Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 21.

Zo 147 mil. obyvateľov krajiny je 85% Rusov. Ruská ústava privileguje štyri tzv. tradičné náboženstvá: pravoslávie - 35 mil. veriacich, židovské - 0,7 mil., islam - 15-22 mil. a budhizmus. V Rusku žije asi 0,7 mil. rímskych katolíkov.
Počet zobrazení: 386

Rusko

Zo 147 mil. obyvateľov krajiny je 85% Rusov. Ruská ústava privileguje štyri tzv. tradičné náboženstvá: pravoslávie - 35 mil. veriacich, židovské - 0,7 mil., islam - 15-22 mil. a budhizmus. V Rusku žije asi 0,7 mil. rímskych katolíkov.

V Rusku sa volí hlava štátu dvojkolovým všeľudovým hlasovaním. Medzi prezidentské kompetencie patrí: vymenovať so súhlasom Štátnej dumy premiéra, viesť zasadania vlády, odvolať vládu RF, navrhovať Štátnej dume menovanie a odvolanie kandidáta predsedu Národnej banky RF, vymenovať a odvolať na návrh premiéra podpredsedov vlády a federálnych ministrov, navrhovať sudcov Ústavného, Najvyššieho a Najvyššieho arbitrážneho súdu RF a generálneho prokurátora RF, po konzultáciách s komisiami oboch komôr Federálneho zhromaždenia aj diplomatických predstaviteľov RF v zahraničí, vymenovať a odvolať najvyššie velenie Armády RF, formovať Radu bezpečnosti RF, schvaľovať vojenskú doktrínu RF, určovať smer zahraničnej politiky RF, zákonodarná iniciatíva a právo rozpustiť štátnu dumu v prípadoch uvedených v ústave. V posledných voľbách v marci 2000 zvíťazil Vladimir Putin.

V Rusku, podobne ako v USA, parlamentné voľby nie sú rozhodujúce. Nech by dopadli akokoľvek, ich výsledok by neznamenal radikálny obrat v štátnej politike. Ústava nedáva dolnej komore parlamentu veľké právomoci. Menovanie ministrov a ich predsedu nezodpovedá rozloženiu poslaneckých miest, ale vôli hlavy štátu. Do konca roku 1999 hlavný politický stret neprebiehal medzi ľavicou a pravicou v parlamente, ako to býva zvykom v Európe, ale medzi Kremľom a Dumou, v ktorej dominovala opozícia.

Posledné voľby znamenali prielom. Hnutie Jednota (Medveď) vzniklo s cieľom vytvoriť si v Dume prostredie na ľahšie schvaľovanie prokremeľských zákonov. Oficiálnym volebným lídrom pravostredového širokospektrálneho zoskupenia bol Sergej Šojgu. Kľúčové témy programu hovoria o nevyhnutnosti spojiť princípy sociálno-trhovej ekonomiky a demokracie s ruskými podmienkami.

SPS (Zväz pravicových síl) vznikol ako volebný blok liberálnych konzervatívcov, od mája 2001 je to rovnomenná strana na čele s Borisom Nemcovom. Na volebnom bloku sa spolupodieľalo viacero subjektov: VR (Voľba Ruska) expremiéra J. Gajdara, OD (Spoločná vec) I. Chakamadovej, MR (Mladé Rusko) expodpredsedu vlády B. Nemcova, NS (Novaja sila) expremiéra S. Kirijenka, PB (Pravý blok) A. Čubajsa, atď.

Z ďalších subjektov spomeňme pravostredové etatistické zoskupenie NDR (Náš dom Rusko), ktoré založil expremiér V. Černomyrdin a OVR (Otčina - Celé Rusko) zaregistrované ako volebné ľavostredové etatistické zoskupenie regionálnych vodcov, no tiež expremiéra J. Primakova a moskovského primátora J. Lužkova.

Jabloko (Jablko) je najstabilnejším reprezentantom stredu a najprozápadnejšou stranou. Volebný program zdôrazňoval sociálne istoty, dostupné a kvalitné vzdelanie, podporu vedy, spoľahlivé a dostupné zdravotníctvo, uchovanie kultúrneho a duchovného dedičstva, obnova dôvery voči štátu, nastolenie podpory vo federálnom rozpočte, zníženie zahraničného dlhu a boj s korupciou.

LDP (Liberálno-demokratická strana) zastupuje radikálnych nacionalistov. Najviac hlasov získali v parlamentných voľbách roku 1993. LDPR požaduje podporu silových orgánov, vedy, školstva a vývoja nových technológií, potravinovú sebestačnosť štátu, štátom garantované vklady obyvateľstva v bankách, štátny monopol na tabak, alkohol, cukor, predaj a dovoz zbraní, zmenu územného členenia štátu podľa teritoriálneho, a nie etnického členenia, ďalej znížiť počet administratívnych jednotiek na 20-30 gubernií, orientovať zahraničnú politiku na južné štáty a tvrdšie postupovať voči USA.

KPRF (Komunistická strana Ruskej federácie) je hlavnou opozičnou silou presadzujúcou väčšiu úlohu štátu v ekonomike, spomalenie privatizácie a rozšírenie sociálnej siete. Nepopiera funkčnosť súkromného vlastníctva prostriedkov, zdôrazňuje však nevyhnutnosť štátnych zásahov a reguláciu výroby. V strane je niekoľko prúdov - vlastenecký (Ziuganov), sociálno-reformistický (Selezňov) a ortodoxný (Kosolapov). APR (Agrárna strana Ruska) roku 1995 spolupracovala úzko s komunistami, roku 1999 jej členovia kandidovali na listine Otčiny.

Na politickej scéne sa pohybuje aj viacero menších strán. K ľavici patria KTR (Komunisti, pracujúci Ruska - Za Sovietsky zväz), SB (Stalinský blok - za Sovietsky zväz), ORD (Všeruské politické hnutie Za podporu armády, obranného priemyslu a vojenskej vedy), PMJ (Strana mieru a jednoty), DN (Duchovné dedičstvo), MTM (Mier, Práca, Máj). K ľavému stredu sa zaraďujú SD (Sociálni demokrati), ZR (Ženy Ruska), SPR (Socialistická strana Ruska), RSR (Ruská socialistická strana), PP (Strana penzistov), ANSF (Blok generála Andreja Nikolajeva a akademika Sviatoslava Fiodorova). Liberálnu pravicu predstavujú GD (Za občiansku dôstojnosť) a KDR (Konzervatívne hnutie Ruska), nacionalistov predovšetkým KRO (Kongres ruských občín) a DPS-RD (Hnutie vlasteneckých síl - Ruská vec).

Súčasné rozloženie mandátov v Štátnej dume je takéto: KSRF 113, Jednota 72, OVR 66, Jablko 17, SPS 17, LDPR 17, APR 8, NDR 7, ORD 3, DPS-RD 2, RSR 1, DN 1, PP 1, ANSF 1, KRO 1. Ostatní a nezávislí 106.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama