Reklama
Reklama

V kráľovstve sicílskej mafie

Palermo - hlavné mesto Sicílie, ostrova s rozlohou s vyše 25 tisícmi kilometrami štvorcovými, ktorý je čo do počtu obyvateľov (5,1 milióna) asi ako Slovensko. Atmosféru tohto príjemného mesta a životný štýl zbohatlíkov priblížil pred časom príťažlivý televízny seriál Chobotnica s hlavným hrdinom nepodplatiteľným komisárom Catanim.
Počet zobrazení: 1054

Palermo - hlavné mesto Sicílie, ostrova s rozlohou s vyše 25 tisícmi kilometrami štvorcovými, ktorý je čo do počtu obyvateľov (5,1 milióna) asi ako Slovensko. Atmosféru tohto príjemného mesta a životný štýl zbohatlíkov priblížil pred časom príťažlivý televízny seriál Chobotnica s hlavným hrdinom nepodplatiteľným komisárom Catanim.

Po celodennom putovaní po historickom centre takmer dvetisíc rokov starého sedemstotisícového veľkomesta sedím v tieni mohutných paliem, pri zátoke, na ktorej druhom konci pulzuje moderný prístav. Za prístavom sa vinie strmá hradba neúrodných a mohutných kopcov, ktoré svojimi úpätiami uzatvárajú zelenú zátoku Conca dOro. Samotné Palermo je sčasti moderné, rozrastajúce sa veľkomesto, otvárajúce sa smerom k malebnému zálivu, na konci ktorého zbieram turistické sily a usporadúvam si dojmy a myšlienky.

Krásne i chátrajúce Palermo

Viaceré časti a uličky historického centra sú, mierne povedané, zanedbané. Tak ako bratislavské podhradie pred dávnymi rokmi. Honosné domy, niektoré palácového typu, iste patrili tradične miestnym právnikom, sudcom, lekárom a "kmotrom" mafie. Dnes chátrajú. Napriek tomu, že Palermo počas Druhej svetovej vojny niekoľkokrát zasiahlo spojenecké bombardovanie, chátranie historického centra paradoxne nespôsobila vojna, ale povojnová obnova.

Tradične chudobné mesto, najmä vďaka vojenskej prítomnosti Anglo-američanov, pookrialo a začalo ponúkať nové pracovné príležitosti. Za nimi zostupovali z blízkych hôr celé rodiny, ktoré nemali kde bývať. A tak sa začalo to, čo sa dnes nazýva palermským rabovaním. Mafia mala svojich ľudí na radnici a tak vedela, že s prideľovaním objednávok nebude problém. Lenže obnovovať bombami poškodené budovy nebolo výhodné. Výhodnejšie sa im videlo nasadiť buldozéry a búrať celé uličky. Tak začali miznúť nielen staré domy, no aj parkové zákutia, záhrady a historické pamiatky. Palác veľkej historickej hodnoty, ktorý postavil najväčší sicílsky architekt Ernesto Basilo z ničoho nič, doslova za jednu noc zrovnali so zemou. Presne na druhé ráno vyšla v novinách správa, že ho zaradili na zoznam historických pamiatok, navyše štátom chránených. Vtedajší starosta Palerma, Salvo Lima sa veľmi nahneval a vinníkom sľuboval prísne tresty.

Podarený riaditeľ odboru výstavby mestskej správy Vito Ciancinimo žiadal políciu, aby prípad dôkladne vyšetrila, ale nič sa nestalo. Hádam aj preto, že spomínaný Vito, ktorý sa neskoršie stal starostom mesta, dnes sedí vo väzení. Odsúdili ho ako mafiána. Salvo Lima sa postupne vypracoval na poslanca Európskeho parlamentu, no pred troma rokmi ho zastrelili. Nie vraj preto, že by s mafiou nespolupracoval, no preto, že podľa názorov mafiánskych bossov urobil pre nich veľmi málo. Nuž, sicílske paradoxy.

V rokoch 1959 až 1964 udelili Lima a Ciancinimo vyše štyri tisíce stavebných povolení, z ktorých polovica znela na mená troch nastrčených osôb. Tých vyšetrovacia komisia talianskeho parlamentu označila za negramotných dôchodcov, žijúcich na hranici biedy. V rokoch 1951 až 1981 klesol počet obyvateľov historickej časti sicílskej metropoly zo 150 na 38 tisíc, pričom celkový počet ľudí žijúcich v Palerme sa za toto obdobie zdvojnásobil. Mesto sa rozrástlo na brehu mora. Samý betón a panely. Nenájdete tam ani kúsok pláže. Namiesto piesku sú tu len kamene, odpadky a zvyšky nikdy nedokončených stavieb. Smutný to pohľad.

Miliardové obchody s drogami

Palermo nemá iba paneláky, ale aj prekrásne vily. Veľkomesto je plné chladných, luxusných obchodov i rozháraných trhovísk. Napriek spomínaným chybám krásy ostáva elegantné, no miestami akoby nedokončené. Do miestneho prístavu, ktorý som v diaľke pozoroval, priplávajú trajekty a nákladné lode, naložené nákladnými autami, ktoré okrem nezávadného tovaru často privážajú aj morfium, pochádzajúce z Turecka a Libanonu. Tam ho nakupuje neapolská Camorra a posiela sicílskej Cosa Nostre. Tá z neho vyrába heroín, ktorý vďaka tradičným väzbám sicílskych "kmotrov" na svojich amerických príbuzných - putuje do USA. Časopis Il Mondo uviedol neuveriteľnú sumu - obchod s drogami údajne vynáša mafii ročne asi 122 miliárd dolárov.

Z viacerých hraných filmov o mafii poznáme príbeh generála Alberta Dalla Chiesu, nasadeného do Palerma, aby túto organizáciu porazil. Ide o smutný príbeh, ktorý sa v roku 1982 skončil vraždou generála a jeho manželky. Aj už spomínaný komisár Catani vo filmovom spracovaní Chobotnice dáva tomuto ostrovu povesť dobrodružného rázu, ktorá spôsobuje isté obavy aj našim turistom. Sú to však neopodstatnené pocity. Za posledných desať rokov sa našincom okrem bežných pouličných krádeží, ktoré nie sú ničím neobvyklým ani v slovenských mestách, nič neprihodilo.

Naopak, Sicílčania si veľmi vážia prílev zahraničných turistov, správajú sa k nim ako perfektní hostitelia. "Mafia no!" zvyknú reagovať veselí, pohostinní a najmä poameričtení obyvatelia Palerma na zmienku o tajnom "bratstve". Práve ono býva tabuizovanou témou rozhovorov. Táto organizácia prenikla do riadenia vecí verejných nielen na Sicílii, ale aj do najvyšších vládnych štruktúr Talianska.

Štyri špecializované organizácie

Mafia je síce zločinecké zoskupenie, no nie všetky kriminálne organizácie môžu byť takto označené. V prvom zmysle slova sa mafia charakterizuje najmä túžbou kontrolovať určitú spoločenskú oblasť a všetky aktivity v nej. Z toho vyplýva jej splynutie s verejnou spoločnosťou a úzka prepojenosť jej nelegálnych štruktúr so zákonnými - politickými, ekonomickými, sociálnymi, policajnými a súdnymi štruktúrami. Navyše, keď ekonomika v súčasnosti nadobúda globálny charakter, usiluje sa mafia zmedzinárodniť pomocou tzv. off-shore spoločností a bánk, umiestnených v daňových rajoch. Vďaka tomu prepiera obrovské sumy, s ktorými manipuluje. Ročný obrat iba troch odnoží mafie sa odhaduje na vyše 50 miliárd amerických dolárov. Talianska mafia sa skladá zo štyroch organizácií: Cosa Nostra na Sicílii, Camorra v Kampánii - oblasť Neapolu, ´Ndrageta v Kalábrii a Sacra Corona Unita v Apúlii.

Cosa Nostra je matkou všetkých mafií, najdôležitejšou "inštitúciou" tohto typu, ktorá je prepletená so všetkými vrstvami sicílskej spoločnosti. Disponuje armádou približne 5000 aktivistov. Je organizovaná hierarchicky so základnou jednotkou "rodina", ktorá kontroluje určené mesto či mestskú zónu. Tri alebo štyri susediace rodiny tvoria ,,obvod" (mandamento), ktorého šéf je spolu so svojimi pomocníkmi členom provincionálnej komisie. Deväť provincií je zastúpených v Komisii regiónu, najvyššom orgáne, niekedy nazývanom Kupola. Cosa Nostra je nerozlučne spojená s niektorou z politických strán. V povojnových rokoch plnilo úlohu jej strategického partnera krídlo sedemnásobného premiéra a doživotného senátora Giulia Andreottiho (82) v Kresťanskodemokratickej strane. Tá po sérii korupčných škandálov zmizla z politickej scény spolu s rovnako sprofanovanou Socialistickou stranou na čele s expremiérom Bettinom Craxim.

Zaujímavá väzba vychádza najavo v poslednom období. Berlusconiho blok získal v tohtoročných májových parlamentných voľbách všetkých 61 priamych mandátov na Sicílii a v júni v regionálnych voľbách porazil Berlusconiho kandidát Salvatore Cuffaro známeho sicílskeho aktivistu v boji proti mafii, zakladateľa strany La Rete (Sieť) a dlhoročného starostu Palerma Leoluca Orlanda.

Už pred voľbami Berlusconiho ľudia dali talianskemu juhu najavo v podobe požiadavky k EÚ, aby sa únia zaviazala, že bude naďalej výdatne podporovať túto chudobnú oblasť krajiny. Ak nie, nová vláda a parlament by mohli proces rozšírenia zabrzdiť. Pokým sa v tejto súvislosti dostaneme k štedrému prílevu peňazí zo zdrojov EÚ, spomeňme ešte ďalšie tri druhy mafie.

Camorra, ´Ndragheta a Sacra Corona Unita

Camorra operuje najmä v Kampánii. Jej korene sú úzko späté s históriou Neapola, mesta, do ktorého spoločnosti, strán a inštitúcií priam intímne prenikla. Avšak neustále na rozdiel od svojej sicílskej sestry - aj napriek dvom nevydareným pokusom v šesťdesiatych rokoch - sa jej nepodarilo vytvoriť vertikálnu hierarchickú štruktúru. Tvorí ju vyše sto skupín, ktoré majú 7000 členov. Tie sa občas spájajú a rozpájajú. Schopnosť Camorry ovplyvňovať ekonomiku a miestnu administratívu je obdivuhodná. Podľa názoru profesora Luciana Vilanta, nemá záujem tak ako Cosa Nostra nahradiť vládu štátu. Uspokojuje sa s udržiavaním sociálnych nepokojov. Pomocou verbovania nezamestnaných na predaj pašovaných cigariet, falošných značkových výrobkov a omamných látok.

´Ndragheta pôsobí v Kalábrii. Čiastočne vďaka geografickému členeniu jej územia získala horizontálnu štruktúru, ktorej základnou jednotkou je pôvodná rodina, (na rozdiel od "rodiny" v Cosa Nostre). Absencia riadenia na regionálnej úrovni spôsobuje mnoho potýčok medzi rodinami. ´Ndragheta je politicky menej nebezpečná ako predchádzajúce dve a svoju miestnu silu má vďaka väčšiemu počtu prívržencov: šesťtisíc ľudí na dva milióny obyvateľov. Medzi jej hlavné aktivity patria únosy ľudí a pašovanie zbraní. Paradoxne práve táto posledná činnosť umožnila tzv. primitívnej organizácii rozšíriť kontakty do Nemecka, Francúzska, Španielska, štátov východnej Európy ako aj do Austrálie.

Sacra Corona Unita je implantovaná v Apúlii. Keďže tá sa stal miestom prechodu medzi Východom a Západom, organizovali ju najprv kolonizovaná tri ostatné mafie, kým si, ako všetky kolónie, vybojovala svoju nezávislosť. Táto odnož mafie má v súčasnosti 47 klanov s 1800 členmi, ktoré si často zachovali krvilačný a neusporiadaný charakter všeobecnej kriminality.

Kam pôjdu peniaze?

Podľa schválených projektov čaká päťmiliónovú Sicíliu do roku 2006 doslova "zlatý dážď" peňazí z Bruselu. Na výstavbu infraštruktúrnych projektov (mosty, vodovody, čistiace stanice) má dostať 18 miliárd mariek. Talianska vláda doloží 27 miliárd, takže celkovo to bude 45 miliárd mariek. Od roku 1992 získal taliansky juh z Bruselu a Ríma 80 miliárd mariek. Tieto financie sa často venovali na stavbu napr. priehrad, ktoré zadržiavajú nejestvujúcu vodu, či diaľnice, ktoré nikam nevedú. Niet pochýb o tom, že sa dostali do rúk firiem, ktoré sú v rukách mafie, hoci odpor voči podnikateľom takéhoto typu rastie. Podnikateľská štruktúra, ktorá nie je naviazaná na mafiu, ostáva zatiaľ veľmi slabá. Aj štátna moc pritvrdila svoju protimafistickú politiku až po krvavých atentátoch na sudcov Falconeho a Borselina v roku 1992.

Na Sicíliu vtedy prišli tisíce vojakov a karabinierov, ktorí prečesali ostrov a vo väzení skončilo 1500 mafiánov, vrátane niekoľkých "kmotrov". Viacerí z nich začali kajúcne rozprávať, ako napr. Toto Riina, zatknutý v roku 1993, a porušili dovtedy posvätný zákon mafie - omertu (mlčanlivosť). Riinov nástupca Bernardo Provenzano (68) je dosiaľ na slobode a v roku 1995 vraj zvolal poradu mafiánskych šéfov a nariadil im, aby po krvavých orgiách nastal sedem rokov trvajúci pokoj. Medzitým krutých mafiánov nahrádzajú vzdelaní odborníci s rozvetvenými zahraničnými stykmi. "Legálne" prepierajú peniaze, tzv. legálne obchodujú (103 miliárd. dolárov), prenikajú do postkomunistických krajín, majú už recept ako sa vysporiadať so špinavými peniazmi po prechode na euromenu. Profitujú najmä vďaka rozrastajúcej sa globalizácii.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama