Ktože to nie je s nami?!

Pádom železnej opony a následne sovietskej ríše sa rozplynul bipolárny svet. Najrozvinutejšie krajiny by vraj mali udávať tón ako dodržiavať ľudské práva, ako najlepšie viesť ľudstvo k prosperite a presviedčať ostatných o tom, čo je a čo nie je skutočná demokracia.
Počet zobrazení: 818

Pádom železnej opony a následne sovietskej ríše sa rozplynul bipolárny svet. Najrozvinutejšie krajiny by vraj mali udávať tón ako dodržiavať ľudské práva, ako najlepšie viesť ľudstvo k prosperite a presviedčať ostatných o tom, čo je a čo nie je skutočná demokracia. Nuž, takto dajako vyzerali vízie víťazov studenej vojny. Darmo ich v 80. rokoch ruskí myslitelia, ktorí videli za roh, varovali: "No počkajte, keď vás raz zbavíme nepriateľa!" Hneď v prvom roku nového tisícročia dostali krutú lekciu.

Neviem, či sa 11. septembra 2001 zmenil celý svet, ako sa unisono tvrdí. V každom prípade sa spolu so slávnymi dvojičkami mrakodrapov zrútila ilúzia o nezraniteľnosti dnes jedinej superveľmoci. Pravdu majú tí, čo tvrdia, že s teroristami sa nevyjednáva, osobitne s takýmto trestným registrom. Vinníkov musia potrestať, lebo inak nikto nikde si už nebude istý. Ide však o to, aby sa to neurobilo tak, že za smrť stoviek nič netušiacich ľudí zaplatia životmi tisícky rovnako nevinných, aby si prenáhlenými krokmi "kresťanský sever" nepostavil proti sebe zradikalizovaný "islamský juh". Ten náš civilizačný pól niekedy upodozrievam, že má bipolaritu priamo v génoch. Európske ľudové rozprávky o zápase dobra a zla bez náznaku kompromisu akoby sa pretavili do ideologických a politických doktrín. Keby sme sa zbavili už i toho posledného pekelníka, tak si dajakého nového vymyslíme. Démonizujú sa mŕtvi i živí. Aj na našej politickej scéne.

Od čias svätej inkvizície najefektívnejší spôsob upevnenia si moci ponúka boj proti vnútornému nepriateľovi. A tak sa nám pred očami delia strany a hnutia, vznikajú nové subjekty, či aspoň ich krídla - nie podľa rozličnosti programových princípov, ale vzájomnej nevraživosti samoľúbych aktérov. Akoby medzi bielou a čiernou nebola paleta iných farieb, akoby nemohli existovať aj viaceré postoje na tie či oné aktivity. Pritom k zachovaniu stopercentnej "vernosti" najrigoróznejšie vyzývajú tí, čo donedávna mávali pluralitou názorov ako základným predpokladom akejkoľvek demokracie.

Viacerí ústavní činitelia na Slovensku sa poponáhľali nielen s prejavmi účasti, ale aj so slovnými dôkazmi brannej oddanosti budúcim spojencom. Pritom sa podlizovali, čo rozumným politikom na Západe mohlo byť sotva príjemné. Najmä, keď si tí naši vo chvíľach, keď z ruín Svetového obchodného centra ešte vyhrabávali obete chrapúnskeho útoku, začali cynicky prihrievať vlastnú polievočku: "To by bolo, keby sa pod rúškom boja proti medzinárodnému terorizmu Slovensku podarilo rýchlejšie prekĺznuť do NATO!" Na druhej strane sa nájdu i krčmoví "hrdinovia", ktorí v mene slepého antiamerikanizmu tvrdia, že dobre tak nafúkaným Amíkom, veď na svojom území poldruha storočia nezažili strasti vojny. Iní sa zase sami označujú za humanistov, no sú akísi benevolentní voči reakčnému režimu, ktorý pri nástupe k moci rozpútal ľudské jatky, ako aj voči nepredstaviteľnej diskriminácii žien. Kto s nimi nesúhlasí, toho označujú za vojnového štváča.

Gottwaldovské Kto nie je s nami, je proti nám! prežíva renesanciu. Svorne ho používa niekoľko západných politikov, Usáma bin Ládin, pár slovenských verejných činiteľov i večných opozičníkov. Ak toto má byť hlavným heslom na ceste k perspektívam ľudstva, tak nech nás potom Pán Boh, Alah a všetci ostatní svätí ochraňujú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984