Solidarita a súdržnosť

V súčasnosti sa málo pripomína, že Slovenské národné povstanie bolo aj nástupom k uskutočňovaniu novej sociálnej politiky. Už vo Vianočnej dohode, ale aj v Deklarácii Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944 sa upozorňovalo na sociálne ciele protifašistického boja.
Počet zobrazení: 1512

V súčasnosti sa málo pripomína, že Slovenské národné povstanie bolo aj nástupom k uskutočňovaniu novej sociálnej politiky. Už vo Vianočnej dohode, ale aj v Deklarácii Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944 sa upozorňovalo na sociálne ciele protifašistického boja. Formuloval sa komplex politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych premien na Slovensku, ktoré sa stali základom i Košického vládneho programu z apríla 1945.

Programy sociálneho vyrovnania a sociálnej spravodlivosti neboli len požiadavkami zástupcov komunistov, ale aj občiansko-demokratického bloku. Títo viac preferovali sociálny zmier ako rozhodujúcu fomu na ceste ku blahobytu a rozkvetu národného hospodárstva. Platí to aj pre dnešok.

Počas Povstania sa museli riešiť akútne sociálne otázky, najmä zabezpečenie aktívnych účastníkov národnooslobodzovacieho boja a zaopatrenie ich rodín. SNR prijala nariadenie, podľa ktorého zákonné nároky na vyživovacie príspevky pre príslušníkov vojska platili aj pre partizánov a ich rodinných príslušníkov. Nariadenie o sustentácii (odlučné od rodiny) bolo priznané nielen dôstojníkom, ale i ostatným. Významným sa stalo nariadenie č. 21 z 22. septembra 1944 o pôsobnosti verejnoprávneho sociálneho poistenia. Úradovňu Robotníckej sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici splnomocnili vykonávať na oslobodenom území všetky práva a povinnosti nositeľov nmocenského, rentového a úrazového poistenia, Fondu rodinných prídavkov, funkciu Penzijného ústavu súkromných úradníkov.

Niekoľkokrát sa počas Povstania nastolila požiadavky úpravy mzdových a pracovných podmienok zamestnancov. SNR v deklarácii z 1. septembra 1944 formulovala svoj postoj takto: "Robotník nech má mzdu primeranú zvýšenej úrovni a podiel na výsledku svojej práce." Vtedajší národohospodári túto požiadavku chápali komplexne. Uvedomovali si, že cesta k rastu životnej úrovne robotníctva nevedie cez zvýšenie miezd, ale cez výrobu, jej intenzifikáciu a sústavný rast produktivity práce. Významným medzníkom sa stala Konferencia závodných odborov, ktorá sa konala 15. októbra 1944 v Podbrezovej. Nastolili tu aj sociálne otázky v kontexte odborárskej jednoty. Tieto myšlienky v mnohom platia dodnes.

Odkaz udalostí spred 57 rokov je predovšetkým v solidarite a súdržnosti, ktorá vtedy vládla, vo formulovaní sociálnych cieľov ako súčasti politického, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja spoločnosti. V súčasnosti to súvisí so schopnosťou sústrediť sa na ozdravenie a oživenie upadajúceho hospodárstva. Iba tak sa dá zastaviť hrôzostrašná nezamestnanosť na Slovensku. Treba sa zjednotiť a dokumentovať svetu, že sme krajina pracovitých, vzdelaných a podnikavých ľudí, že vieme, čo chceme. Tak ako to povedala celému svetu práve povstalecká generácia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984