Treba čítať Gorkého
Keď som uvidela vo vašom týždenníku fotku môjho miláčika, spisovateľa Maxima Gorkého, neľutovala som, že som si ho kúpila. Gorkij bol pre mňa dôležitejší ako Parvus, pavúk, ktorý vedel ako zbohatnúť, ako píšete v článku Petra Greguša Muž, ktorého vyčiarkli z dejín (SLOVO č. 31-32/2001). Odišiel Stalin, Lenin a všetci po nich, zostalo porazené Rusko, zhorenisko humanity, z ktorej sa dali vybrat i príklady. (...) Parvus - agent nemeckej vlády? Tieto väzby sa objavujú dosť pravidelne. Stačí ukázať bankovku (teda nielen marku). Aj my sme tu rozčesnutí, o jednotnom Slovensku môžeme aspoň snívať pri kazete so šumením mora. Kto stihol, je teraz v bezpečí, v dome svojich snov a chamraď, tráp sa! Do takejto pozície sa dostal východný blok, lenže Západ nám nevie zabezpečiť nijakú istotu, vrátane sociálnej. Trhy nedisponujú ideológiou. Všetko sa dovezie a basta, aj morálka, z ktorej by sa Cyrilovi a Metodovi ježili vlasy na hlave. Z ukážok Petra Greguša v článku je zrejmé, že vodcovia majú i tzv. pravé, cudzie ruky a neskôr nevedia pravé, čo robia ľavé a treba pritvrdiť. Prisluhovači režimu to majú zaplatené, ak nie, príde pomsta. Kto na to dopláca? Tí dole - biedou. Práve v tomto terajšom, treťom tisícročí, to pripomína stredovek. Nakoniec sa vrátim k Parvusovi. Ak naozaj neveril v socializmus, nemohol ho budovať. Dnes už aj Leninovi prisudzujeme špinavé ruky, ale mali by sme si pozrieť a umyť svoje. V Gorkého diele je toľko ľudskosti, viery v Boha a človeka, že už jeho bohatstvo pomôže rozoznať dobré a zlé snahy a tiež to, čo sa kedy vytvorilo v prospech človeka.
