Politický zemepis časť 18.
Nemecko
V krajine žije 81,869 miliónov obyvateľov, z toho Nemci tvoria 93,4 %, Turci 2,1 %, Lužickí Srbi 1 %. Pod 1 % majú južní Slovania, Taliani, Poliaci, Gréci, Španieli, atď. 42,4 % obyvateľov sa hlási ku katolíkom (najmä na juhu krajiny) a 41,6 % k luteránom.
Prezident nemá veľa právomocí. Spolkové zhromaždenie, ktoré je tvorené Spolkovým snemom a zástupcami zemských snemov (1324 hlasov), ho volí raz za päť rokov. Na čele spolkovej vlády je kancelár, ktorý má viac právomocí ako obvyklí premiéri. Do funkcie ho volí parlament. Ministrov si menuje aj odvoláva sám. Spolkový snem môže odvolať predsedu vlády iba vtedy, keď je schopný do 48 hodín zvoliť nového. Nemecký parlament má dve komory. Prvou je Bundestag (Spolkový snem), ktorý má 669 poslancov, volených kombinovaným spôsobom raz za 4 roky. Do parlamentu sa dostane strana, ktorá získala minimálne 4 percentá hlasov alebo jej kandidáti vyhrali aspoň v troch volebných obvodoch. Bundesrat (Spolková rada) má 68 členov, ktorí zastupujú krajinské vlády. BR schvaľuje niektoré zákony, určené ústavou, odhlasované v BT.
Na pravej strane politického spektra je najvýraznejšou stranou CDU (Kresťansko-demokratická únia), ktorá vznikla v roku 1945 pôvodne ako regionálna organizácia v Hessensku. Od roku 1950 rozšírila svoje pôsobenie po celom Nemecku, s výnimkou Bavorska. Združuje katolíkov aj evanjelikov, konzervatívcov, umiernených liberálov a stúpencov kresťansko-sociálnej orientácie. Od roku 1949 sa hlási k myšlienke sociálno-trhového hospodárstva. Úzko spolupracuje s CSU. Obe strany majú ľudový charakter so širokým voličským zázemím, od najbohatších podnikateľov po stredné vrstvy s prevažujúcim zastúpením vidieckeho obyvateľstva, pracujúceho v poľnohospodárstve, ale aj mimo neho. CDU má okolo 630 tisíc členov, z toho 93 000 vo východných krajoch.
CSU (Kresťansko-sociálnu úniu) založili v Mníchove roku 1945. Má kresťanskodemokratický charakter, úzko spolupracuje s CDU, s ktorou má v Bundestagu spoločný poslanecký klub. Pôsobí iba na území Bavorska. Presadzuje okrem klasických konzervatívnych hodnôt autonómiu a regionálnu identitu Bavorska, kde získava nadpolovičnú väčšinu hlasov. Má širokú ľudovú a katolícku voličskú základňu. Medzi jej voličmi sa sústreďujú aj tzv. sudetskí Nemci a ich potomkovia. Strana má 178 000 členov.
FDP (Strana slobodných demokratov) vznikla roku 1945. Predstavuje politický stred, v hospodárskych otázkach sa nakláňa mierne vpravo. Reprezentuje inteligenciu, mestské stredné vrstvy, drobných podnikateľov a príslušníkov tzv. slobodných povolaní. Má bližšie k protestantom ako ku katolíkom. Jej vplyv na rozhodovanie štátu je podstatne širší ako voličské zázemie. V roku 1982 opustila koalíciu s SPD, čím spôsobila pád sociálno-liberálnej vlády. Pridala sa k CDU-CSU, s ktorými vládla až do r. 1998. FDP má 68 000 členov.
SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka) je najstaršou sociálnodemokratickou stranou na svete. Vznikla v roku 1875. Od roku 1959, keď v Godesbergu prijala nový program, prestala sa charakterizovať ako marxistická strana. Ideovo voľne vychádza z tradícií liberalizmu, kresťanského humanizmu a marxizmu. V súčasnosti ide o najpočetnejšiu, najorganizovanejšiu nemeckú stranu. Má vplyv najmä vo veľkých mestách a priemyselných centrách. Strana má 775 000 členov, z toho 28 300 v bývalej NDR.
PDS (Strana demokratického socializmu) je postkomunistická strana, založená roku 1990. PDS odmietla nedemokratickú prax svojej predchodkyne SED, nestotožnila sa však s klasickými sociálnodemokratickými stranami. Predstavuje ľavicovú socialistickú stranu a je stabilným regionálnym subjektom. Má 112 000 členov. DKP (Nemecká komunistická strana) založená roku 1919 pôsobila v rokoch 1933-45 a 1956-68 v ilegalite. V roku 1968 prijala názov KDP.
Stranu zelených (Die Grünen) založili v januári 1980 a po prvých voľbách v roku 1983 už mala v Bundestagu 23 poslancov. Jej voličské zázemie predstavujú predovšetkým mladí ľudia, žijúci v mestách. Pri vzniku kritizovala konzum v západnej Európe, choré životné prostredie a dozbrojovanie NATO. Pred druhými celonemeckými voľbami sa zlúčila so zelenými z bývalej NDR a Bündnis 90 (Listinou 90). Po septembrových voľbách roku 1998 Zelení prvý raz vstúpili do federálnej vlády. Strana má 51 000 členov.
Medzi nacionalistické strany patrí DVU (Nemecká ľudová únia), ktorá má vyše 15 tisíc členov. V krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku v apríli 1998 získala DVU 12,9 % hlasov, hlasovalo za ňu 30 % voličov vo veku do 30 rokov. Die Republikaner (Republikáni) reprezentujú umiernenejších nacionalistov a majú 15 500 členov. NPD (Národnodemokratická strana Nemecka) je krajne nacionalistická a má 4300 členov.
Pri voľbách v septembri 1998 získala SPD 40,9 % hlasov, CDU 28,4 %, CSU 6,7 %, blok Zelení/Listina ´90 dostal 6,7 %, FDP 6,2 %, PDS 5,1 %, Republikáni 1,8 %, DVU 1,2 % a ostatné strany pod 1 % hlasov. Rozdelenie mandátov v Bundestagu je teda takéto (v zátvorke počet mandátov po voľbách roku 1990 a 1994): SPD 298 (239, 252), CDU 198 (268, 244), CSU 47 (51, 50), B-90/G 49 (-, 49), PDS 36 (11, 30), FDP 43 (79, 47).
