Reklama
Reklama

Spravodlivosť proti nespravodlivo chudobným

So žiadosťou o rozhovor sme vás oslovili ako volebného lídra a súčasne kandidáta na predsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Podľa posledných správ sa rozhodol uchádzať o tento post aj Milan Ftáčnik. Je teda štvrtým kandidátom. Myslíte si, že tento počet je vyhovujúci? Skôr to svedčí o určitom pohybe v SDĽ, o hľadaní osobnosti, ktorá by jej dokázala získať vyššie preferencie
Počet zobrazení: 1635

Pavel Koncoš, volebný líder SDĽ

Narodil sa 28. septembra 1947 v Rimavskej Píle. Študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Pracoval ako hlavný ekonóm v Plemenárskom podniku v Rimavskej Sobote a od roku 1979 ako predseda JRD v Klenovci. Od roku 1992 bol poslancom NR SR. V roku 1994 sa stal ministrom pôdohospodárstva. Do tejto funkcie sa vrátil po voľbách na jeseň 1998. Je ženatý, má jednu dcéru.

So žiadosťou o rozhovor sme vás oslovili ako volebného lídra a súčasne kandidáta na predsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Podľa posledných správ sa rozhodol uchádzať o tento post aj Milan Ftáčnik. Je teda štvrtým kandidátom. Myslíte si, že tento počet je vyhovujúci?

Skôr to svedčí o určitom pohybe v SDĽ, o hľadaní osobnosti, ktorá by jej dokázala získať vyššie preferencie, ako sú dnešné tri-štyri percentá. Nazdávam sa však, že treba najskôr analyzovať celý doterajší vývoj v strane. Ako je možné, že v Českej republike za krátky čas po novembri 1989 získali sociálni demokrati celkom dobré pozície? V podstate aj komunistická strana, ktorá sa netransformovala, má pomerne vysoké preferencie. Ľudia v Česku nie sú podstatne iní ako na Slovensku, vývoj transformácie ekonomiky a sociálnych pomerov v oboch štátoch prebiehal podobne. V Čechách je životná úroveň dokonca o čosi vyššia, je tam menej chudoby, no ľavicové strany majú silnú podporu. Analýze treba podrobiť aj doterajšie pôsobenie funkcionárov SDĽ.

Analyzovali ste už príčiny súčasných nízkych preferencií SDĽ?

Pracujeme na tom. Možno sa treba vrátiť do rokov 1991 a 1992, keď sa začali vnútorné problémy. Netreba zabudnúť ani na chyby, ktoré sa urobili v roku 1994. A pochopiteľne, ani na posledné obdobie. Pri ňom chcem zdôrazniť, že pozícia SDĽ závisí aj od pôsobenia poslaneckého a ministerského klubu, no najmä od činnosti ministrov vo vláde. Akosi sme nedokázali dosť úderne pôsobiť proti návrhom smerujúcim k oslabeniu sociálnej situácie na Slovensku.

Do akej miery je za terajšie preferencie zodpovedný predseda strany?

V tejto chvíli by som nepersonifikoval. Nazdávam sa, že Jozef Migaš je skúsený politológ, rozumie politike aj politickej moci. Treba podrobne prehodnotiť pôsobenie, opakujem, ministerského a poslaneckého klubu.

Máte na mysli, že od ministrov sa odvíja politika a od ich politiky preferencie SDĽ?

Do značnej miery áno. Predovšetkým sme nedokázali razantne reagovať na nepopulárne návrhy pri zvyšovaní cien, DPH, spotrebných daní, ktoré sa nakoniec premietli do cien a nedokázali sme realizovať nápravu ekonomickej pozície Slovenska po roku 1998, ktorá by skôr hľadala zdroje u tých 10 či 20 percent majetnejších ako u celého obyvateľstva. Tým sa dotkla aj ľudí, ktorí sú odkázaní na život z pracovných príjmov. A tie sú u nás nízke.

SDĽ je vo vláde s pravicovo orientovanými stranami a prepad preferencií zapríčinili aj rozličné kauzy, ktorými strana prechádza. Čo s tým?

Úplne s vami súhlasím. Aj podľa výskumov verejnej mienky sú voliči nespokojní s vývojom situácie, lebo súčasná vláda nedokázala zmierniť nespravodlivú chudobu, naopak, tá sa prehĺbila. Nedokázala sa vyrovnať s kriminalitou, neriešili sa privatizačné kauzy a SDĽ je škandalizovaná v súvislosti s rozličnými majetkovými prepojeniami. Nazdávam sa, že vo vedení strany bolo treba reagovať vo chvíli, keď sa v novinách objavili podozrenia na kohokoľvek. Jej orgány mali povinnosť zaoberať sa tým a nezáleží na tom, či by išlo o poslanca alebo člena vlády. Mali skúmať opodstatnenosť a zaujať principiálne stanovisko.

Ste spokojný s úrovňou mediálnej politiky SDĽ?

V súčasnosti pociťujem mediálnu blokádu svojej osoby. Ako minister pôdohospodárstva môžem robiť čokoľvek, prijímať zahraničné návštevy, cestovať na dôležité rokovania na medzinárodnej úrovni, ani tieto správy sa v poslednom čase neobjavujú. Ale nevinil by som novinársku obec, pretože podľa mojich informácií idú nejaké požiadavky na moju mediálnu blokádu aj zvnútra SDĽ. Ak by takéto vzťahy mali pokračovať, naša strana je odsúdená na zánik. Nič jej nepomôže, ani výmena predsedu. Práve tieto nekorektné, a dovolím si povedať nesúdružské vzťahy sú jednou z vážnych príčin prepadu našich preferencií.

Spomínate žabomyšie vojny vnútri strany. Ako ich chcete riešiť v prípade, že sa stanete predsedom?

Nechajme teraz bokom otázku, či budem alebo nebudem predsedom. O tom rozhodnú delegáti okresných konferencií a 7. zjazdu v Trnave. Bude to záležať od zloženia predstavenstva a od ponuky na posty podpredsedov. Treba hľadať riešenia, ktoré stranu nerozdelia. Odpoveď na to dajú aj analýzy, ktoré sa teraz vypracovávajú. Vrátane analýz kandidátov na funkciu predsedu, pretože ani Weiss ani Koncoš v súčasnom vedení nie sú.

Ktoré skupiny voličov by chcela SDĽ oslovovať?

Tých, ktorí sú odkázaní na život z pracovných príjmov. Predovšetkým zamestnancov. Ďalej je tu skupina dôchodcov, ktorí si svoju jeseň života predstavovali asi inak. Aj tí, ktorí išli do dôchodku po roku 1990 si pamätajú na časy, keď dôchodcovia dokázali prispieť mladým rodinám na dovolenku, Vianoce, či stavbu rodinného domu. Dnes majú problémy prežiť. Ďalej sú tu mladí ľudia. Pôjde najmä o podporu vzdelávania a podporu mladých rodín. Žijem v Hnúšti a mám kontakty s tamojšími primátormi a starostami. Ak sa v Klenovci, ktorý má 3500 obyvateľov, za prvý štvrťrok narodili len dve či tri deti, poukazuje to na veľmi vážne problémy mladých pri získaní bytu či práce. V okrese Rimavská Sobota je 37-percentná nezamestnanosť, dlhodobo na Slovensku 19-percentná. Riešenie treba hľadať najmä v rozvojových možnostiach. V Českej republike približne v rovnakom čase privatizovali zostávajúci štátny podiel v Komerčnej banke Praha ako v našej VÚB. Zemanova vláda rozhodla venovať polovicu výnosu na zníženie štátnej zadĺženosti a polovicu na výstavbu bytov, diaľnic a infraštrukúry. Polovica znamená 41 milión korún. My z privatizácie nielen spomínanej VÚB nevenujeme na rozvojové programy ani korunu. Všetko zostáva vo FNM na splátku štátnej zadĺženosti. Diskutovali sme na túto tému so švédskymi socialistami a tí jednoznačne hovoria, že ak by u nich bola takáto nezamestnanosť a štát by získal výnosy z privatizácie, všetko by investovali do rozvojových programov. My sme sa z iniciatívy vicepremiéra Ivana Mikloša zaviazali plniť voči MMF také podmienky, ktoré nám neumožňujú venovať na túto oblasť ani korunu. Z celej vlády iba Peter Magvaši a ja sme boli proti tomuto záväzku voči MMF. Ak teda hovorím o chybách v ministerskom klube SDĽ, tak za jednu z vážnych považujem akési podlizovanie sa pri návrhoch pravicových politikov, konkrétne pri iniciatívach podpredsedu Mikloša.

Pri prejavoch vašich kolegov zo Socialistickej Internacionály (SI) bežne zaznieva slovo socializmus. Myslíte si, že tento pojem má dosiaľ u nás negatívny náboj?

Keď som na republikovej rade v Nitre súhlasil s návrhmi okresov na svoju kandidatúru na lídra SDĽ, viacerí kolegovia aj protikandidáti ma obvinili, že ak sa stanem volebným lídrom, strana sa bude boľševizovať. Vraj by som robil ultraľavicovú politiku. Aj z toho vidieť, ako málo ma poznajú. Netreba sa báť slova socializmus. Samozrejme, nejde o tzv. reálny socializmus. Treba ho chápať ako životný štýl. Nakoniec, tento pojem sa odvíja od pojmu demokratický socializmus, ku ktorému sa hlásia všetky strany SI. Takže, žiadne znárodňovanie, všeľudové vlastníctvo, ale rovnosť - sloboda - sociálna spravodlivosť. Sloboda však neexistuje bez sociálnej spravodlivosti. Naším mottom by mala byť spravodlivosť proti nespravodlivo chudobným. Musíme si jasne uvedomiť, či budeme podporovať slobodu kapitálu, alebo sa poučíme aj od velikánov ľavicovej politiky, najmä od Vladimíra Clementisa, ktorý už ako dvadsaťročný študent na Karlovej univerzite písal o vzťahu ku kapitálu a k človeku práce. Jednoznačne sa prihlásil k tomu druhému. Ak teda hovoríme o slobode, hovorme o slobode človeka. Sloboda kapitálu sa musí podriadiť slobode ľudí.

SDĽ stratila dôveru občanov aj preto, že nedokázala presadiť vo vláde svoje ľavicové zámery. Nemala z nej radšej vystúpiť?

Už v apríli 2001 sa rokovalo o výsledkoch výskumov verejnej mienky orientovaných na pozície SDĽ. V tom čase bolo treba prijať radikálnejšie riešenie. Republikový výbor mal nabrať odvahu, veľmi podrobne prehodnotiť prácu, pozície a výsledky jednotlivých členov ministerského klubu a niektorých hádam i vymeniť, vrátane mňa. Samozrejme, netreba hneď vystupovať z vlády. To, ako sa robí politika pri presadzovaní vlastných záujmov, ukázala SMK. Mrzí ma, že SDĽ takúto politiku vo vládnej koalícii robiť nedokázala.

Nebolo chybou aj to, že o odchode z vlády ste rozprávali prinajmenšom trikrát a vždy ste zostali?

Republikový výbor sa nedokázal zjednotiť. Na zjazde budeme zrejme musieť urobiť aj určité zmeny aj v tomto orgáne.

Neobávate sa, že pre to vnímajú voliči SDĽ len ako stranu slov, a nie činov?

Nie je náhoda, že SDĽ krátko po svojom vzniku získala prívlastok "lavírujúca". Lavírujúce ľavicové strany patria skôr k ľavým liberálom ako ku stranám socialistického typu. Tie zvyknú byť v presadzovaní svojich záujmov zásadovejšie. Súčasná situácia na Slovensku, aj tá pri vytváraní koalície po voľbách, bola veľmi zložitá. Vládnutie v zoskupení deviatich subjektov je ťažké. Práve po rozpade SDK tu bol priestor, aby SDĽ pritvrdila.

V akých smeroch a akým spôsobom si predstavujete prácu s mladými?

Neorientujem sa len na mladých ľudí, ale na všetky spoločenské skupiny. Ak chceme riešiť problém mladého človeka, tak predovšetkým spoluprácou s ním. Dajme mu šancu zapojiť sa do politiky. Tak je to aj s národnosťami. SDĽ nemôže zodpovedne riešiť vzťahy medzi dominantným štátotvorným národom a národnosťami, ak je v Republikovom výbore iba jediná žena maďarskej národnosti. Neviem o tom, že by sa výbor okrem jedného rokovania zaoberal národnostnou politikou. Ak o nej hovoríme, je tu aj silnejúce rómske etnikum. Ich problémy sa dajú riešiť len zapojením Rómov do politiky. Je nešťastím Slovenska, že tu vznikli strany na etnickom či národnom princípe. Žiaľ, Slovensko začínajú opäť nedobre vnímať európski politici, komisári EÚ - aj vďaka skresleným informáciám, ktoré im podávajú i členovia SDĽ. Namiesto toho, aby sme Janovi Marinusovi Wiersmovi vysvetlili, že problém, ktorý vzniká medzi SMK a SDĽ, nie je založený na slovensko-maďarských vzťahoch, ale na rozpore medzi ľavicovou a pravicovou stranou, tak tu strašíme Mečiarom a neviem čím všetkým ešte. To je nezodpovednosť voči vlastnému štátu a strane, ktorú títo ľudia reprezentujú.

Ako chcete ľudí presvedčiť, že narýchlo vytvorené strany nemajú šancu splniť ich očakávania?

To bude jedna z najťažších úloh. Obávam sa, že pri najbližších voľbách ani zďaleka nepôjde voliť toľko ľudí ako v roku 1998. Tieto voľby už nebudú o Mečiarovi, ale o programoch, o návrhoch na riešenia zložitých sociálnoekonomických problémov. Treba hľadať všetky možnosti ako podporiť rozvoj ekonomiky, investovanie, ako získať z vlastných zdrojov aj cez majetkové dane financie od tých, čo sú na rozdiel od nespravodlivo chudobných nezaslúžene bohatí. A samozrejme, potrebná je aj medzinárodná spolupráca či dobrá legislatíva pre podporu regionálneho rozvoja a zamestnávania.

Naozaj si myslíte, že voľby v roku 2002 nebudú o mečiarizme?

Ak sa politici z toho nepoučia a nepristúpia k prezentácii svojich programov pozitívne, no budú naďalej na seba len štekať, stratia akúkoľvek tvár. Jasne to ukázalo posledné referendum. Sám som sa zamýšľal nad príčinami jeho neúspechu, ale tie sú podstatné. Volič je sklamaný Mečiarom, Dzurindom i ďalšími. Preto sa nazdávam, že nové voľby budú už o nových programoch. Kto dokáže presvedčiť ľudí o svojej pravde, ten má šancu.

Sám hovoríte, že ľudia sú po posledných voľbách sklamaní. Nemáte pocit, že už prestali veriť programom?

Ak chcem riešiť problémy obyvateľov, musím byť jedným z nich. Musím sa s nimi stotožniť a oni so mnou. Nemôžem stavať niekoľkomiliónové vily a ísť na drahom aute na predvolebnú kampaň. Politici na Slovensku sú v porovnaní so zahraničnými podstatne menej platení, ale v porovnaní s priemernou mzdou - a treba dodať, že 80 percent obyvateľov má nižšie príjmy ako priemerná mzda - sú platení veľmi slušne. Takže naozaj môžu s plnou vervou odovzdávať všetky svoje schopnosti, vedomosti a sily pre prácu v prospech ľudí.

V mnohých prípadoch prevyšujú osobné záujmy politikov nad spoločenskými. Myslíte si, že ukončením privatizácie sa to skončí?

Nie.

Je to teda v ľuďoch?

Áno. Privatizácia bola veľkou príležtosťou a mnohí ju išli do politiky využiť. Treba jasne povedať, že korupcia je veľmi silná nielen na Slovensku. Niekde sa jej usilujú dať určité rámce pod rúškom lobizmu. Preto treba, aby SDĽ mala vlastnú Chartu morálnych princípov. Veď aj Mojžiš doniesol židovskému národu Desatoro božích prikázaní. Každé politické zoskupenie by malo mať svojich desatoro, ktoré bude rešpektovať.

Ako chcete dosiahnuť rešpektovanie spomínanej charty?

V každom prípade každý prešľap politika musia zavčasu prehodnotiť stranícke orgány.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Lýdia Kokavcová a Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama