Kto si bez viny...

Máloktorá krajina môže tvrdiť, že sa jej podarilo v spoločnosti vykoreniť rasovo, etnicky či inak motivovanú intoleranciu. Jej inštitucionalizovaná forma sa často nahrádzala len skrytou, ktorá prežíva v stereotypoch myslenia a predsudkoch.
Počet zobrazení: 761

Máloktorá krajina môže tvrdiť, že sa jej podarilo v spoločnosti vykoreniť rasovo, etnicky či inak motivovanú intoleranciu. Jej inštitucionalizovaná forma sa často nahrádzala len skrytou, ktorá prežíva v stereotypoch myslenia a predsudkoch.

Ide o historicky vyvinutý pocit nadradenosti voči skupine ľudí vydeľovanej na základe odlišných fyzických charakteristík či etnického pôvodu, ktorý často prerastá do otvorených prejavov násilia a spôsobuje trvalo nevýhodné postavenie dotknutej komunity. Riešenie komplikuje práve to, že tento pocit má hlboké korene v psychike členov skupiny, ktorá sa považuje za nadradenú, lepšiu. Ovplyvňuje však i zmýšľanie a konanie diskriminovaných osôb, pocity menejcennosti, bezmocnú rezignáciu, či naopak nenávisť. V každom prípade je pre celú krajinu demotivujúcim a brzdiacim faktorom pri pohybe k tolerancii, multietnicite a multikulturálnosti.

V kom je problém?

Etnikom, ktoré u nás pociťuje najsilnejšie rasovú diskrimináciu, sú Rómovia. Argumenty o tom, že práve oni zneužívajú podporu štátu, neobstoja. Každá minca má dve strany. Tou druhou sú otvorené či skryté prejavy rasovej diskriminácie úplne bežné v slovenskej spoločnosti. Fyzické útoky, ale i predsudky, ktoré sa skrývajú v každom z nás. Spomeňme si, ako sa dobre pobavíme na vtipoch o Rómoch, ako, na dôkaz svojho liberálneho, nerasistického postoja, súhlasíme s tým, že existuje rómsky problém a my ho musíme vyriešiť, lebo oni nie sú schopní… Nie je ale problém tak trochu v nás samých? V tendencii pokladať sa za tých múdrejších, vyspelejších, tých s lepšou kultúrou? V neschopnosti počúvať? V úsilí presadzovať "naše" riešenia, lebo iné bez dialógu ani nie sme schopní nájsť? Je zbytočné navzájom sa obviňovať. Namiesto toho treba skutočné odhodlanie nájsť riešenie. Viesť rozhovor, nech je akokoľvek zložitý. A nie poskytovať "pomoc", ktorá je skôr náplasťou na naše svedomie.

Rasizmus býva spätý s horším sociálnoekonomickým postavením skupiny. Skrytý rasizmus a stereotypy myslenia často znevýhodňujú Rómov v prístupe k zamestnaniu. A obraz nezamestnaného, chudobného Róma, "priživujúceho sa na spoločnosti", zas len spätne tieto predsudky podporuje. Rómske deti so sociálne slabším zázemím ťažko dosiahnu rovnaké výsledky ako ich "bieli" rovesníci. Najmä, ak sa k tomu pridá i jazykovo-kultúrny problém. S nižším vzdelaním potom majú menšiu šancu uplatniť sa v živote. Jednou z príčin horšieho sociálneho zázemia rómskych detí je i početnosť rodín. Nižšia úroveň vzdelania so sebou prináša menšiu informovanosť o otázkach sexuality a teda menej zodpovedné sexuálne správanie. Kruhy sa uzatvárajú. Pre tých, čo sú dnu, ostáva malá šanca na únik.

 

Zlyhávajúce riešenia

Druhá časť problému spočíva v predpoklade nerómskej populácie, že práve ich kultúra je tá správna. Práve jej normy by mali Rómovia prebrať, ak chcú žiť "normálnym" životom. Preto sa ponúkajú nerómske riešenia, ktoré zlyhávajú. Jedinou správnou metódou hľadania je dialóg. Treba sa vzdať túžby budovať spoločnosť na "biely" obraz. Nemáme na to väčšie právo, ako keby sa nám ktosi usiloval vnútiť rómske normy správania sa, rómsky spôsob myslenia a potláčal našu vlastnú identitu.

Sú ľudia bieli a čierni. Sú ľudia dobrí a zlí. Hľadať akúkoľvek koreláciu medzi týmito dvoma skupinami faktorov znamená byť rasistom. Preto treba začať skutočne úprimný celospoločenský dialóg o týchto témach a snažiť sa doň zapojiť všetky sociálne i etnické skupiny. To je úloha pre štátne orgány, pre občiansku spoločnosť i pre každého z nás. Iba spolu sa nám podarí vytvoriť plnohodnotnú spoločnosť, len bez predsudkov môžeme žiť plnohodnotný život.


Autor (1977) je študent na Univerzite Džawahralala Néhrua v Deillí

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984