Odbornosť v ofsajde
Nedávno v rozhlasovej Roľníckej besede zaznela rozprava o súčasnom stave hydromelioračných zariadení na Východoslovenskej nížine. Hádam jediné, čo v relácii bolo celkom pravdivé, je to, že sa desať rokov údržbe a starostlivosti o zavlažovacie a odvodňovacie sústavy nevenovala takmer nijaká pozornosť.
Vari sú na vine predchádzajúce obdobia a odborníci z vedy, výskumu a praxe, ktorí v prvej polovici 60. rokov z územia každoročne viackrát zaplavovaného dokázali vytvoriť úrodnú pôdu? Východoslovenský kraj vtedy dosahoval úrodu milión ton obilia ročne. Komplexné vodohospodárske úpravy od projektov po prevádzku sa vykonávali na vysokej odbornej úrovni spojenej s výstavbou Podvihorlatskej nádrže a Veľkej Domaše. Tým sa dosiahol stav, že prietoky riek, ktoré pramenia u nás, sa dajú ovládať. Problémom ostáva najmä Uh a čiastočne Latorica, ktoré k nám prichádzajú z Ukrajiny. Po získaní prevádzkových skúseností bolo potrebné robiť len doplnenia v záujme oživenia krajiny a prírody.
Predseda družstva z Malčíc v relácii uviedol, že sfunkčnenie Východoslovenskej nížiny si vyžiada nesmierne náklady, lebo väčšinu objektov treba komplexne zrekonštruovať. Nedávno som navštívil viaceré lokality, kde zo šácht zostali len kusy betónu, bez hydrantov, z ktorých vyrastajú stromy. Na riešenie tohto stavu privolávame holandských odborníkov. Z ich úst o. i. zaznelo, že ich prekvapili iné podmienky, ako majú oni doma. I pôdne pomery sú rozličné. Ale podstata spočíva v tom, že najprv sme všetko dovolili zničiť.
Vlani sme si pripomenuli 35. výročie uvedenia Podvihorlatskej nádrže (Zemplínskej šíravy) do prevádzky. Aj tam zazneli kritické slová na súčasný stav. Vo vodárenskej nádrži Starina, v jednom z hlavných zdrojov zásobovania pitnou vodou východného Slovenska, je veľmi ohrozená kvalita vody. Chránené územie povodia nad nádržou narúša ťažba dreva, o čom sa už veľa publikovalo v médiách, avšak úsilie odborníkov zatiaľ nenachádza odozvu. Citujem: "Od roku 1997 bolo územie Medzinárodnej biosférickej rezervácie Poloniny vyhlásené za národný park. Korunu barbarstva k prírodnému dedičstvu nasadil Krajský úrad v Prešove. Tento orgán napriek nesúhlasu Správy Národného parku Poloniny, Povodia Bodrogu a Hornádu a urbárskych spoločností vlani prekategorizoval lesy osobitného určenia nad vodárenskou nádržou Slatina na hospodárske lesy. Tým umožnil priamo v národnom parku a v ochrannom hygienickom pásme zdroja pitnej vody rozvíjať činnosti, ktoré zvyšujú riziko znečistenia pôdy a vody ropnými látkami."
Deklarujeme síce, že jeden z rozhodujúcich faktorov podmienok vstupu do EÚ je ochrana prírody a životného prostredia, no na druhej strane ho likvidujeme. Doteraz sme boli v Európe príkladom, keďže národné parky a chránené krajinné oblasti zaberali u nás až 22 percent územia. Príkladov na ich znehodnocovanie by bolo možné uviesť veľa. Prečo sa majú hodnoty, ktoré si vážili a chránili naši predchodcovia, znehodnotiť? Je to len pre menšie zisky a osobné záujmy? Na ich ochranu niet prostriedkov. Žiaľ, iba slová vládnych predstaviteľov znejú melodicky a krásne, avšak skutky sú opačné Ak sa nepostaví na prvé miesto každého kroku odbornosť, ale osobné záujmy podfarbené politikou, tak našich potomkov čaká zrejme ťažký život.
Autor (1929) je vodohospodársky inžinier na dôchodku
