Reklama
Reklama

Spolupracovať môžu aj tí s opačnými názormi

Súčasný vývoj nielen na Slovensku (hoci niekedy sa zdá, že práve u nás je tomu tak), ale na celom svete je plný dramatických konfliktov. Napriek tomu, že v nich v najhlbšej podstate ide o to isté, teda o peniaze, resp. hmotné prostriedky v rôznych podobách, ekonomické postoje už netvoria zásadné rozdiely medzi základnými politickými smermi.
Počet zobrazení: 935

Súčasný vývoj nielen na Slovensku (hoci niekedy sa zdá, že práve u nás je tomu tak), ale na celom svete je plný dramatických konfliktov. Napriek tomu, že v nich v najhlbšej podstate ide o to isté, teda o peniaze, resp. hmotné prostriedky v rôznych podobách, ekonomické postoje už netvoria zásadné rozdiely medzi základnými politickými smermi.

Tento fakt konštatuje aj doteraz platná Deklarácia zásad Socialistickej Internacionály, prijatá v Štokholme na XVIII. kongrese SI, ktorý sa konal 20. - 22. júna 1989. Zdôraznil dve zásady - slobodu a rovnosť - o ktorých tvrdí, že si neprotirečia a majú rovnaký význam, pričom základnú rovnosť chápe SI ako ekonomickú, sociálnu a kultúrnu. Rozdiely oproti liberálom a konzervatívcom sú podľa deklarácie v tom, že kapitalizmus kladie hlavný dôraz na osobnú slobodu na úkor spravodlivosti a solidarity, zatiaľ čo komunisti tvrdili, že dosiahli rovnosť a solidaritu, avšak na úkor slobody. S cieľom dosiahnuť ekonomickú rovnosť a slobodu však môžu naozaj súhlasiť ekonómovia všetkých základných politických smerov, čo môže byť primárnym predpokladom pre ich spoluprácu a spoločné smerovanie.

To potvrdzuje aj súčasná prax hospodárskej politiky vo svete, v ktorej sa v záujme spoločných cieľov ustupuje aj od ešte pomerne nedávno populánej Tretej cesty, nehovoriac o rýchlo pokračujúcich stratách pri rôznosti cieľov hospodárskej politiky ľavice a pravice.

Problém prvý: globalizácia

Uvedený fakt je obzvlášť príznačný pre svetovú hospodársku politiku, čo osobitne výrazne vidno na dvoch zásadných problémoch: globalizácii a znižovaní daní. Z ekonomického hľadiska sú za globalizáciu azda všetci. Nemožno namietať ani proti tomu, že jej nositeľmi sú nadnárodné spoločnosti. V ekonomike založenej na slobode a rovnosti - okrem iného aj rovnosti podnikania - tomu inak ani nemôže byť. Analýzy Svetovej banky a ohlasy na ne ukazujú zhodu takmer všetkých na tom, že zatiaľ prináša globalizácia len veľmi málo pre menej vyspelé krajiny a ešte menej pre chudobu vo vnútri jednotlivých krajín. Napriek tomu sa organizujú proti globalizácii obrovské protesty. Protestujú tí, ktorí takto dôrazne žiadajú, aby poskytovala viac aj chudobným a viac chránila životné prostredie Zeme a jej zdroje. Rovnako protestujú tí, ktorí v globalizácii strácajú svoje privilégiá, či už ide o malovýrobcov s existenciou založenou na ochrane ich lokálnych trhov, alebo o odbory najvyspelejších krajín, rovnako strácajúce svoje privilégiá. Do istej miery sú tieto protesty dôsledkom práve už spomínaného faktu, že globalizácia málo prináša chudobným a ak sa bude tento problém lepšie riešiť, pričom niet pochýb, že na jeho riešení majú záujem všetci, bude pomaly strácať na váhe.

Problém druhý: dane

Podobne je tomu pri probléme znižovania daní. Takýto postup uprednostňujú napríklad v Nemecku alebo vo Veľkej Británii sociálni demokrati a labouristi, podobne ako kresťanskí demokrati a konzervatívci. Znižovanie daní si vyžaduje aj znižovanie výdavkov štátu, ktoré majú viac alebo menej charakter sociálnych výdavkov. Tento cieľ sa dosahuje privatizáciou stratových štátnych podnikov a služieb, kedy sa reálne začína uvažovať aj o privatizácii samotnej prevádzky štátu. Sociálne výdavky sa sčasti presúvajú na zamestnávateľov (v tomto smere je najďalej Holandsko), sčasti na poistné fondy, na ktoré prispievajú aj samotní obyvatelia vykonávajúci produktívnu činnosť, pričom konečné riešenie prináša likvidáciu chudoby. V tejto oblasti je najviac vpredu Rakúsko, ktoré aj pri veľkorysom poňatí chudoby (menej ako polovica priemerného príjmu na obyvateľa) malo v roku 1999 už len 12 percent chudobného obyvateľstva, Viedeň zaznamenala dokonca už len 8 percent. Sociálny štát sa tak stáva prekonanou historickou etapou.

Iná ideológia, rovnaký postup

Najširšie možnosti spolupráce ekonómov sa v súvislosti so stieraním rozdielov medzi ľavicou a pravicou iba vytvárajú a posilňujú v transformujúcich sa krajinách, menovite tých, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ. Tým sa usilujú docieliť urýchlené prekonanie svojej medzinárodnej izolácie z minulosti.

Napríklad v oblasti privatizácie ako najvýznamnejšej časti procesu transformácie na trhovú ekonomiku uskutočňujú túto majetkovú premenu rovnako sociálnodemokratická vláda v ČR, ako aj prevažne pravicovo-centristická vláda v SR. Obe krajiny, teraz už samostatné, jedným dychom kritizuje veľmi konzervatívny Financial Times za to, že privatizujú aj podniky, ktoré mali zostať v štátnych rukách a v takých zostávajú aj v najvyspelejších krajinách. Potom dochádza ku kuriozitám v takej podobe, že najväčšie a najstrategickejšie podniky, ako napríklad Slovenské telekomunikácie, privatizujú a budujú podniky s podstatnou majetkovou účasťou iných štátov - Deutsche Telecom, Volkswagen, atď. V niektorých smeroch sa už uvažuje o náprave týchto strategických chýb, napr. o znovuzoštátnení špeciálnej výroby v Synthezii Pardubice v ČR. Postupne zrejme dôjde k zjednoteniu z hľadiska kritéria celospoločenských záujmov a celospoločenskej efektívnosti.

Pravda, časové hľadisko je do značnej miery rozhodujúce. Napríklad v Rakúsku, kde sa donedávna za vysokoškolské štúdium neplatilo (s výnimkou platieb za komerčné stravovanie a ubytovanie) sa teraz poplatky za štúdium zavádzajú v záujme vyšších finančných prostriedkov škôl, ale pri nízkom podieli chudoby medzi obyvateľstvom, a naopak, rozsiahlych možnostiach štipendií. V SR by naopak podobný prístup nezodpovedal záujmom väčšiny obyvateľstva, pre ktorú je natoľko príznačná nedostatočná úroveň reálnych príjmov, že nemôžu tieto poplatky bez veľkých problémov uhrádzať, tobôž pri nedostatočnom rozvoji sociálnych štipendií a pôžičiek.

Sociálny štát má tendenciu prerásť v štát všeobecného blahobytu, v ktorom jestvujú aj najširšie možnosti spolupráce ekonómov rôznych základných politických smerov. K tomuto stupňu smeruje aj SR, zatiaľ je od neho dosť vzdialená.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama