, Socialistická strana a Liberálna demokracia Slovinska. K tejto orientácii môžeme zaradiť aj SDSS (Sociálnodemokratickú stranu Slovinska) a DSUS (Demokratickú stranu dôchodcov Slovinska). K ľavici patrí postkomunistický ZLSD (Zväz sociálnych demokratov) zlúčený zo 4 strán: Sociálnodemokratického zväzu, Sociálnodemokratickej reformnej strany, Robotníckej strany Slovinska a Demokratického zväzu penzistov, ktorý vystupoval v posledných voľbách samostatne.
Slovinský parlament má dve komory. Horná sa nazýva Štátna rada a skladá sa zo 40 zástupcov, z ktorých 22 sa volí priamo. Reprezentujú profesno-záujmové skupiny a regióny. Ústava jej nedáva veľa právomocí. Štátny snem (Državni Zbor) sa skladá z 90 členov, z ktorých sa 38 volí priamo, 50 pomerným systémom. Okrem toho po jednom poslancovi má podľa zákona maďarská a talianska menšina. Parlamentná strana musí získať aspoň 3 percentá hlasov. Po voľbách z októbra 2000 získali LDS 34, SDSS 14, ZLSD 11, SLS spolu so SKD 9 mandátov, NSi 8, SNS 4, SMS 4 a penzisti tiež 4 mandáty.
Švajčiarsko
V krajine žije 7,118 milióna obyvateľov, z nich 63,6 % sú Nemci, 19,2 % Francúzi, 7,6 % Taliani, 1,7 % Španieli, 1,4 % Portugalci, 0,4 % Rétorománi (Ladinovia a Romanšovia). 46,2 % obyvateľov tvoria rímski katolíci, 40 % protestanti, 2,2 % moslimovia, 1 % pravoslávni.
Od Prvej svetovej vojny sa pravidelne každé 4 roky koncom októbra konajú parlamentné voľby. Pomer preferencií jednotlivých strán sa takmer nemení. Prvý vážnejší zásah spôsobili až v 80. rokoch zelení a nacionalisti, ktorí absorbovali spolu 5-11 % voličov. Druhý zapríčinila Švajčiarska ľudová strana, ktorá po radikálnej zmene kurzu k nacionalistickému populizmu zaznamenala nárast hlasov až o polovicu.
Švajčiarsky federálny prezident má minimálne právomoci. Volí sa iba na rok z radov 7 ministrov (zahraničných vecí, vojska, financií, spravodlivosti, hospodárstva, dopravy a energie a vnútra).
Z pravicových subjektov je najsilnejšia SVP (Švajčiarska ľudová strana), ktorá vznikla zlúčením BGB (Strany roľníkov, živnostníkov a stredných vrstiev) a DPS (Švajčiarskej demokratickej strany). Príchod zürišského multimilionára Christopha Blochera znamenal posun z klasickej konzervatívnej postagrárnej strany na pravicový populistický subjekt so xenofóbnymi prejavmi. K pravici sa ráta aj CVP (Kresťanskodemokratická ľudová strana Švajčiarska) a pôvodne katolícka SKP (Švajčiarska konzervatívna strana) predstavujúca dnes klasickú kresťansko-demokratickú stranu pravého stredu. LPS (Švajčiarska liberálna strana) sa hlási k liberálnemu pravému stredu, FPS-APS (Švajčiarska strana slobody - Strana automobilistov Švajčiarska) bola založená pôvodne ako protiváha ekologistom a žiada tiež zastaviť prílev prisťahovalcov. LdT (Ticinská liga) má regionálny charakter, konzervatívcov združuje EDU (Demokratický zväz) a napravo stoja tiež EVP (Evanjelická ľudová strana) a CSU (Kresťansko-sociálna únia).
K politickému stredu sa hlásia FDPS (Radikálnodemokratická strana) a ľavoliberálny LdU (Zväz nezávislých). Ľavicu predstavujú SPS (Sociálnodemokratická strana Švajčiarska), radikálnoľavicová PSA (Nezávislá socialistická strana), POCH (Pokroková organizácia Švajčiarska), GPS (Švajčiarska strana zelených) a PdA (Švajčiarska strana práce), ktorá vznikla zlúčením komunistickej strany so skupinou ľavicových socialistov. Nacionalistická a xenofóbna je strana SD (Švajčiarski demokrati).
Po voľbách v októbri 1999 je rozloženie mandátov takéto: SPS 51, SVP 44, FDPS 44, CVP 35 (ide o vládnucu štvorku), ďalej GPS 9, LPS 6, EVP 3, PdA 2, Eidgenössische Union, nacionalistická NAR/SD, LdU, feministky, LdT, Solidarita a CSU po 1.
UPOZORNENIE: V minulom čísle vypadli z číselných údajov nuly. Opravte si, že v Rusku je občanov židovského vierovyznania a tiež rímskych katolíkov 0,7 percenta a že prezident Putin vyhral vo voľbách v marci 2000. Ďakujeme.
