A peňažné ústavy naďalej padajú

Koncom augusta sa pod nútenú správu Národnej banky Slovenska (NBS) dostala už šiesta banka. Vzhľadom na rozlohu našej krajiny by sa dalo povedať, že je tu skrachovaných finančných ustanovizní akosi priveľa.
Počet zobrazení: 1198

Koncom augusta sa pod nútenú správu Národnej banky Slovenska (NBS) dostala už šiesta banka. Vzhľadom na rozlohu našej krajiny by sa dalo povedať, že je tu skrachovaných finančných ustanovizní akosi priveľa. Alebo je tých zatiaľ fungujúcich priveľa? Devín banka (DB) vznikla v roku 1992 zásluhou odborových zväzov, Slovenského zväzu výrobných družstiev a Slovenskej poisťovne. V roku 1994 do nej vstúpila spoločnosť Apis a ruská spoločnosť VTF Energija Moskva. Práve vstup druhého spomínaného investora zabezpečil tejto banke exkluzivitu pri deblokáciách dlhu Ruskej federácie voči Slovensku, na čo dostala v roku 1995 mandát od vlády Vladimíra Mečiara.

Vládna inštitúcia?

Problémy DB sa tiahli už od dlhší čas. Naposledy pred rokom visel nad ňou Damoklov meč, keďže už tretí mesiac po sebe si podľa dostupných informácií neplnila povinné minimálne rezervy. Banku už od nepamäti spájali s vládnymi kruhmi. V jej minulosti bol totiž šéfom Devín banky známy privatizér Karol Martinka. Ktovie, či pre svoje prepojenie na Mečiara alebo na ruské pozadie DB získala ako jediná licenciu na realizáciu deblokácie ruského dlhu. A v tejto činnosti pokračovala aj za vlády Mikuláša Dzurindu napriek tomu, že výraznejšie úspechy v tejto oblasti nezaznamenala. Štát sa jej usiloval vždy všemožne pomôcť. Posledný plán pomoci zo strany vlády tkvel v pôžičke pre DB vo výške 60 miliónov dolárov. Ale tieto finančné prostriedky by si banka musela najskôr vydeblokovať od Ruska. Ak by sa jej to podarilo, mala pôžička zostať v banke ako splatenie dlhu. V opačnom prípade by sa pôžička kapitalizovala a štát sa mohol stať majiteľom súkromnej DB. Otázne je, na čo by aj štátu takáto banka bola, keď sa teraz iných finančných inštitúcií zbavuje. Napriek priateľským vzťahom bývalého predsedu predstavenstva tejto banky Ľubomíra Kanisa s lídrom SDĽ Jozefom Migašom spojenie DB s touto stranou spočívalo predovšetkým aj v tom, že obe inštitúcie sídlia v Bratislave na rovnakej ulici.

Hviezdne úroky

Na Slovensku sa v poslednom čase začali rozmáhať rozličné finančné inštitúcie typu Sun. Ľudia pri pohľade na výšku úrokových sadzieb sa dali ľahko zlákať a do takýchto inštitúcií často vložili celé svoje úspory. Ale nie tak dávno aj DB ponúkala až 18-percentné úroky z vkladov, čo jej napokon na čas zažehnalo finančné problémy, keďže v banke stúpol objem vkladov. Devín banka bola neustále v podvedomí ľudí spájaná so slovíčkom deblokácie. Aby sa dostala zo svojich problémov, potrebovala značnú finančnú injekciu. A to napriek tomu, že mala mandát na deblokáciu ruského dlhu. No svoju zodpovednosť za problémy v banke vlani v júni deklaroval v istom denníku aj štátny tajomník Ministerstva financií SR Viliam Vaškovič: "Nie je pravda, že problémy Devín banky sú problémami Devín banky. Štát má na jej problémoch svoj podiel. (…) Je to dedičstvo minulosti, ktoré sa nedá zmiesť zo stola." Ešteže sa tá dnešná vláda má na koho vyhovoriť.

Nepravý záchranca

Podľa NBS Devín banka dlhodobo neplnila ňou určené podmienky. Ako východisko z danej situácie mal byť vstup zahraničnej spoločnosti Japan Grade One a navýšenie základného imania o tri miliardy korún. Ešte pred stanoveným posledným termínovým limitom však centrálna banka uvalila na ňu nútenú správu. Či sa však dvere DB ešte otvoria, je dosiaľ otázne. Napríklad pri zlej situácii v AG banke jej NBS ihneď odobrala licenciu pôsobiť bez toho, aby dostala šancu vyriešiť svoje problémy počas nútenej správy. Na druhej strane, Investičná a rozvojová banka (IRB) obnovila po nútenej správe v roku 1997 svoju činnosť. A tak osud Devín banky zostáva otvorený. Už aj preto, že NBS sa rozhodla podstúpiť celý prípad orgánom činným v trestnom konaní. Zástupcovia bankového dohľadu NBS totiž vyhlásili, že sa investor pri dokazovaní pôvodu peňazí pokúsil o falšovanie listín. Skutočnosť však asi odhalia jedine už spomínané orgány.

V dlhoch aj FOV

Občania majú v DB uložené peniaze podliehajúce zákonnej ochrane vo výške 11,2 miliardy korún. To znamená, že službám tejto banky verilo približne sto tisíc drobných vkladateľov. O svoje peniaze ale neprídu, pretože na vyplatenie vkladov z Fondu ochrany vkladov (FOV) majú nárok všetci klienti, ktorých vklady neprevyšujú 330 tisíc korún. No už v súčasnosti je FOV zadĺžený voči NBS sumou 4,3 miliardy korún. To znamená, že potrebné finančné prostriedky na vyplatenie klientov DB momentálne na účte nemá. A aj to svedčí niečo o slovenskom bankovom sektore.

Pomoc Poštovej banke

Štát teda minulý týždeň odmietol pomôcť DB. Teraz však ide pomáhať Poštovej banke (PB). Týmto krokom chce pred blížiacou sa privatizáciou zvýšiť hodnotu tejto polosúkromnej banky. Opäť sa opakuje situácia z privatizácie Slovenskej sporiteľne, ktorú štát celú ozdravil a výška sumy z predaja tomuto kroku nezodpovedala. Pritom o PB sa už pred vyše rokom rozprávalo ako o ďalšej banke zrelej na uvalenie nútenej správy. Vedenie banky vtedy podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za šírenie nepravdivej informácie. Na Slovensku momentálne pôsobí približne štrnásť bánk. Ale podľa niektorých finančných analytikov sa na malom území, ako je naša republika, dokáže uživiť iba okolo šesť takýchto inštitúcií. Buď sa ich prognózy splnia a pád ďalších peňažných ústavov bude nasledovať, alebo majú Slováci toľko peňazí, že veľa bánk jednoducho potrebujú. Na Slovensku padla ďalšia banka. Nič to, ideme ďalej…

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984