Biela smrť klope na dvere
Medzi Afganistanom a jeho stredoázijskými susedmi sa nachádza hranica, ktorá je hlavným filtrom nakotík idúcich zo spomínanej krajiny do Európy. Dnešný Afganistan (ovládaný Talibanom) produkuje približne 75 % z celkového objemu svetovej výroby ópia. Siahnime po štatistikách OSN. V polovici 80-tych rokov bolo v Afganistane vyrobených asi 50 ton ópia, no v roku 1990 to už bolo 600 ton. Keď sa Taliban pred 5 rokmi ujal moci v Afganistane, zvýšili sa osevné plochy maku zo 64 na 91 hektárov. Pritom vláda "zdaňuje" narkoprodukciu na úrovni 10 % z čistého zisku. Zakazuje siatie obilia a finančne zvýhodňuje obrábanie makových polí. V roku 1999 oznámil Taliban rekordnú úrodu - 4 600 ton ópia (latinskoamerický región dosahuje 100 ton). Ak by sa realizovala celá úroda, tržba by mohla byť 130-140 mld. USD, keď 1 kg kvalitného heroínu je vlastne ekvivalentom cca 200 tisíc dávok. V samotnom Afganistane sa nachádza okolo 4 miliónov narkomanov. Závislosť a smrť sa šíri aj do susedných krajín. V rámci Spoločenstva nezávislých štátov vrátane Ruska každoročne umiera asi 20 000 (zväčša mladých) ľudí na predávkovanie.
Už nielen na osloch
Ak si niekto predstavuje, že drogy sa do Európy dostávajú tajnými horskými chodníčkami v drevených debniach na chrbátoch unavených oslov a mimo horských dedín, tak sa hlboko mýli. Takto prezentujú situáciu pred svetom náčelníci a ministri štátov postsovietskej Strednej Ázie. Trasa Afganistan - Stredná Ázia - Európa je veľmi dobre naplánovaná. Má podporu v radoch miestneho obyvateľstva, ktoré je ochotné v mene zelenej bankovky riskovať aj svoj život. Heroín sa dopravuje do Európy lietadlami, loďami - najmä po Kaspickom mori. Ani tu už nejde len o rozdelenie Kaspického mora, o ropné polia, ale aj o narkotrasy. Pašovanie drog, je činnosť, ktorá pomáha nielen miestnym obyvateľom, ale najmä zlepšuje finančnú situáciu administratívnych a politických elít. Tento biznis dosiahol svojím vplyvom vysoko. Sovietsky zväz musel odísť z Afganistanu, aby nebránil tomu, čomu nemá. Žiadna ideológia, ale pragmatizmus honby za neprekonateľným ziskom bol v pozadí tlaku, ktorý mal dosiahnuť a aj dosiahol na odchod sovietskych vojsk z Afganistanu. Veď dnes sa svetový obrat v obchode s drogami odhaduje na sumu okolo 400 miliárd USD. Táto fantastická suma, ktorá predstavuje asi 8 % svetového obchodného obratu, by teoreticky pomohla vyriešiť mnohé globálne problémy, na ktoré môže ľudstvo doplatiť, až ostane stáť v slepej uličke.
Zlovestný tandem
Zadržanie 1 kg akejkoľvek drogy stojí ľubovoľný štát v Európe 0,54 mil. USD. Nedali by sa tieto peniaze využiť iným spôsobom? Čo bude robiť Európa a koľko to bude stáť daňových poplatníkov, ak sa situácia v Strednej Ázii dostane mimo kontrolu? Zlovestný tandem islamského radikalizmu a narkobiznisu sa stane nezadržateľný. Nemecká rozviedka pripravila pre svoju vládu správu o stave v tejto oblasti. Okrem iného sa v nej hovorí, že "...destabilizácia situácie v Strednej Ázii bude mať svojím efektom domina vplyv na Rusko a potom na EÚ...". Inými slovami - utečenci, zbrane, drogy, destabilizácia obchodných možností Európy v priestore a sťaženie (ak nie totálne obmedzenie) prístupu k surovinovo-energetickým zdrojom. Už len upevnenie vplyvu a moci islamských radikálov v priestore bude znamenať začiatok tohto procesu. Nezabúdajme, že národy Strednej Ázie (vrátane tej postsovietskej) prijali islam za svoje náboženstvo pred viac ak 1000 rokmi, a preto majú právo sa vrátiť k svojim náboženským koreňom. Lenže tu vstupujú do hry aj iné faktory, než čistá túžba po duševnej potrave. V roku 1972 v Rijáde založili organizáciu World Assembly of Muslim Youth (WAMY), ktorá propaguje medzi mládežou ideológiu islamu, ale (hlavne) verbuje bojovníkov džihádu pre Afganistan a Čečensko... Je tu aj Svetová islamská pomoc (Islamic Relief Worldwide - IRW) založená v roku 1984, v čase vrcholiacej vojny v Afganistane. Financovanie týchto skupín, ale aj iných, je zaisťované prostredníctvom Bejrut-Riad Bank (založená 1958 so základným kapitálom cca 30 mil. USD), najmä jej pobočky v Londýne. Aj Taliban robil a robí operácie prostredníctvom tejto banky.
Cieľom Islamský chalifát
Hrozba islamského fundamentalizmu a náboženského extrémizmu je teda výhodná nielen pre geopolitických hráčov na veľkej šachovnici, ale aj pre narkomafiu a zrejme aj pre kombináciu týchto dvoch fenoménov. Svetová narkomafia (vrátane tej afganskej) sa snaží vyťažiť z obchodu s narkotikami, tak ako káže všemocná liberálna ekonomika, maximum. To znamená, že sa obchod prelína s trestnou činnosťou. Pre krajiny postsovietskej Strednej Ázie, pre nestabilný priestor Spoločenstva nezávislých štátov, znamená tento druh "obchodu" osobitné nebezpečenstvo. Taliban je v kontakte s mnohými extrémistickymi náboženskými skupinami, ktoré fungujú s dvomi cieľmi: zvrhnúť im nevyhovujúce režimy a následne sa dopracovať k Islamskému chalifátu. Paradoxne je boj s narkomafiou v Strednej Ázii súbežne bojom s kirgizsko-kazachstansko-uzbecko-tadžicko-turkménskou zjednotenou mafiou (podľa hesla: Narkomafie celého sveta spojte sa!), majúcou tichú podporu u časti totalitných politických elít týchto štátov. Dnes sú najživšie práve koridory prechádzajúce cez postsovietstke štáty Strednej Ázie - 65 % afgánskej produkcie sa dostáva k svojim klientom tadeto. Južná cesta bielej smrti pritom prechádza cez územie Pakistanu, "krstného otca Talibanu", kde žijú najmenej 3 milióny Afgáncov a kde je sústredená značná kapacita laboratórií na spracovanie ópia. V polovici 90-tych rokov patrili stredoázijské republiky medzi spoľahlivých dodávateľov drog do Ruska. Dodávky z Uzbekistanu tvorili 17,1 %, z Tadžikistanu 13,6 %, z Kazachstanu 12,7 %. Vtedajší podiel Ukrajiny bol 16,8 % a Ázerbajdžanu 11,2 %. Nástupom afganského Talibanu k moci sa situácia výrazne zmenila v jeho prospech. Hranice medzi Afganistanom, Uzbekistanom a Tadžikistanom však naďalej ostali priepustné a príťažlivé pre svetový drogový spolok. OSN identifikovala hlavný prúd presunu narkotík cez Kušku v Turkmenistane, cez Termez, Bucharu a Nukus v Uzbekistane a cez Chorog - Oš na styku Tadžikistanu a Kirgizska. Len v roku 2000 zadržali na území Uzbekistanu 1 730 kg rôznych drog, čím sa objem zhabaných a zničených narkotík v desaťročnej histórii nezávislého Uzbekistanu vyšplhal na úroveň 29 ton.
Drogy a veľká politika
Najhoršie je na tom Tadžikistan, kde štát prehráva jeden súboj za druhým. Posilňuje sa síce dynamika zásahov a objem zadržaných afgánskych drog na hranici (v roku 1994 bolo zhabaných 530 kg drog a v roku 1999 to už bolo 2590 kg heroínu), no aj tu sa však stáva obchod s drogami jedným z rozhodujúcich zdrojov obživy. Priemerný plat v tejto krajine dosahuje úroveň 2-8 USD mesačne, takže nie je problém najať ľudí ako narkokuriérov, alebo ako bojovníkov za čistú islamskú vieru. Kirgizsko je zas priam ideálne na pestovanie konope a maku. V roku 1974 prijali v republike rozhodnutie o zákaze pestovania maku. K tomuto opatreniu siahli, pretože dovtedy krajina pokrývala 16 percentami legálnu svetovú produkciu morfia. Dnes sa tajne pestuje mak asi na 2000 ha, čo predstavuje 30 t produktu. Turkmenistan, ktorý je v spore s ostatnými prikaspickými republikami (ohľadne štatútu Kaspického mora) a ktorý sa vyhlasuje za neutrálny štát, však ako jediná krajina Strednej Ázie prezentuje umiernenú politiku voči režimu hnutia Taliban v Afganistane. Umiernenosť je spojená s nádejou, že sa nakoniec podarí zrealizovať plynovod cez Afganistan do Pakistanu (dĺžka 1 100 km) s perspektívou jeho pokračovania do Indie a Bangladéšu. Prispelo by to k odpútaniu sa Ašchabadu od závislosti na ruskej energokomunikácii a od Moskvy ako takej. Možno preto stále rastie potok narkotík prechádzajúcich po trase Mary - Tendžen - Ašchabad - prístav Turkmenbaši a potom po mori do Azerbajdžanu a hlavne do ruského Dagestanu. Odtiaľ je len na skok do Čečenska. Koncepcie hovoriace o obnovení Veľkej hodvábnej cesty musia rátať s tým, že sa môže zmeniť na Veľkú drogovú cestu. A to si želajú práve tí, ktorí chcú svoj zisk ešte zvýšiť. Na úkor nás a našich detí. Je to asi tak, ako keby Stalin vystúpil na tajnej časti zjazdu a začal boj proti stalinizmu. Drogy sa tak už dostali k veľkej politike. Pomocou prostriedkov z predaja drog dnes možno financovať plány na zmenu súčasného status quo v Strednej Ázii. Drogové skupiny majú záujem, aby im nikto nestál v ceste pri preprave drog od pestovateľa na miesta spotreby. Aby im nikto nestál v ceste zvyšovania svojich ziskov. NIKTO!
