Mediálna manipulácia - oporný bod kapitalizmu

Politické teórie liberálnych autorov nás konfrontujú s nevyhnutnou požiadavkou zabezpečiť každému jednotlivcovi čo najširšiu mieru slobody myslenia. Jednoducho, liberalizmus chce vo svojej teórii ponechať čo najširší priestor ľudskému subjektu na formovanie vlastného hodnotového systému.
Počet zobrazení: 1357

Politické teórie liberálnych autorov nás konfrontujú s nevyhnutnou požiadavkou zabezpečiť každému jednotlivcovi čo najširšiu mieru slobody myslenia. Jednoducho, liberalizmus chce vo svojej teórii ponechať čo najširší priestor ľudskému subjektu na formovanie vlastného hodnotového systému. Ide o jednu z hlavných liberálnych dogiem a stretneme sa s ňou rovnako u sociálnejšieho Rawlsa, ako u radikálneho Nozicka. Avšak liberálna teória, tak ako vo väčšine svojich požiadaviek, aj túto navodzuje iba formálne a v podstate farizejsky. Samotná prax totiž potvrdzuje, že ľudia v liberálno-demokratických západných režimoch rozhodne nemajú priestor pre slobodné a kritické myslenie. Dokonca samotná existencia modernej demokracie závisí od dostatočnej miery manipulácie ľudským vedomím, a to v podobe každodenného podsúvania základných demokratických a kapitalistických dogiem do myslí jednotlivých občanov. O tomto fakte podali najobsiahlejšie svedectvo predstavitelia Frankfurtskej školy politického myslenia - Henry Marcuse a Erich Fromm. Zo súčasných autorov treba, isteže, vyzdvihnúť aj postrehy amerického profesora Noama Chomskeho, ktorý upozorňuje (podobne ako Marcuse) predovšetkým na mediálnu propagandu a indoktrináciu. Tento fakt si, navyše, veľmi kriticky všímajú nielen politickí filozofi, ale aj odborníci z iných vedných oblastí - napríklad zakladateľ etológie, biológ a etik Konrad Lorenz.

V zajatí systému

Väčšina ľudí verí, že konajú podľa svojej vlastnej vôle. Avšak, ako ukazuje Marcuse, ich vôľa je podmanená a manipulovaná. Naoko slobodné myslenie denne podlieha tvrdej indoktrinácii (čiže akémusi nebadanému vsugerovávaniu kapitalistickej doktríny). Ide o rozsiahlu manipuláciu spoločenského vedomia, ktorá sa deje pomocou všetkých dostupných spoločenských inštitúcií vrátane rodiny. V ére informačnej spoločnosti patrí v tomto procese najväčší vplyv celkom prirodzene médiám. Práve preto im Marcuse venuje zvýšenú pozornosť. Systém funguje len vďaka základným axiómam, ktoré sa ľuďom podsúvajú už od ich útleho veku. Zatiaľ čo v detstve zohráva úlohu indoktrinátora najmä rodina, s pribúdajúcimi rokmi sa jedinec zamotáva do pavučín informačnej manipulácie, o ktorú sa starajú médiá. Ide o proces mocensky kontrolovanej socializácie, ktorá vytvára takých ľudí, akých kapitalistický systém pre svoje fungovanie potrebuje. Médiá nás denne informujú o nevyhnutnosti trhu a demokracie, podsúvajú tézy o egoizme ako forme ľudskej prirodzenosti, o tom, že iba bohatstvo nás môže urobiť šťastnými, prípadne nás kŕmia rôznymi plytkými nezmyslami pre odpútanie našej pozornosti.

Mediálne mýty

Ako hovorí Chomsky, moderná industrializovaná civilizácia vyvinula určitý systém vhodných mýtov a tie bezostyšne vtĺka do nášho myslenia. Hnacou silou kapitalistického systému je individuálny materiálny zisk, ktorý je oficiálne akceptovaný a dokonca sa považuje za chvályhodný. Všetky médiá nás neustále ubezpečujú o tom, že individuálny zisk povedie aj k verejnému blahu, čím nás zväčša zbavujú i posledných záchvevov odporu voči neľudskosti kapitalizmu. Ľudia, ktorí tieto kapitalistické "pravdy" počúvajú zo všetkých strán, sú dostatočne zmanipulovaní už svojou výchovou i prostredím, v ktorom žijú, takže takéto dogmy prijímajú bez väčších problémov. Naopak, zdá sa im, že ide o celkom prirodzené názory. Pri pohľade na všetky absurdnosti, nemorálnosti a negatívne dôsledky kapitalistického systému sa v nich síce prebúdza pocit ničotnosti, ale ten okamžite udupávajú médiá, ktoré uisťujú o tom, že jedine tento systém si môže aj napriek svojim excesom udržať svoju funkčnosť, keďže je (vraj?) postavený na ľudskej prirodzenosti. Z mašinérie indoktrinácie v podstate niet úniku a systém na každom kroku upevňuje svoju nadvládu nad ľudským myslením. Ako si všíma Fromm, "stali sme sa kolieskami byrokratického stroja so svojimi myšlienkami, citmi, zmyslom pre slušnosť, ktoré sú zmanipulované vládou, priemyslom a masovými komunikačnými prostriedkami...".

Propaganda ako podstata demokracie

Keď v časoch začínajúcej studenej vojny kritizoval rakúsky ortodoxný liberál Fridrich von Hayek boľševickú propagandu, postrehol, že najefektívnejší spôsob, ako zaistiť, aby sa všetci usilovali o dosiahnutie spoločenských cieľov, je zariadiť to tak, aby týmto cieľom všetci uverili. Nevedomky však týmto faktom upozornil nie na totalitné propagandistické režimy, ale na samotnú podstatu západnej demokracie. "Propaganda je pre demokraciu tým, čím je pre diktatúru násilie," hovorí Chomsky a zapravdu mu dávajú viacerí filozofi. Napríklad Michael Foucault, ako jeden z najpopulárnejších francúzskych postmoderných filozofov, si všíma, že tam, kde stredovekým feudálnym monarchiám stačilo ovládať telá svojich poddaných, tam musí moderná demokratická spoločnosť ovládať i mysle svojich občanov, lebo len to môže zaručiť zachovanie súčasných pseudodemokratických režimov. Hayek hovoril o propagande, ktorá má zabezpečiť vieru občanov v racionalitu spoločnosti. Aké sú výsledky tejto propagandy v dnešných moderných demokraciách? Spoločenským cieľom a hodnotám demokratickej trhovej spoločnosti verí dnes drvivá väčšina bežných ľudí. Nie je to však pre ich racionálnosť alebo nevyhnutnosť. Spýtajte sa kohokoľvek na dôvody, prečo podporuje existenciu trhu a demokracie. Zistíte, že väčšina ľudí sa ohradí maximálne na vžitosť názoru, že bez trhu a demokracie to nejde, prípadne sa pokúsia o reprodukovanie nejakého iného pochybného argumentu, ktorý im, akože inak, poskytla ich obľúbená televízia či tlač. Ľudia nevnímajú kriticky informácie, ktoré im podávajú masmédiá. Ťažko to však od nich vôbec očakávať - dôkladne indoktrinovaní a dôsledne zmanipulovaní sú predsa už dávno a sú teda presne takí, akých ich chcel mať vládnuci systém. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. "Na Slovensku je to tak": čo sa povie na Markíze, to mnohí zoberú ako neodškriepiteľný fakt. Prípadne vášnivo uveria iným médiám, napríklad Novému času, ako "svätému písmu". Nech je už televízia či tlač koaličná, opozičná, taká či onaká, každé masmédium sa pozerá rovnako pozitívne na opodstatnenosť trhovej spoločnosti a demokracie. Keď sa teda v televízii päťkrát denne zopakuje, že v dnešnej trhovej spoločnosti je človek slobodný a neustále má možnosť zbohatnúť, a práve to ho urobí šťastným, väčšina ľudí nemá dôvod o tomto "fakte" zapochybovať. Pohľady na šťastných víťazov rôznych mediálnych lotérií poslúžia ako empirický dôkaz opodstatnenia tohto - nezmyslu. A ak niekto v diskusii poskytne opačný názor, pôsobí, akoby priletel z inej planéty.

Hranice kritiky

Sloboda nášho myslenia, po ktorej liberáli tak neochvejne volajú, spočíva v skutočnosti, že prijmeme rámec, ktorý nám (i pomocou médií) axiomaticky určí kapitalistický systém modernej demokracie a vo vnútri tohto absurdného rámca môžeme rozvíjať svoje králičie problémy tým najrozmanitejším spôsobom. Východiskom pre naše myslenie v tomto "slobodnom" systéme sú základné viery, ktoré nám systém vsugerúva, čím si nás vytvára na svoj obraz. Naše myslenie už nikdy nemôže byť dostatočne kritické a volanie liberálov po slobode myslenia je de facto len maskovaním tohto stavu zo strany vládnucej ideológie. Všetky hlavné spoločenské masmédiá udržujú ľudí v hlbokej pasivite a dogmatizujú základné pravdy, vhodné pre udržanie systému. Navonok sa môže zdať, že súčasné liberálne masmédiá sú dostatočne kritické, veď predsa poskytujú vytrvalú, ba priam extrémnu kritiku spoločnosti. Tým sa vzbudzuje dojem, že spoločenský systém sa dostatočne kritizuje a neustále sa pracuje na jeho zlepšení. Médiá sú predstavované ako neúnavný obhajca pravdy, spravodlivosti a kritického postoja. Existuje predstava, že čokoľvek sa kritizovať dá, to sa v médiách určite aj kritizovať bude. Takto vzniká rámec pre kritiku systému a za tento rámec nemožno vykročiť. Systém sa opevnil touto neviditeľnou bariérou a obmedzene kritické médiá majú vytvoriť ilúziu, že je dostatočne otvorený a slobodný.

Indoktrinácia a ohlupovanie

Už spomínaný Noam Chomsky si všíma, že propaganda modernej demokracie je dvojaká. Jedna slúži na manipuláciu inteligencie a vzdelaných ľudí, druhá jednoducho ohlupuje bežných ľudí. Do prvej kategórie môžeme zaradiť elitné politické masmédiá. Ich cieľom je dokonale indoktrinovať tie vrstvy spoločnosti, ktoré sú schopné nejakého kritického myslenia. Skupinu týchto ľudí, ktorá podľa Chomskeho tvorí asi 20 percent spoločnosti, vtesnávajú do už spomínaného rámca a neúnavne do nich vstrebávajú základné spoločenské axiómy, ktoré napomáhajú udržanie funkčnosti systému. Tento proces sa deje rôznymi spôsobmi. Chomsky hovorí o selektovaní tém, triedení udalostí, zdôrazňovaní, vytváraní kontextu, filtrovaní informácií, udržiavaní diskusie v istých medziach a podobne. "Určujú, vyberajú, upravujú, kontrolujú, obmedzujú, aby slúžili záujmom vládnucich elitných skupín v spoločnosti," hovorí Chomsky. Druhá kategória propagandy, ako sme už spomenuli, má za cieľ bezbrehé ohlupovanie obyvateľstva. Ich hlavnou úlohou je odvrátiť pozornosť bežných ľudí od skutočných problémov a "dosiahnuť, aby sledovali Národnú futbalovú ligu, aby sa zaujímali o matku, ktorej sa narodilo decko so šiestimi hlavami, alebo o hocičo iné, čo im predhodia." Ako si všíma Chomsky, ktorého sme teraz citovali, najdôležitejšie je redukovať schopnosť ľudí myslieť a tým ich odsunúť na okraj politického vplyvu. Takíto ľudia budú plne podliehať populizmu, propagande a indoktrinácii. Na Slovensku je situácia do značnej miery výnimočná, keďže väčšina médií sa snaží niesť obe spomínané funkcie - indoktrinujúcu i ohlupovaciu. Povedzme televízia Markíza plní predovšetkým ohlupovaciu funkciu a napríklad denník SME zase indoktrinujúcu, ale dôsledné funkcionálne rozdelenie vo vnútri socializačných inštitúcií na Slovensku ešte nenastalo. Mediálna manipulácia je jednou z oporných bodov kapitalistického systému a modernej demokracie. Udržujú spoločnosť v neustálej pasivite, a to aj napriek evidentným absurdnostiam systému. Médiá teda vytvárajú konvenčných a konformných ľudí. Ilúzia, v ktorej nás držia, obklopuje životy nás všetkých.

"Matrix" kapitalizmu

Pokojne možno vyhlásiť, že nežijeme svoje vlastné, skutočné životy. Prežívame presne také životy, aké kapitalistický systém chce, aby sme žili. Takisto nemáme vlastné hodnoty. Pasívne prijímame tie hodnoty, aké po nás chce moderná trhová spoločnosť. Sme výtvormi kapitalizmu - odbytištia pre jeho výrobky i oddaní konzumenti jeho zvrhlých myšlienok. Stali sme sa súčasťou mašinérie, ktorá akoby si dala za cieľ pochovať na Zemi všetko, čo ešte pripomína ľudskosť. Nahrádzanie skutočných hodnôt pseudohodnotami, akými sú trh, peniaze a podobne, sa deje celkom beztrestne a hladko, čoho hlavnou príčinou je najmä falošný pohľad na svet, ktorý nám médiá vytvárajú. Kapitalizmus akoby si vytvoril svoj vlastný "Matrix", v ktorom ľudí drží v hlbokej ilúzii. Marcuse tvrdí, že "...púha neprítomnosť každej reklamy a všetkých indoktrinujúcich informačných a zábavných médií by strhla indivíduum do traumatickej prázdnoty, v ktorej by malo šancu sa obdivovať, premýšľať, poznávať seba (alebo skôr svoju negativitu) a svoju spoločnosť. Pripravené o svojich nepravých otcov, vodcov, priateľov a reprezentantov, muselo by sa znovu učiť svojej abecede. Slová a vety, ktoré by tvorilo, by však mohli vyzerať celkom inak, rovnako ako jeho ašpirácie a obavy." Ľudstvo by sa malo prebudiť z mediálneho hypnotického spánku. Ohlupovaniu a manipulácii treba povedať: "Dosť!" Až potom sa ľuďom skutočne prinavráti sloboda myslenia, o ktorú farizejskému liberalizmu, ktorý je poplatný režimu, vskutku nejde. Škoda, že slobodný pohľad na svet závisí iba od sily alternatívnych médií, ktorá je však v trhovej spoločnosti celkom prirodzene marginálna. Ale to už je iný príbeh.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984