Náboženstvá strácajú nadvládu
Najnovší vývoj silne ovplyvnil náboženstvá najmä v Západnej Európe. Dnešné trendy nie sú však rovnomerné, ale zaznamenali rozličné stupne sekularizácie. Pod ňou sa rozumie široký pokles inštitucionálnych foriem nábožnosti, individuálne prispôsobenie sa tézam náboženstva s odmietaním rigidného prijímania dogiem najmä medzi mladou generáciou.
Ide o proces, pri ktorom sa viaceré sektory spoločnosti a kultúry vymaňujú spod vplyvu náboženstva. Spoločnosť sa viac diferencovala, náboženstvá stratili a naďalej strácajú nadvládu nad inými inštitúciami. V dôsledku toho je aj tendencia k poklesu priamej účasti občanov na náboženských prejavoch. Avšak ako protireakcia na tieto trendy vznikajú aj zámery revitalizovať úlohu náboženstva, ktoré niekedy vyúsťujú až do extrémizmu, označovaného ako náboženský fundamentalizmus - nielen islamský, ale aj kresťanský.
Na troch úrovniach
Moderné trhové hospodárstvo prinieslo so sebou aj nevyhnutnosť využívať metódy "marketingu" pri propagácii náboženstiev a podobných hnutí či siekt. Preberajú sa metódy používané masmédiami, kampaňami, reklamou a všetkými inými formami agitácie. V USA je známy nový jav tzv. teleevangelistov, ktorí propagujú nové náboženské smery cez televíziu. Pre štáty, ktoré majú bližšie ku klerikálnemu fundamentalizmu, je typické, že podporujú marketing dominantného náboženstva, zatiaľ čo súčasne potláčajú "marketing" hnutí, ktoré sú bližšie k sekularizácii.
Samotný pojem sekularizácia sa môže chápať na rozličných úrovniach - na hornej, strednej a dolnej úrovni (niekedy sa označujú aj ako macro, mezo a micro). Prvý výraz znamená, že rozhodovacia právomoc, majetky a spravovanie inštitúcií prechádza z rúk cirkví do rúk štátu. Tento model sa aplikoval iba v štátoch bývalého sovietskeho bloku. Stredná úroveň sekularizácie znamená zmeny vnútri cirkví, ktoré smerujú k ich liberalizácii, a náboženské spoločnosti sa praktiky prispôsobujú modernizácii života a prostredia, kde pôsobia. Dolná úroveň sa prejavuje vo vedomí jednotlivcov, ktorí postupne prestávajú veriť a chovať sa podľa doktríny cirkví.
Podľa medzinárodných štandardov je myslenie Holanďanov veľmi sekulárne. No krajina tulipánov v tomto nestojí osamote, pretože v podstate rovnaká situácia vládne aj v západnom Nemecku a Nórsku. Pri výskume zmýšľania a vierovyznania v roku 1999 Holanďania odpovedali na dotazník vo veľkej miere v zmysle sekulárneho presvedčenia a tak sa zaradili medzi národy stojace na prvých troch až štyroch miestach, pokiaľ ide o sekulárne presvedčenie. Podľa zistenia ISSP hoci 44 percent obyvateľov sú naďalej príslušníkmi cirkví, iba 16 percent populácie navštevuje kostoly pravidelne. Približne tieto isté cifry platia aj pre Anglicko a západné Nemecko. V Nórsku je to dokonca iba päť percent. Dvadsaťpercentný podiel holandských občanov kedysi verilo v boha, avšak teraz už prestali veriť. Všetko toto nasvedčuje o pomerne rýchlom tempe sekularizácie.
Veriaci a ateisti v Holandsku
Podľa vyhodnotenia projektu skúmajúceho európske hodnotové zameranie (EVSSG) toto sa podstatne nelíšilo od výsledkov, ktoré zistili v bývalom "ateistickom" východnom bloku Európy (s jedinou výnimkou - väčšej tolerancie voči menšinám na Západe). Občania východného Nemecka, Česka a Bulharska sa nehodnotia zďaleka ako pobožní, avšak Poliaci sa zaraďujú medzi "pobožných". Informácie z prieskumov európskych hodnotových zameraní (ISSP a EVSSG) nasvedčujú, že v mnohých postsocialistických štátoch sa hodnotové zameranie v podstate nemení.
V roku 1958 až 76 percent holandskej populácie bolo členmi náboženských kongregácií, v roku 1991 to bolo už iba 43 percent. Tento pokles sa začal v najväčších a postupne sa šíril aj na stredne veľké mestá. Najväčší pokles zaznamenali v rímskokatolíckej cirkvi (v roku 1970 - 19 percent, 1980 - 31, 1991 - 48). Pokiaľ ide o vekové kategórie, najviac opúšťali náboženstvo mladí ľudia (17-30 roční), za nimi nasledovala kategória 31 až 50 ročných. Z mladších kategórií sa do roku 1991 prestalo hlásiť k cirkvi 72 percent. Vo vidieckych oblastiach však príslušnosť k cirkvám ostáva približne na rovnakej úrovni. No aj u tých, ktorí ostali verní svojej cirkevnej príslušnosti, možno zaznamenať isté stupne názorovej liberalizácie až sekularizácie. Jedným zo sprievodných znakov toho je tolerancia voči iným presvedčeniam, o ktorej sa väčšina respondentov vyjadrila, že je dobrou črtou modernej spoločnosti. Takéto trendy sa neukázali len u katolíkov, ale aj u ortodoxných kalvinistov.
Podiel ateistov v celkovej populácii Holandska predstavuje 16 percent a agnostikov (hlásajú, že dokázať existenciu boha je nemožné) 20 percent. Až 66 percent si myslí, že morálka je vecou osobného svedomia a náboženstvo nemá žiaden vplyv na morálku. Názor, že iba nábožensky orientovaní politici sú vhodní zastávať funkcie malo len štyri percent oslovených. Medzi vyslovene náboženskou a vyslovene ateistickou komunitou existuje celá škála prechodných foriem presvedčenia. Počet kategórií závisí na kritériách, ktoré si určuje výskum.
Zamieša karty fundamentalizmus?
Z doterajšieho tempa sekularizácie, ktorá je typická pre mladých, by malo vyplývať, že vystriedaním dnešných generácií sa do roku 2020 vyrovnajú ukazovatele sekularizácie so súčasným stavom religiozity mladej generácie. To znamená, že sa o dve desaťročia asi 73 percent obyvateľstva Holandska už nebude hlásiť k náboženskému presvedčeniu. Ťažko je však odhadnúť pohyb názorových zmien, rovnako ako sa nedá odhadnúť vplyv fundamentalizmu, ktorý sa v Európe začína objavovať a propagovať, či okultizmu. Nedajú sa vylúčiť ani zmeny vnútri rozličných cirkevných denominácií.
Podľa Luckmana si ľudia možno začnú sami utvárať osobitné názory tým, že neudržateľné tézy svojich vierovyznaní zavrhnú. Pôjde o akýsi výberový prístup k náboženskému vierovyznaniu. Tento proces sa nazýva "neviditeľné náboženstvo". Ale je takmer isté, že keby sa takéto tendencie vyvinuli, budú to činitele, ktoré podstatne neovplyvnia holandskú kultúru. Ani rozvoj anomie (pocity bezúčelnosti života vedúce niekedy k samovražde) sa nedá predpokladať. Ťažko dnes tvrdiť, či sa v budúcnosti vyvinie dajaký dominantný svetonázor, alebo či kresťanstvo vystrieda pluralita rôznych filozofických postojov.
Pomalšie tempo v Nemecku
Napriek postupu sekularizácie v štátnej politike NSR sa ešte neustále prejavuje "úzke partnerstvo s kresťanskými cirkvami". Samotná ústava obsahuje v preambule klauzulu, ktorá sa odvoláva na vieru v Boha, čo sa v poslednom čase dosť kritizuje. Štát sa prepožičiava na vyberanie cirkevnej dane od občanov, pod zámienkou "dobročinnosti" presúva obrovské, často nekontrolovateľné finančné prostriedky pre ciele cirkví. Jednotlivé krajiny federácie majú uzavreté konkordáty s Vatikánom, hoci prevládajúcim ostáva luteránske vierovyznanie. Všetky tieto opatrenia štátnej politiky silne kontrastujú s politikou výkonnej moci v ostatných krajinách EÚ.
V Nemecku napriek silne náboženstvo preferujúcemu systému aj zaznamenali sekularizáciu. Nasvedčuje to, že sekularizácia má hlbšie sociálne korene, ktoré sa síce dajú pribrzdiť, avšak nemožno ich zastaviť. Ako z tabuľky vyplýva, aj v NSR dochádza od roku 1987 k významnému zrýchleniu poklesu počtu občanov, ktorí sa hlásia k náboženstvu. Tieto oficiálne štatistiky však nevykazujú celkový rozsah sekularizácie, ktorá má zástancov aj v kruhoch, ktoré sa zatiaľ hlásia k náboženskému vyznaniu. Všetky tieto údaje nás nútia, aby sme si položili otázku: Nekráča súčasné Slovensko, rovnako ako Poľsko, na svojej ceste do Európy proti vetru? Budúcnosť to ukáže.
Autor (1918) je lekár penzista
